Choď na obsah Choď na menu
 


Čítanie na pokračovanie: Strácam sa v tebe

stracam-sa-v-tebe.jpg
Táto kniha je určená každému, kto prišiel o milovaného človeka, tomu, kto sa niekedy prebudil s plačom a líhal si s ním spať, každému, kto sa musel naučiť, že treba prijať aj to, čo nás bolí.

Prežiť neznamená len zostať silný, znamená to aj naďalej dýchať.
Byť silný znamená naučiť sa žiť aj napriek bolesti.

 

Takto začína svoju novú knihu Strácam sa v tebe Jasinda Wilderová. V slovenčine už od nej vyšiel erotický román Alfa a toto je opäť vynikajúce čítanie.
O čo?

„Nebola som vždy zaľúbená do Coltona Callowaya. Najprv som ľúbila jeho mladšieho brata Kyla. Kyle bol moja prvá ozajstná láska v každom ohľade.
Potom raz v jeden augustový večer prišla búrka a Kyle zomrel. A druhý človek, ktorý zomrel s ním, som bola ja.
Colton ma nenaučil, ako mám žiť. Nevyliečil moju bolesť. Neurobil zázrak, aby som sa pozviechala. Naučil ma, ako to musí prebolieť a že človek sa nemusí vždy cítiť dobre. Naučil ma, ako to prekonať.“

Osemnásťročná Nell Hawthornová sa zaľúbila do svojho dlhoročného priateľa z detstva Kyla Callowaya. Ich mladá láska je krásna a budúcnosť je plná prísľubov. Potom však Kyle tragicky zahynie a Nell to navždy zmení.
 Na pohrebe sa prvý raz stretne s Kylovým starším bratom Coltonom. Obaja sa prebíjajú životom, ako najlepšie vedia. Asi o rok sa ich cesty znova skrížia v New Yorku. Colton pochopí, že Nell sa ešte vždy nezmierila s Kylovou smrťou. Ešte vždy v nej tlela bolesť, pocit viny a ľútosť. Vie, že by sa do toho nemal starať, ale nemôže si pomôcť. Cestu k sebe nenájdu ľahko a obaja majú svoje tajomstvá. Spolu sa však naučia, ako prekonať bolesť a ako zaceliť staré rany. Zistia, aké dôležité je odpúšťanie.

 

Začítajte sa do prvých strán z novej knihy Strácam sa v tebe:

Nell
Prvá kapitola

Najlepší priateľ alebo frajer?
September

Nebola som vždy zaľúbená do Coltona Callowaya. Najprv som ľúbila jeho mladšieho brata Kyla.

Kyle bol moja prvá ozajstná láska, bol môj prvý vo všetkom.

Vyrastala som hneď vedľa Callowayovcov. Kyle a ja sme boli v rovnakom veku, naše mamy nás porodili v tej istej nemocnici len dve izby od seba a dva dni po sebe. Kyle bol starší, čo ma hnevalo. Iba o dva dni, ale stačilo mu to, aby si o sebe namýšľal a nemilosrdne ma podpichoval. Ako batoľatá sme sa hrávali u jeho mamy v jednej detskej ohrádke. Požičiavali sme si kocky a bábiky (Kyle sa asi do troch rokov rovnako ako ja hral s bábikami, za čo som si ho neľútostne doberala). Naraz sme sa naučili jazdiť na bicykli. Oboch nás to naučil môj otec, pretože pán Calloway bol kongresman a veľa cestoval. Spolu sme sa učili, domáce úlohy sme písali spoločne. Predovšetkým sme však boli najlepší priatelia. Asi každý trochu očakával, že sa dáme dokopy.

Niežeby to bolo nevyhnutné, len sa to predpokladalo. Jeho otec bol ambiciózny kongresman, môj generálny riaditeľ a veľmi úspešný podnikateľ. Ich nádherné dokonalé deti a spolu? Ach. Chcem povedať, že viem, že to vyznie arogantne, ale je to jednoducho pravda. Pravdaže, ani ja nie som dokonalá. Mám svoje chyby. Na svoju výšku mám širšie boky a trochu priveľké prsia, ale to je jedno. Viem, ako vyzerám, ale prisahám, že nie som namyslená.

Neuvedomovali sme si, čo sa od nás očakáva, až do druhého ročníka na strednej. Až dovtedy sme boli najlepší priatelia, ale len priatelia. Nikdy som nebola typ dievčaťa, ktoré stále s niekým randí. Po prvé, môj konzervatívny otec by mi to nedovolil, a tak či onak som nemohla chodiť na rande až do šestnástich. Týždeň po oslave sladkých šestnástich ma Jason Dorsey pozval na rande. Jason sa snažil predbehnúť Kyla, aby bol úplne dokonalý. Bol blondín, kým Kyle mal havranie vlasy. Jason bol v porovnaní s Kylom mohutnejší a svalnatejší, Kyle bol štíhly a chudý s pôvabom bitkára. Jason však nebol ani zďaleka taký šikovný a okúzľujúci ako Kyle. Možno som však zaujatá.

