Choď na obsah Choď na menu
 


Život na dlh 14.

Život na dlh (14.časť)
 
Mariana sa po vstupe do bytu zmätene pozrela na svoju matku a v očiach sa jej zaleskli slzy. „Pobozkal ma.“
   „Bolo to také zlé?“ opýtala sa Helena, ktorej ani na um nezišlo, prečo je z toho taká nešťastná.
   „Nie, bolo to nádherné…“
   „Tak v čom je problém? Poď, sadni si a všetko mi porozprávaj,“ zaviedla ju k pohovke a keď sa posadili, chytila ju láskyplne za ruku.
   „Cítim sa ako nejaká zradkyňa… V hĺbke duše som túžila po tom, aby k tomu došlo, ale teraz…“ prerývane sa nadýchla, „nie som si istá, či to bolo správne. Veľmi by ma potešilo, keby sa stal mojím partnerom, ale nezniesla by som                                                                   pocit, že mu klamem. Rozumieš mi?“
   „Pravdaže ti rozumiem. Čo s tým urobíš? Povieš mu pravdu?“
   Bezradne pokrčila plecami. „Neviem. Počkám, uvidím, ako sa to vyvinie a potom sa rozhodnem, čo bude v danej situácii najlepšie.“
   „Je to správne rozhodnutie,“ odobrila to Helena. Rada by ešte čosi dodala, ale Mariana sa už pobrala do svojej izby.
   V pondelok ráno išla do školy s očakávaním. Zaujímalo ju, ako sa k nej zachová Dávid po sobotnom večeri. Odvtedy spolu nehovorili. Bála, že niečo svojím nerozmysleným útekom pokazila, ale jeho reakcia ju milo prekvapila.
  „Ahoj,“ pozdravil ju, keď sa stretli na chodbe, ktorá sa sotva začala napĺňať prichádzajúcimi študentmi.
   Keď mu odpovedala na pozdrav, zahanbene si uvedomila, že sa červená. „Ako sa máš?“ opýtala sa ho banálnu otázku, pričom by sa ho strašne rada spýtala na toľko iných vecí!
   „Dobre. Ja… chcel by som vedieť, či sa na mňa nehneváš…“
   „Hnevať sa?“ rozšírili sa jej oči od prekvapenia. „Prečo?“
   „Mal som dojem, že po tom bozku a tvojom náhlom odchode ma už nebudeš chcieť vidieť. Myslel som si, že som pokazil naše priateľstvo, keď som zašiel tak ďaleko.“
   Mala chuť sa rozosmiať, ale potlačila v sebe to nutkanie a len sa zľahka usmiala. „Netráp sa pre to. Môžem ťa ubezpečiť, že si absolútne nič nepokazil. Naopak! To ja by som sa mala ospravedlniť tebe za svoje hlúpe správanie. Priznám sa, že ma to trochu šokovalo. Rozhodne som to nečakala.“
   „Ja takisto nie. Proste som to musel urobiť, nech by to malo akékoľvek následky. Vedel som, že ak ťa v tej chvíli nepobozkám, budem si to neskôr vyčítať.“
   Odmlčali sa. Odrazu nemal nikto z nich čo povedať. Situáciu zachránilo zvonenie. Prekvapene si uvedomili, že medzitým sa chodby naplnili žiakmi a je čas rozísť sa.
   „Ešte sa pozhovárame,“ povedal Dávid a Mariana prikývla. Zasnene sa pobrala do triedy.
   Popoludní mali poradu, a tak sa po obednej prestávke rýchlo presunula do zborovne. Sadla si za veľký stôl vedľa Silvie. „Nemeškám?“ opýtala sa, pretože v jedálni okrem nej nikto z učiteľov nebol.
   „Nie, neboj sa, ale začne to každú chvíľu.“
   A naozaj. Vtom vstúpil do miestnosti Dávid a v rukách držal hŕbu papierov. Položil ich na stôl a všetkých ich privítal.
   Najprv prebrali bežné záležitosti, prospech študentov a ich dochádzku, ktorá bola zatiaľ prekvapujúco dobrá. Potom Dávid ráznym hlasom oznámil: „Ako isto viete, tento rok sa na našej škole bude konať vianočný večierok. Vyžaduje si výbornú pripravenosť, vzhľadom na minuloročné konflikty.“                                                               
   „Čo sa stalo vlani?“ spýtala sa Mariana ticho.
   „Zopár žiakov bolo pristihnutých, ako za budovou, kde sa konal večierok, fajčia marihuanu,“ odvetila Silvia pošepky.
   Mariana si nevdojak spomenula na Lenku a reči, ktoré kolovali o nej a jej otcovi.
   „Neskôr sa ešte dohodneme na tom, kto bude vykonávať dozor, ale teraz je dôležitejšie zabezpečiť miesto a dobu, kedy sa to všetko uskutoční. Máte niekto nejaký nápad?“
