Choď na obsah Choď na menu
 


ŽENY O SEBE: Slávka Koleničová

slavka.jpg
Už ako tínedžerka som si písala svoje fantázie do zošitov. Veľa som čítala a knihy boli môj svet, do ktorého som unikala pred školským stereotypom.

Neskôr, ako stredoškoláčka s maturitou za dverami, som si viac začala vychutnávať „babince“, ktoré sa točili okolo našich prvých lások. Študovala som na Strednej zdravotníckej škole v Bratislave a chlapi tam boli nedostatkový artikel, tak sme vymýšľali, čo s tým. Boli to bláznivé roky a rada na ne spomínam.

Vlastne, tak vznikla aj moja najnovšia knižka, ktorá vyšla tento rok – Výhybky osudu. Do nej som vložila už aj moje ďalšie skúsenosti z práce na detskom oddelení nemocnice. Lucia, dvadsaťpäťročná bratislavská detská sestra, navyše rieši prvé skúsenosti s násilím jej partnera. Nie je to teda „sladká limonáda“, napokon, ako žiadna z mojich štyroch knižiek, ktoré mi vyšli od roku 2009.

Vtedy som debutovala románom Nádej stratených duší. A ako sa mi to v štyridsiatke prihodilo? Jednak ma inšpirovala Táňa Keleová-Vasilková na jej besede vyhlásením, že by uvítala aj ďalšie autorky, ktoré píšu zo slovenského prostredia, a nemenej dôležitá bola i rozhodnosť môjho manžela.
Ten mal viac odvahy ako ja a rukopis za mňa odniesol do vydavateľstva Ikar. Keďže kniha mala veľký úspech, naraz som mohla byť užitočná s niečím, čo ma vždy bavilo – písaním príbehov. Teší ma, že sú to príbehy zo života, ktoré sú schopné osloviť aj mužov.

Odkiaľ to viem? Najmä z besied, kde sa mi už zopár čitateliek priznalo, že len čo si domov prinesú moju knihu, manželia im ju zoberú a čítajú. Práve zážitky z podujatí si  zaznamenávam aj na svojej stránke http://www.slavkakolenicova.sk, kde tiež pridávam fotografie a videá z krstov všetkých mojich románov.

A ako vidím budúcnosť? Dobré je, že synovia sú už dospelí, takže mám oveľa viac času venovať sa písaniu než v minulosti. Predpokladám, že čoskoro dokončím svoju piatu knihu, ale detaily teraz určite neprezradím. Naostatok sa chcem ešte poďakovať múzam. Za to, že sú so mnou, a môžem vás tak obohatiť o rôzne príbehy. Lebo príbehy sú ako želania – môžu sa vám splniť.

Zverejnené v Knižnej revue č.18 (9.9.2015)