Ani som nezaváhala, keď sa ma Jason opýtal, či by ma mohol pozvať po škole na večeru. Pravdaže, jasné. Asi každá baba z našej školy snívala o tom, že ju Jason alebo Kyle pozvú na rande. Ja som bola Kylova najlepšia priateľka a mala som ísť na rande s Jasonom. Pozval ma pri mojej skrinke, ktorá stála na rušnom mieste, takže to bola verejná vec. Všetky dievčatá to videli a všetky žiarlili. Hneď vám to rozpoviem.

S Kylom som sa ako vždy stretla pri jeho nadupanom camare po šiestej hodine a vyrazili sme, až zapískali pneumatiky. Kyle zvykol šoférovať, ako keby ho vo vysokej rýchlosti ešte aj prenasledovali. Bol veľmi zručný vodič, preto som sa nikdy nebála. Jeho otec sa postaral, aby Kyle absolvoval kurz bezpečnej jazdy so skutočným agentom FBI, takže Kyle jazdil lepšie ako väčšina miestnych policajtov.

„Hádaj!“ ozvala som sa rozrušene, keď sa Kyle hnal širokou odbočkou vľavo na neupravenú cestu vedúcu do našej štvrte. Kyle zdvihol obočie. Stlačila som mu biceps a zvýskla: „Jason Dorsey ma pozval na rande! Dnes ma pozýva na večeru!“

Kyle takmer zišiel z cesty. Dupol na brzdu a šmykom nasmeroval auto na bočnú prašnú cestu vedúcu k našim domom. Obrátil sa na koženom sedadle a jednu ruku si položil na opierku môjho sedadla. Hnedé oči mu horeli. „Čo si povedala?“ Znelo to nahnevane a to ma zmiatlo. „Mohol by som odprisahať, že si práve povedala: Jason ma pozval na rande.“

Cítila som, ako lapám dych, ako na mňa Kyle intenzívne hľadí. „Naozaj,  pozval?“ Vyznelo to skôr ako plachá a zmätená otázka. „Príde po mňa o siedmej. Ideme k Brannovi. Prečo sa tak správaš?“

„Prečo sa...?“ Kyle stisol zuby, zmĺkol a potom si prešiel dlaňami po tvári. „Nell, nemôžeš ísť von s Jasonom.“

„Prečo nie?“ Konečne som sa spamätala z náhleho Kylovho hnevu. Cítila som sa urazene a ešte rozpačitejšie ako zvyčajne a začínala som sa hnevať. „Je milý a zlatý. Je to tvoj najlepší priateľ, čo je na ňom zlé? Som nadšená, Kyle. Presnejšie, bola som. Ešte nikdy ma nikto nezavolal von, a keď už mám konečne šestnásť a môžem randiť, ideš sa zblázniť. Ja to nechápem. Mal by si mi dopriať šťastie.“

Kyle zvraštil tvár a prebehlo mu po nej aspoň pol tucta emócií. Otvoril ústa, potom ich zase zatvoril. Nakoniec zanadával, vyrazil dvere, vyskočil z auta, zabuchol ich a zmizol v kukuričnom poli pána Ennisa.

Váhala som, bola som ešte zmätenejšia než inokedy. Tesne predtým, ako sa vrhol preč, to vyzeralo, ako keby žiarlil. Mohol žiarliť? Prečo ma teda nepozval na rande on? Rozpustila som si vlasy a znova ich uviazala do chvosta. Myšlienky mi v hlave vírili takou rýchlosťou, že som takmer nedýchala.

 

Kyle? Všetko som robila s Kylom. Všetko. Každý deň sme spolu chodili na obed. Chodili sme na výlety a pikniky, na dlhé vychádzky na bicykli, občas sme skončili na zmrzline v Dairy Queen. Každý mesiac sme radšej vynechávali večerné politické debaty s jeho otcom a pili sme ukradnuté víno v lodenici za naším domom. Raz sme sa dokonca opili a išli sa kúpať bez plaviek.

Spomínam si, ako sa Kyle obrátil chrbtom, keď si vyzliekal boxerky, a pri pohľade na jeho holý zadok som pocítila chvenie v žalúdku. Vtedy som tie pocity pripisovala opitosti. Pravdaže, aj ja som sa vyzliekla. Kyle po mne prešiel pohľadom a chvenie bolo ešte silnejšie. Vtedy som naňho zakričala, aby prestal civieť, a on sa odvrátil. Bol po pás vo vode, ale už som sa nemohla ubrániť myšlienkam, že skrýval telesnú reakciu pri pohľade na moje nahé telo. Plával a bol veľmi opatrný, aby zachoval medzi nami istú vzdialenosť, hoci sme mali k sebe zvyčajne fyzicky veľmi blízko, objímali sa, podpichovali, púšťali sa do šteklivých súbojov, v ktorých Kyle vždy vyhrával.

Zrazu som sa začala na všetko pozerať inak.