   „Nemôže sa to konať tam, kde vlani?“ navrhol matematik Pavol Zvara.
   „Majiteľ budovy nás odmietol s odôvodnením, že si neželá mať problémy s políciou kvôli našim nevychovaným študentom.“
   Tomu sa nemohol nikto čudovať, bolo to celkom pochopiteľné. Mariana nesmelo zdvihla ruku, keď sa nikto iný neprihlásil.
   „Áno, Mariana?“
   „Neviem, či sa mi podarí čosi vybaviť, ale môžem sa spýtať maminej priateľky, ktorá vlastní priestory bývalej konzervárne. Budova sa nijako nevyužíva a je tam aj dostatok priestoru.“
   „Výborne. Opýtaj sa a daj mi vedieť.“ Usmial sa na ňu a ona sa zrazu cítila nesmierne dôležito.
   Porada sa skončila onedlho. Učitelia sa rozišli a vtedy podišla Mariana k Dávidovi. Položila mu ruku na rameno a keď sa k nej otočil, nesmelo povedala: „Chcem sa ťa čosi opýtať… Bola medzi tými drogujúcimi študentmi z vlaňajška aj Lenka?“
   „Nie,“ odvetil. „V tejto súvislosti na ňu nepadlo jediné zlé slovo. K tým žiakom patril napríklad aj Matúš.“
   „Skutočne? Čo na to vraveli Richterovci? Alebo sa zasa tvárili, že ich syna sa to vôbec netýka?“ spýtala sa opovržlivo.
   „Tentoraz boli nútení priznať, že Matúš nie je žiadny anjel, ako si to o ňom pravdepodobne mysleli. Možno práve preto sa ho teraz snažia vynechať z tej epizódy so skrinkou.“
   „Možno,“ pripustila. Aj tak jej však niečo stále vŕtalo v hlave. „Keď už je reč o Matúšovi, vypočul si aj ostatných chlapcov?“
   „Áno, ale nikam to neviedlo. Každopádne sa o to pokúsim znova. Azda pomôže trochu zastrašovania,“ pousmial sa.
   „V prípade dobrej veci ti to nebudem zazlievať. Nezabudni ma o tom informovať.“
   „Pravdaže.“
   „Už pôjdem domov. Mama sa bude strachovať, prečo nechodím.“
   „Daj si na seba pozor,“ prízvukoval jej. Rád by ju odviezol ako zvyčajne, ale mal ešte nejakú neodkladnú prácu.
   S úsmevom sa s ním rozlúčila, vzala si svoje veci a odišla.                                                               
   Po príchode domov ju ovanula príjemná vôňa jedla, ktoré chystala na večeru Helena. Tá sa vyrútila z kuchyne a hneď spustila: „Hľadala ťa tu Jana. Spomínala, že si jej sľúbila požičať nejakú knihu.“
   „Och, áno. Úplne som na to zabudla,“ plesla si po čele. „Zájdem za ňou. Hneď som späť!“ Zložila si kabelku, zo spálne vzala knihu a znova odišla.
   Prešla cez cestu na druhú stranu ulice, kde bývala Jana. Natiahla ruku, aby zazvonila, ale vtom sa otvorili vchodové dvere. Von vyšla Janina suseda. Mariana sa na ňu milo usmiala. Pridržala dvere, aby sa nezabuchli a vošla dovnútra. Vybehla po schodoch k priateľkinmu bytu a zaklopala. Nič sa nedialo. Znova zabúchala, tentokrát silnejšie. Odpoveď však stále neprichádzala. Nešlo jej to do hlavy, veď videla, že sa v jej okne svieti. Priložila si ucho k dverám a začula zvnútra hudbu. To by mohlo vysvetľovať, prečo nepočula jej klopanie! Skúsila stisnúť kľučku. Dvere sa pomaly otvorili. Dúfala, že sa na ňu nenahnevá, že vkĺzla do jej bytu. Vládla tam tma, len z jej spálne vychádzal slabý prúd svetla. Podišla k izbe. Uvidela Janu, ako sedí na posteli a prezerá si akési fotky. „Jana?“ oslovila ju.
   Jana sa strhla, keď ju zbadala stáť vo svojej tesnej blízkosti. „Čo… čo tu robíš?“ zhŕňala fotky na kopu a okamžite ich odložila.
   „Nehnevaj sa, prosím, že som sem tak vtrhla, ale nepočula si moje klopanie. Priniesla som ti tú knihu,“ podala jej ju s úsmevom. Cítila sa trochu nepríjemne, pretože mala pocit, že ju vyrušila, keď si to pravdepodobne najmenej želala.
   „Aha, v poriadku. Ďakujem.“ Vstala a vypla rádio. „Nečakala som ťa.“
   Prikývla. „Nechcem ťa zdržiavať. Prišla som len na skok.“
   „Nevadí mi to, pokojne ostaň.“