Kyle? Bol môj najlepší priateľ. Jasné, mala som aj kamošky. S Jill a Beccou sme si každý týždeň robili spolu manikúru, pedikúru, chodievali sme do Big Boy na mliečne kokteily. Keď mi však bolo nanič alebo som bola nahnevaná, pohádala som sa s rodičmi alebo dostala zlú známku, šla som za Kylom. Sadli sme si do našej alebo ich lodenice, kde som sa mu vyrozprávala. Objímal ma a držal, kým som sa necítila lepšie. Tisíckrát som pri ňom zaspávala v lodenici, pri pozeraní filmu sme zaspávali na jeho pohovke. Na jeho pohovke a na jeho kolenách. Na jeho hrudi a on ma objímal okolo pliec.

Nie je to druh najlepšieho priateľstva z lásky, však? Nikdy sme sa nebozkávali, nedržali sa za ruky ako frajer s frajerkou. Ak sa nás niekto na to pýtal, čo sa stávalo často, vždy sme odpovedali, že nie, nechodíme spolu, sme len najlepší priatelia.

Boli sme niečo viac?

Bože, aké to bolo zložité.

Vystúpila som z auta a šla za Kylom. Nevidela som ho, ale vedela som, kam ide. Na druhej strane kukuričného poľa pána Ennisa bolo na brázde miesto, kam sme často chodievali. Bolo z neho vidieť naše mesto, striebristý potok a tmavý pás lesa.

Kyle bol na polceste k veľkej, bleskom znetvorenej borovici, ktorá rástla na hrebeni brázdy. Asi šesť metrov nad zemou z nej vyrastal dlhý hrubý konár, na ktorý sa dalo ľahko vyliezť. Spolu sme tam často sedávali. On chrbtom k stromu, ja chrbtom k jeho hrudi. Postavila som sa na konár pod Kylom a čakala. Zaprel sa nohou o konár, nahol sa dolu, zdvihol ma ako pierko a vysadil pred seba. Táto poloha nadobudla zrazu nový význam. Cítila som, ako mu v hrudi búši srdce. Ťažko dýchal a potil sa. Určite bežal až hore na brázdu.

Oprela som si hlavu o jeho plece a zahľadela sa na jeho profil akoby vytesaný z kameňa, nádherný, zaliaty lúčmi neskorého popoludňajšieho slnka. Obočie mal zdvihnuté a čeľuste silno stisnuté. Stále bol naštvaný.

„Kyle, rozprávaj sa so mnou. Ja ne...“

„Čo ne...? Nerozumieš? Rozumieš.“ Pozrel na mňa, privrel oči a odvrátil sa. Ako keby mu pohľad na mňa spôsoboval bolesť.

„Sme najlepší priatelia, Kyle. Ak je to pre teba niečo iné, povedz mi to.“

„Pre mňa?“ Kyle buchol hlavou do stromu. „Ja neviem, Nell. Áno, myslím, že sme najlepší priatelia, tak je to zaužívané. Vyrastali sme spolu, však? Celý čas sme trávili spoločne a ľuďom tvrdíme, že je to všetko, čo medzi nami je, ale...“

„Čo?“ Cítila som, ako mi srdce silno bije v hrudi. V tej chvíli sa mohlo všetko zmeniť.

Vzal do prstov pramienok mojich svetlých vlasov a omotal si ho okolo prsta. „Čo ak je medzi nami niečo viac?“

 „Viac? Akože sme spolu?“

„Prečo nie?“

Pocítila som nával hnevu. „Prečo nie? To myslíš, došľaka, vážne, Kyle? To je tvoja odpoveď?“ Posunula som sa dopredu, prehodila nohu cez konár a spustila som sa nadol.

O niekoľko sekúnd som už bola na zemi a bežala som cez kukuričné pole. Počula som Kyla, kričal, aby som zastala, ale neposlúchla som. Náš dom bol od toho miesta vzdialený asi len kilometer a pol. Bežala som ako bez duše. Rozrazila som vchodové dvere tak silno, až sa dom otriasol v základoch. Moja mama sa tak zľakla, že jej vypadol z ruky pohár. Počula som, ako sa sklo rozbilo o podlahu a mama zanadávala. Potom som za sebou zabuchla dvere na mojej izbe a s plačom sa hodila na posteľ. Až dovtedy som sa držala, ale v izbe, v mojej svätyni, som to zo seba vypustila.

„Nell! Čo sa deje, zlatko?“ ozval sa ustarostený sladký mamin hlas za dverami.

„Ja ne... Nechcem o tom hovoriť.“

„Nell, otvor a porozprávame sa o tom.“

„Nie!“

Po mame som začula Kylov hlboký mužský hlas. Mama povedala: „Nell? Je tu Kyle.“

„Nechcem ho vidieť. Nech ide preč.“

Počula som, ako sa mama rozpráva s Kylom. Navrhla mu, že sa so mnou porozpráva a všetko sa urovná. Nebolo. Nevedela som prísť na to, prečo tak strašne plačem. Bola som absolútne zmätená.

Veľmi som sa tešila, že mám ísť na rande s Jasonom. Aspoň predtým. Snažila som sa predstaviť si, ako Jasona držím za ruku, ako ma objíma okolo pása. Pokúsila som sa predstaviť si, ako sa s Jasonom bozkávame. Striasla som sa však a musela som tie predstavy odohnať. Prišlo mi takmer na vracanie. Prečo som teda bola taká šťastná? Iba preto, že ma na rande pozval pekný chalan? Možno. Myslím, že bolo všeobecne známe, že Nell Hawthornová je tabu pre každého a pre všetkých. Už aj predtým ma volali na rande, keď som mala minulý rok pätnásť, v čase jesenného plesu. Aaron Swarnicki. Zlatý, ale nudný. Otec vyletel a povedal mi, že ešte nemôžem randiť. Mohla som ísť na jesenný ples, ale to bolo všetko. Nejako sa to jednoducho rozšírilo, nikto to nevyslovil nahlas, ale všetci to pochopili: Nell je tabu. Potom ma už nikto nezavolal na rande. Môj otec bol v meste dosť vplyvná osobnosť. Len Kylov otec bol dôležitejší, aj to iba preto, že bol kongresman. Otec vlastnil niekoľko nákupných centier v meste a zopár v okolitých okresoch. Bol členom mestskej rady, radil sa s ním starosta aj guvernér štátu. Prostredníctvom pána Callowaya mal prístup aj k politickým osobnostiam celonárodného významu. To znamená, že nikto nechcel stáť v ceste Jimovi Hawthornovi. Celé to bolo zvláštne. Možno otec niečo povedal tomu chalanovi, ktorý ma pozval na rande.

V mysli som sa vrátila naspäť ku Kylovi, k jeho náhlej, nečakanej reakcii na to, že ma Jason pozval na rande. K pohľadu, aký na mňa uprel na strome.

Spomenula som si na vlastnú reakciu na jeho slová: „Prečo nie?“

„Prečo nie?“ To bolo najlepšie, čo mu napadlo? Znova som sa nahnevala a nemohla potlačiť zlosť, hoci som vedela, že to nemá význam. Nechcela som, aby chcel so mnou chodiť len tak. Túžila som, aby to niečo znamenalo.

Snažila som sa predstaviť si, že medzi mnou a Kylom je niečo viac, nech by to znamenalo čokoľvek. Vedela som si ľahko vybaviť naše prepletené prsty. Večery pri sviečkach. Svoju tvár na jeho hrudi, jeho pery približujúce sa k mojim pri západe slnka...

Povedala som si, že nesmiem byť taká melodramatická, no nevedela som potlačiť tú predstavu. Takmer som cítila Kylove ruky na mojom chrbte, na drieku, ako sa nebezpečne blížia k môjmu zadku. Cítila som vzrušenie z toho, že by som chcela, aby sa jeho ruky posunuli trošku nižšie. Takmer som cítila jeho pery, mäkké a vlhké, ako sa kĺžu po mojich...

Začervenala som sa a skrútila sa na posteli do klbka. Potom som sa prevrátila na chrbát a utrela si tvár.

Čo sa so mnou deje? Prečo som zrazu začala fantazírovať o Kylovi?

Potrebovala som ísť von. Musela som bežať. Vyzliekla som sa zo školských vecí a obliekla si bežecké šortky, športovú podprsenku a tielko, členkové ponožky, tenisky Nike a schmatla iPod. Beh mi pomáhal prečistiť myseľ, a práve to som potrebovala.

Cestou dolu schodmi som si zastrčila do uší slúchadlá a vybehla z vchodových dverí. Predstierala som, že nepočujem, ako na mňa volá mama. Zapla som si bežecký zoznam piesní, všetky tie hlúpe, prázdne, energické popové pesničky, ktoré som mohla nevnímať, a len som bežala a bežala.

Minula som Kylovu príjazdovú cestu a v duchu som nadávala, že nerozmýšľam. Čakal na mňa so slúchadlami v ušiach, bez trička, v šortkách. Videla som ho takto už tisíckrát predtým, jeho vypracované svaly žiariace na slnku aj tmavý pásik chĺpkov, ktorý viedol od pupka a mizol pod šortkami. Tentoraz som musela pri tom pohľade sťažka prehltnúť. Chcem povedať, že som si uvedomovala, aký je Kyle príťažlivý. Vždy som to o ňom vedela a vždy som to oceňovala. Myslím, že som bola normálna šestnásťročná baba plná hormónov, ktorá vedela zdravo oceniť sexy mužské telo. Len som o Kylovi nerozmýšľala tým spôsobom. Ako o predmete túžby.

Nespomalila som, no keď sa ku mne pridal, naše kroky sa prirodzene zladili. Dokonca aj náš dvojfázový rytmus nádychu a výdychu sa okamžite zosynchronizoval.

Nerozprávali sme sa ani sme na seba nepozreli, iba sme bežali. Kilometer, druhý, tretí. Potom sme začali obaja spomaľovať. Vzápätí som zrýchlila tempo a on sa prispôsobil, nato ho ešte zvýšil, až sme napokon chytili druhý dych. Spotení sme preleteli popri hrčovitom pni, ktorý označoval štyri a pol kilometra, a ťažko sme dýchali. Snažila som sa pozerať na cestu pred seba a nútila sa nemyslieť na nič, len počúvať hudbu Lady Gagy. Bež, bež, bež, dýchaj a sústreď sa, pohybuj rukami. Nepozeraj sa na Kyla. Nedívaj sa, ako sa mu na nahej hrudi leskne pot a po jednej bradavke mu pod výbežok prsného svalu steká pramienok. Nepredstavuj si, ako oblizuješ kvapky, ktoré sa dotkli jeho napnutých brušných svalov.