   „Je to od teba milé, ale čaká ma mama. Povedala som jej, že sa hneď vrátim.“ Rozlúčila sa s ňou a keď sa za ňou zavreli dvere, Jana sa s tichým povzdychom vrátila do svojej izby. Otvorila zásuvku, kam tak narýchlo odpratala fotky, zase ich vytiahla a rukou ich rozhrnula po celej posteli. Zrak sa jej zastrel pri stále bolestnej spomienke. Túžobne pohladila jednu z nich a potom zašepkala: „Čoskoro sa mi to podarí. Ja totiž tak ľahko nezabúdam…“

"text ešte neprešiel redakčnou úpravou"

 
 

Viac romantiky na www.kniznyweb.sk

Vaše názory - prehľad komentárov
Nie je možné! (Silvia, 29. 04. 2009 07:43)
Nie je možné, aby toto napísal 22, či koľkoročný chalan. Priznám sa, nepoznám ho, počula som to meno, ale s predsudkom - ten nemôže písať lovestorky, ktoré tak milujem, som ho pustila z druhého ucha von. Ale toto sa mi vcelku páči, som zvedavá ako sa to rozbehne, bude vyvíjať. Mladík má evidentne talent.
áno (Jura, 02. 05. 2009 09:31)
suhlasim s nazormi co su tu... len keby neboli tie casti take kratke. a kolko ich vlastne bude? je to vcelku fajn. Inak, kto to este necital, odporucam Zrandu vasen, je to super!!!
román ešte nevyšiel (knihovnica, 01. 05. 2009 08:58)
no má výjsť vo vydavateľstve IKAR, iba my však máme jedinečnú možnosť čítať tento román v predstihu a dokonca sa k nemu môžeme vyjadrovať... Takže píšte a diskutujte, autor Marek Zákopčan, si každý komentár určite prečíta...
Super (Sandra, 01. 05. 2009 08:00)
Aj mne sa to velmi paci a tesim sa na dalsie casti... nech uz je pondelok :) ale radsej by som to mala doma... kedy to vychadza knizne? alebo to uz vyslo a neviem o tom?
chytilo ma to... (knihovnica, 29. 04. 2009 09:52)
Musím priznať, že skôr skalu voda nahlodá, než ja prečítam román zo súčasnosti, ale toto ma chytilo. A súhlasím s Lenkou, že pokiaľ bude Marko takto písať, každý týždeň budeme s napätím čakať na ďalšiu časť, kým sa dozvieme, či sa Mariana rozpamätá či zabila alebo nezabila svojho muža,a dokáže sa ešte uplatniť v živote s tým cajchom vrahyne???
Super (Lenka, 29. 04. 2009 09:39)
Tak už teraz som zvedavá ako to bude pokračovať neviem či je zdrave nás všetkých takto napínať, zatiaľ ale môžem povedať, že sa príbeh rozbieha sľubne a ja sa teším na dalšie pokračovanie
Fíha, to sa mi páči (Štefánia, 05. 05. 2009 13:43)
Taký mladý chalan a taký šikovný? A vraj nemáme na Slovensku autorov. Mne sa to pomerne pozdáva, blbé je, že to musím čítať po kúskoch, celé by sa to asi vychutnávalo inak, ale chápem prečo to tak je:-) Tak sa teším.
Čoraz lepšie, (Milena, 25. 05. 2009 08:11)
čoraz lepšie,pekne sa to vyvíja, napreduje a ja ďakujem romantike, že také čosi pre nás pripravila. Držim Markovi palce, je to pekné.
super (peta, portugalsko, 08. 06. 2009 00:21)
najprv som si povedala,ze si pockam na knihu,aby som si to precitala naraz,ale neodolala som,chcela som vediet co marek pre nas opat chysta:)a nesklamal ma!marek len tak dalej!:)
ohohoooo, dobreee... (Katka-Dubko, 05. 06. 2009 18:46)no marecku, toto som necakala, ani si sa nepochvalil :))) sa mi to paci, aj ked moj vyber knih je trosku iny, ale aj toto je OK :D si sikuliak, ale to my uz davno vieme... :)
btw, slovo ukludnit sa je spisovne? :PPP (akoby si ma nepoznal... :D)
 život na dlh... (Verča, 18. 06. 2009 20:19)
Veľmi sa mi páči tento príbeh. Je iný, na aké som zvyknutá, ale o to viac mi príde taký ľudský...
Žena, ktorá výjde z väzenia a snaží sa opäť začleniť do života... Trocha romantiky, trocha detektívky... Myslím, že je to veľmi originálne.
Normálne sa začínam tešiť na pondelky na romantike!