Dočerta! Odkiaľ sa vzala tá predstava? Oblizovať ho? Spamätaj sa, Nell. Rýchlo sa spamätaj. Napomenutie nepomáhalo. Predstava sa mi automaticky vryla do mozgu. Kyle ležiaci na chrbte. Pot mu steká po bronzovej pokožke, vlasy má rozstrapatené a vlhké. Skláňam tvár k jeho hrudi, pritláčam pery na hrudnú kosť a oblizujem jemne sa lesknúcu slanú tekutinu.

Ach... To bolo zlé. Neboli to vhodné myšlienky. Neboli to nevinné fantázie. Neboli to predstavy najlepšej priateľky. Bola som ešte panna. Nikdy som nikoho neoblizovala. Nikdy som sa s nikým nebozkávala. Jasné, videla som s Jill a Beccou zopár filmov pre dospelých a spolu sme tajne pozerali seriál Pravá krv. Vedeli sme, ako by to malo prebiehať, mali sme svoje vlastné predstavy a dievčenské sny, ale s Kylom?

Práve som si nás predstavovala ako Sookie a Erika. Lenže Kyle vyzeral skôr ako Bill.

Vrátila som sa naspäť do reality. Kyle bol pár krokov za mnou a ja som bežala plnou rýchlosťou a divo mávala rukami. Pridala som, utekala som ešte rýchlejšie, odháňala predstavy a náhle túžby po mojom najlepšom priateľovi. Len som bežala. Nohy sa mi triasli, dýchala som chrapľavo, v hrdle ma pálilo a zrak som mala rozmazaný. Namiesto krvi mi v žilách prúdilo iba zúfalstvo, namiesto kyslíka zmätok.

Úkosom som zbadala Kyla. S námahou ma dobehol a zvíťazila jeho trénovanosť. Vyrazil oveľa rýchlejšie, než by som to zvládla ja. V šestnástich bol celoštátna futbalová hviezda. Vyhliadli si ho už na univerzitách v Manitobe, Alabame a Severnej Karolíne.

Zrazu som spomalila, zastala a predklonila sa, ruky som mala na kolenách a lapala som dych. Kyle bol necelé tri metre odo mňa a spravil to isté. Stáli sme na vrchole kopca, les sa nám rozprestieral po ľavej strane a naše domy zostali niekoľko kilometrov za nami. Brázdu s naším stromom bolo vidieť po pravej strane. Kvety sa pohojdávali v príjemnom a chladivom vánku skorého septembrového večera. Prinútila som sa vykročiť, ale najprv som si vyzliekla tielko a utrela si ním tvár.

Znova som zastala, zaklonila hlavu a snažila sa spomaliť dych. Cez spotené čelo som si prehodila tričko.

„Mala by si sa ponaťahovať,“ zamrmlal Kyle kúsok odo mňa.

Uvedomila som si jeho hlas a blízkosť a trochu som sa spamätala. Srdce sa mi znova rozbúšilo, tentoraz skôr od nervozity ako od námahy. Bolo to hlúpe. Toto bol Kyle. Vedel o mne všetko. Videl ma nahú.

Presne na to som však v tej chvíli nemala myslieť. Stiahla som si tielko z očí, pozrela naňho a všimla som si, že si ma prezerá s napätým, ale nečitateľným výrazom. Zhlboka a prerývane dýchal. Vedela som, že ak nebudem opatrná, ľahko sama seba presvedčím, že to nie je len od únavy.

Oblizla som si pery a on očami sledoval dráhu môjho jazyka. Zlé. Bolo to zlé.

„Kyle...“ začala som a náhle som si uvedomila, že neviem, čo chcem povedať.

„Nell.“ Znelo to pokojne, sebavedome. Jeho oči ho však prezradili.

Odvrátil sa, sklonil sa dopredu s nohami pri sebe a začal sa naťahovať. Tá vzácna chvíľa sa prerušila a aj ja som sa obrátila, aby som sa ponaťahovala. Po chvíli sme si sadli do trávy a ja som vedela, že sa už nemôžeme vyhýbať rozhovoru. Aby som sa trochu upokojila, rozpustila som si vlasy a potriasla hlavou.

Kyle sa zhlboka nadýchol, nervózne na mňa pozrel a silno zatvoril oči. „Nell, počúvaj. Povedal som prečo nie a bolo to... Bolo to hlúpe. To som nemal na mysli. Prepáč. Viem, ako to muselo vyznieť. Bol som rozrušený a zmätený.“

„Zmätený?“

„Áno, zmätený,“ zopakoval. Takmer kričal. „Celá tá vec dnes medzi nami... Som z toho zmätený. Keď si mi povedala, že ťa Jason pozval na rande, ako keby mi niečo prasklo v hlave. Prasklo. Predstavil som si, ako sa s ním bozkávaš, a ja... Nie. Jednoducho nie.“

Prešiel si rukou po tvári, nato si ľahol do trávy a zahľadel sa na oblohu, po ktorej plávali biele oblaky, zaliate oranžovým svetlom zapadajúceho slnka.

„Viem, ako to znie, ale keď som si predstavil Jasonove ruky na tvojom páse, ako sa ťa dotýkajú jeho pery... Nezvládol som to. Pomyslel som si: Dočerta, nie, Nell je moja! Potom som utiekol. Nechápal som, kde sa zrazu vo mne vzala tá potreba vlastniť ťa. Stále... Neviem, kde sa to berie.“

„Ani ja. Chcem povedať, že ma prekvapilo, ako si zareagoval, ale potom som odišla domov a premýšľala o rande s Jasonom. Jednoducho to nesedí. Neviem si to predstaviť.“

„Ideš s ním?“

Na chvíľu som zmĺkla. „Neviem. Myslím, že nie.“

Kyle na mňa pozrel. Vytiahol svoj iPhone, z ktorého viseli slúchadlá. „On o tom vie?“

Nadýchla som sa. Nezavolala som mu, aby som rande zrušila. „Dokelu, nie, nevie.“

Kyle sa uškrnul. „Asi by si mu mala zavolať, nie? Určite sa bude čudovať, kde si.“

Pozrela som sa na svoj iPod. 18.54. „Môžem si od teba zavolať?“

Prelistoval svoje kontakty, odpojil slúchadlá a podal mi ho. Stlačila som tlačidlo a pritisla si telefón k uchu. Gumený obal bol stále vlhký a teplý od Kylovho zovretia.

V telefóne sa ozval Jasonov zvonivý hlas. „Kyle, nazdar, kamoš! Ako sa máš?“

Neisto som sa nadýchla. „Jason, tu je Nell. Volám z Kylovho mobilu. Za-zabudla som si svoj.“

„Svoj si si zabudla? Kde si? Práve zatáčam na vašu príjazdovú cestu.“ Jeho priateľský nadšený hlas nadobudol rozpačitý tón.

„Počuj, mrzí ma to, ale nemôžem ísť s tebou von.“

Nastalo trápne ticho. „Jasné, chápem.“ Hlas mu znel sklesnuto a vedela som si predstaviť, ako sa v tej chvíli tvári. „Je všetko v poriadku? Teda...“

„Ja... Možno som súhlasila prirýchlo, Jason. Prepáč. Nemyslím si, že by to fungovalo.“

„Takže sa nevyhováraš len tentoraz, však?“ Za jeho slovami som vycítila ďalšie otázky, hlas mu znel trochu chrapľavo a napäto.

„Nie, je mi to ľúto.“

„V poriadku.“ Nasilu sa zasmial. „Doriti. Nie, nie je. To nie je fér, Nell. Tak som sa tešil.“

„Naozaj ma to veľmi mrzí, Jason. Uvedomila som si, keď som o tom premýšľala... Chcem povedať, že mi tvoje pozvanie zalichotilo, ale...“

„To je kvôli Kylovi, však? Si s ním, voláš z jeho telefónu, takže je to, samozrejme, kvôli Kylovi.“

 „Jason, nie, teda áno, som teraz s ním, no...“

„Jasné. Chápem. Myslím, že sme všetci vedeli, že to príde, tak by som nemal byť prekvapený. Len by som bol rád, keby si mi to bola povedala skôr.“

„Ospravedlňujem sa, Jason. Neviem, čo iné na to povedať.“

„Nie je čo povedať. V poriadku. Ja len... To je jedno. Uvidíme sa v pondelok na chémii.“

Chystal sa zložiť, ale vtom mi čosi zišlo na um. „Jason, počkaj.“

„Čo je?“ Hlas mu znel duto, takmer tupo.

„Asi by som ti to nemala hovoriť, ale Becca je do teba buchnutá od siedmej triedy. Určite by s tebou išla na rande.“

„Becca?“ Doslova som počula, ako nad tým uvažuje. „Nebolo by to čudné? Čo by som povedal? Myslela by si, že je u mňa až na druhom mieste alebo niečo také. Myslím, že je to tak, ale nie celkom, chápeš?“

Premýšľala som. „Len jej povedz pravdu. Vycúvala som z toho na poslednú chvíľu. Máš už lístky a napadlo ti, že by mohla ísť s tebou namiesto mňa.“

„Myslíš, že to bude fungovať? Naozaj?“ Hlas mu znova ožil, opäť znel nadšene. „Je celkom pekná.“

„Vyjde to. Len jej zavolaj.“ Nadiktovala som mu jej číslo a on ho zopakoval.