 

 ešte niečo (Marek Zákopčan :o))), 18. 07. 2009 16:01)

och, zabudol som na Milenku, prepáč!!! :DD to bude buď vekom alebo slabými doptriami :DDD
Samozrejme, že aj Tebe patrí úprimná vďaka a pripájam sa k poďakovaniu romantike :DD je fakt super!!!!

ĎAKUJEM (Marek Zákopčan :o))), 18. 07. 2009 15:58)

Všetkým komentujúcim odvážlivcom, ktorí sa neboja prezentovať svoj názor, veľmi pekne ďakujem :o))) vážim si každé jedno slovíčko, posúvajú ma ďalej a podporujú ma v tom, čo robím (hoci nie vždy je všetko s kostolným poriadkom :DDDD).

Skúsim byť trochu konkrétnejší... Budem vám tykať, snáď sa nenahneváte :DDD
Silvia: S podobnými nedôverčivými narážkami na svoj vek sa stretávam dosť často. Spočiatku ma to iritovalo (je snáď vek podmienkou talentu?), ale teraz sa na tom len smejem, keďže ja by som reagoval rovnako :DD ale som rád, že pomaly pretŕham tú nepodarenú clonu a prenikám do domácich knižníc :DDDD díky za podporu, budem sa snažiť nesklamať Ťa:D

Jura: Waau, som rád, že sa Ti Zradná vášeň páčila, aj mne sa celkom páči :DD tie časti musia byť krátke, inak by to celé skončilo veľmi rýchlo :D a koľko ich bude? to vlastne ani ja sám neviem :DD

Sandra: Takisto ďakujem za milé slová. román by mal vyjsť zrejme na jeseň, aspoň myslím (a dúfam)

Štefánia: Veru, aj mňa prekvapuje, akí sú ľudia v podstate nevšímaví voči našej tvorbe. Každý vraví, že na Slovensku sa nič nepíše, ale skôr je to o tom, že aj keď niekto vidí na obálke slovenské meno, pristupuje k tomu s nedôverou a radšej siahne po zahraničnom autorovi. je to škoda, je tu fakt PLNO skvelých ľudí... A ja medzi nimi :DDD ej, ale som skromný :DDD

Verča: Prezradím Ti, že toto je ešte len rozbeh... počkaj ešte pár častí a zaručujem Ti, že sa dočkáš mnohých prekvapení :DD ďakujem ;o))

Janka a Lenka: Ste zlaté, babenky, vrelá vďaka za priestor na prejavenie :DD

Peťa a Katka, s vami pokecám aj osobne, takže... :D

Ešte raz veľká vďaka a teším sa na ďalšie Vaše komentáre... Všetky čítam a na každý rád odpoviem :o)

MZ.

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Buďte prvý a napíšte komentár.