„Vďaka, myslím... Nell, keď budeš chcieť nabudúce zlomiť chalanovi srdce, vopred ho upozorni, dobre?“

„Nebuď smiešny, Jason. Nezlomila som ti srdce. Ešte sme ani neboli na rande. Mrzí ma, že to takto dopadlo.“

„Bez obáv. Okrem toho, možno mi to s Beccou vyjde. Je takmer taká sexy ako ty. Počkaj, doriti, nevyznelo to dobre. Nepovedz o tom Becce. Ste rovnako sexy, ja len...“

Nemohla som sa ubrániť smiechu. „Jason, sklapni! Zavolaj Becce.“

Stlačila som tlačidlo a podala telefón Kylovi. Chvíľu naň civel. „Bolo to dosť nechutné, Nell. Musel som ti to povedať.“ Spýtavo na mňa pozrel. „Naozaj je doňho Becca buchnutá?“

Znova som sa rozosmiala. „Pravdaže! Do Jasona Dorseyho je šialene zamilovaná hádam od sedmičky, ale trvá to asi dlhšie. Oveľa. Od štvrtej triedy. Navždy. Ďalší z dôvodov, prečo by som mu nikdy nemala povedať áno. Bola som však rozrušená, Kyle. Keď ťa pozve na rande zlatý chalan, je to veľká vec a ty s Jasonom ste najkrajší chalani v škole.“

Kyle sa samopašne uškrnul. „Myslíš si, že som zlatý?“

Bože. V tom bol problém. Nemohla som mu pozrieť do očí. Tráva mi pripadala zrazu oveľa zaujímavejšia.

„Sám vieš, že si príťažlivý, prestaň vymáhať komplimenty.“ Snažila som sa koketne žartovať v nádeji, že si nevšimne, ako sa červenám od hlavy po päty. 

Nefungovalo to. „Si strašne červená, Nell.“ Jeho hlas znel príliš blízko. Cítila som na krku jeho horúci dych.

Čo sa deje? Čo robí?

Zdvihla som zrak, Kylove oči boli len pár centimetrov od mojich. Ležal na boku a vystieral ku mne prsty. Zrazu som nemohla dýchať. Hladkal ma po vlasoch za uchom a ja som sa nemohla sústrediť na nič iné, len na jeho vypracované telo, planúce oči a jeho ruku v mojich vlasoch. Jeho pery boli tak blízko. Jazykom si prešiel po spodnej pere. Zrazu bol Kyle niekto úplne iný. Nie ten malý chlapec, s ktorým som vyrastala, ale pekný mladý muž s príťažlivými črtami, bezodnými očami, so silnou čeľusťou a s upriameným, dospelým, takmer lačným pohľadom.

Tohto Kyla som nepoznala, ale páčil sa mi. Túžila som ho spoznať.

Vtom akoby mnou prebehla elektrina a vystrašila ma. Zatvorila som oči a zavzdychala. Kyle pritisol ústa na moje pery. Mokré teplo a jemná neha ma vzrušili, prekvapenie sa pomaly menilo na úžas aj radosť.

Kyle ma bozkával. Bože, ach, môj Bože. Páčilo sa mi to. Veľmi. Bol to môj prvý bozk.

Zostala som bez dychu, nemohla som sa hýbať a dotyk jeho pier vo mne vyvolal úžasný pocit. Boli neznáme, ale dokonalé, skúmajúce aj váhavé. Odtiahol sa a ja som sa nedokázala nadýchnuť. Bola som nešťastná, že sa bozk skončil.

„Nell? Ja... Ty...?“ Zdalo sa, že si nie je istý tým bozkom.

Usmiala som sa naňho, naše tváre boli stále tesne pri sebe. Cítila som, ako sa moje ústa opäť zvlnili pod jeho perami. Zdvihla som ruku a dotkla sa mu predlaktia, pokračovala som vyššie po ramene až k uchu. Dlaň som mu položila na líce. Vydýchol od úľavy a tentoraz bol bozk dlhší. Pritisla som sa k nemu, pery priložila na jeho ústa a znova som zostala bez dychu od prekvapenia.

V tej chvíli som našla odpovede na tisíce otázok, ktoré sa mi vynárali v mysli pri sledovaní filmov, kde sa ľudia bozkávali. Čo sa deje s nosmi? Aké nosy? Uvedomovala som si len jeho ústa tesne pri mojich. A čo ruky? Zdalo sa, že samy vedia, kam patria. K jeho tvári, šiji, pleciam. Očividne som mohla dýchať, aj keď sme sa bozkávali. Bola som šťastná, lebo som pochopila, že by som mohla Kyla bozkávať večne a nikdy by som nepotrebovala prestávku na nadýchnutie. Ani som po nej netúžila.

Nebola som si istá, koľko času uplynulo, kým sme sa bozkávali v tráve na kopci, ale bolo mi to jedno. Na ničom inom nezáležalo, len na šialenej radosti z Kyla, z môjho prvého bozku, láskania s mojím najlepším kamarátom, jediným chalanom, na ktorom mi naozaj záležalo.

Nielenže to bolo úplne prirodzené, ale bola to jediná vec, ktorú som si vedela predstaviť. Nemohla som prísť na to, prečo sa to nestalo skôr.

Potom som si náhle uvedomila, že ležím v tráve a listy ma šteklia po holom chrbte tesne pod športovou podprsenkou. Kyle sa týčil nado mnou, čiastočne sa opieral o mňa a čiastočne o ruku. Dlaň si položil do trávy pri mojej hlave a ja som si oprela ruku o jeho rameno. Druhú som ovinula okolo jeho šije, aby som sa uistila, že sa neodtiahne a neprestane ma bozkávať.

Zrazu som pochopila niekoľko vecí.

Uvedomila som si nebezpečenstvo bozku. Teplo, silu a záblesk. Cítila som, ako ma niečo tvrdé tlačí do boku, a vedela som, že je to kus tela. Bozk sa prerušil a Kyle sa odtiahol. Pohľadom prešiel po mojom tele. Očervenela som, že tak na mňa hľadí, ale aj preto, čo som cítila.

Aj on sa začervenal a ja som si uvedomila, že civiem na jeho telo, vypracované svaly a dolu na miesto, kde veľká vypuklina prezrádzala, čo sme si obaja už dávno uvedomovali.

„Dočerta,“ povedal Kyle a prevrátil sa na bok. Očividne zahanbený si zakryl tvár. „Nell, prepáč, neviem, čo sa stalo.“

Zachichotala som sa. „Kyle, som si istá, že obaja vieme, že je to hlúposť. Ja viem, čo sa stalo, rovnako ako ty. Pobozkali sme sa. Láskali sme sa. A teba to vzrušilo.“

Vytiahol si padajúce šortky a trochu si ich odtiahol od tela. „Áno, ale je to ponižujúce.“

Obrátila som sa na brucho a nahla sa nad neho. „Kyle, je to normálne. Nie sme už deti. Ja viem... chcem povedať, že aj pre mňa to bolo najprv trochu čudné, ale...“

„Tým sa všetko medzi nami mení, však?“ prerušil ma Kyle otázkou.

Stíchla som, lebo mi skočil do reči. „Myslím, že áno,“ odvetila som.

„Stále sme priatelia?“

Spanikárila som. „Myslím, že áno. Dúfam. Neviem, čo sa stalo, prečo sme sa bozkávali, prečo si tak žiarlil a prečo som nemohla ísť na rande s Jasonom. Vlastne viem, ale nechápem, prečo práve teraz. To bozkávanie bolo namieste. A ty si stále ty. Ja som stále ja. My sme my, Kyle a Nell. Je to však už niečo viac, nie?“

Kyle si vydýchol od úľavy. „Bál som sa. Nemal som v pláne pobozkať ťa. Skrátka sa to stalo. Bolo to úžasné a nechcel som, aby sa to skončilo.“ Pozrel mi do očí a pritom sa prstami pohrával s prameňom mojich vlasov. „Chcem sa s tebou bozkávať znova, práve teraz, ale obávam sa, že by som nikdy neprestal.“

„Kto tvrdí, že by som chcela, aby si prestal? Aj ja som ťa bozkávala, Kyle. Neviem, čo to pre nás znamená, čo to z nás robí. Sme teraz frajer a frajerka? Ja neviem. Čo povedia naši rodičia? Všetci si mysleli, že sme tak či tak pár, nie?“

Kyle si prešiel jazykom po spodnej pere a ja som vedela, že myslí na to, ako ma bozkával. Predbehla som ho. Sklonila som sa, vlasy som prehodila dozadu a skryla nás pred svetom. Kyle mi prešiel rukou po pleci, nešikovne sa mi dotkol ramena a potom chrbta. Zaváhala som a spravila to isté. Bozk sa prerušil, ale naše pery sa ledva rozdelili. Oči sa nám stretli, no videla som, ako žasol, premýšľal, chcel, ale nebol si istý. Trochu som sa pohla, ale stále som sa mu opierala o hruď. Videla som túto polohu vo filme a teraz som jej porozumela. Bola intímna. Pohodlná aj podmanivá.

Cítila som sa úžasne. Dospelo. Ako veľká. Plná túžob, ktorým som úplne nerozumela, a nevedela som, čo s nimi robiť. Cítila som medzi nami niečo tvrdé a Kylov váhavý pohľad mi naznačil, že si je toho bolestne vedomý. Čo som mala robiť? Vzdialiť sa? Vo filmoch v tomto okamihu bozk vždy prirodzene a jednoducho prešiel ďalej. V Pravej krvi by Erik šikovne vyzliekol Sookie, potom by sa scéna zmenila a ocitol by sa nad ňou, mužný a svalnatý. Pohybovali by sa a milovali v dlhých záberoch a obaja by presne vedeli, čo robia.

Ja som si tým nebola taká istá. Vidieť Kyla bez trička stačilo na to, aby som sa červenala. Cítila som pod rukami pokožku na jeho hrudi a jeho dlane na mojom tele tesne pod podprsenkou ma celú rozochvievali. Čo ďalej?

Nebola som na to pripravená.

Kyle musel vycítiť môj zmätok alebo prudké búšenie srdca. Odtiahol sa, sadol si a donútil ma, aby som spravila to isté.

„Mali by sme spomaliť, Nell.“

„Áno... áno.“ Vyskočila som na nohy a zdvihla z trávy tielko.

Bolo úplne mokré, radšej som si ho neobliekla. Cítila som, ako sa mi sťahujú svaly a bolí ma chrbát. Natiahla som sa, prehla sa dozadu s rukami nad hlavou a dlaňami smerom k oblohe. Len čo som sa uvoľnila, uvedomila som si na sebe Kylov pohľad. Hľadel na mňa tak, ako sa pozerajú chalani na baby. Vážne si ma premeriaval. Začervenala som sa.

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Buďte prvý a napíšte komentár.