Choď na obsah Choď na menu
 


Život na dlh 16.

Život na dlh (16.časť)
 
 
„Už dlhšie neznesiem túto nečinnosť,“ zvolala Sára a udrela päsťou do stola, ktorý sa pod jej úderom takmer rozsypal.
   „Upokoj sa,“ tíšil ju znova Rudo, ako obvykle pohodlne usadený na stoličke. „Trpezlivosť ruže prináša.“
   „Prestaň s tými múdrosťami!“ okríkla ho. „Pohár mojej trpezlivosti už dávno pretiekol. Nastal čas konať!“
   Rudo zbystril pozornosť. „Chceš ju zabiť?“ spýtal sa priamo.
   „Zatiaľ ešte nie. Zaslúži si trpieť pre to, čo spravila. Najprv jej spravíme zo života peklo.“
   „Ako to urobíme?“
   „Vravel si, že si ju videl v spoločnosti nejakého muža, však? Pochybujem, že by sa k sebe správali tak dôverne, keby vedel, čo je zač.“
   Na Rudovej tvári sa pomaly rozhostil chápajúci úsmev.
   „Počkaj naňho pri škole a zisti, kde býva,“ dodala.
 
„Ahoj, Dávid,“ povedala Mariana do telefónu. „Práve som hovorila s pani Laturovou.“
   „Kto je pani Laturová?“ spýtal sa nechápavo.
   „Patrí jej budova, v ktorej sa bude konať vianočný večierok,“ oznámila mu naradostene.
   „Znamená to teda…“
   „Presne tak. Dohodla som sa s ňou! Povolila nám ho usporiadať v jej priestoroch.“
   „Koľko to bude stáť?“
   „Takmer nič. Prepožičia nám budovu za predpokladu, že po večierku bude všetko v pôvodnom stave. V najhoršom prípade môžeme zavolať upratovaciu službu.“
   „Ale to je fantastické!“ potešil sa a Marianu zaplavila vlna hrdosti na dobre vykonanú prácu. „Máš moje uznanie.“
   „Ďakujem. Vedela som už vopred, že bude súhlasiť. Je to milá stará pani.“
   „V poriadku. Mohla by si mi na ňu dať kontakt? Bude ešte treba dohodnúť zopár podrobností.“
   „Pravdaže, vydrž chvíľu.“ Našla kúsok papiera, na ktorom mala napísané jej telefónne číslo a nadiktovala mu ho. „Nestretneme sa dnes večer?“ nadhodila.
   „Prečo nie? Mám prísť po teba?“
   „Vieš… Mama išla navštíviť jednu svoju priateľku a som doma sama. Myslela som na to, že pripravím večeru.“
   „Znie to úžasne. Prídem okolo ôsmej.“
   „Budem ťa čakať.“ Zavesila.                                                               
   Hoci to nemalo byť nijaké oficiálne stretnutie, Mariana si napriek tomu obliekla večerné šaty namiesto trička a džínsov. Vlasy si nechala voľne rozpustené, pretože vedela, že Dávidovi sa páčia práve také. Chcela mu ulahodiť. V kútiku duše totiž tajne dúfala, že dnešná noc bude výnimočná.
   Keď zaklopal pri dverách, do úderu dvadsiatej hodiny ostávali tri minúty. Mariana si prešla rukou po vlasoch a otvorila. Potešilo ju, že Dávid má na sebe jeden zo svojich oblekov. Pripadala by si trápne, keby bola vyobliekaná, zatiaľ čo on nie. „Ahoj, si presný,“ uvítala ho a letmo ho pobozkala.
   „A nedočkavý,“ upresnil. „Pekne to tu rozvoniava.“ Vošiel dnu.
   „Dáš si niečo na pitie?“
   „Rád.“
   Priniesla mu džin s tonikom, aj keď nevedela, či to má rád. Neponosoval sa, a tak usúdila, že odhadla jeho chute. Želala si, aby bol jej úsudok správny aj vo výbere jedla. „Hneď som späť.“ Odbehla do kuchyne skontrolovať variacu sa večeru. „Za chvíľu to bude hotové.“
   „Čo varíš?“
   „Je to recept z kuchárskej knihy. Sú to bravčové závitky plnené kyslou kapustou.“
   Zasmial sa. „Znie to zaujímavo.“
   „Preto som to vybrala.“
   Dopil nápoj, a tak mu znova naliala. „Chceš ma opiť?“ opýtal sa.
   „Na to som ani nepomyslela, naozaj!“ Zasa sa vytratila do kuchyne a onedlho strčila hlavu do dverí. „Večera je na stole.“
   Musel uznať, že prestrela vskutku nádherne. Na stole sa vynímal nový obrus, taniere aj príbor ladili svojou farbou a to všetko dotvárali vkusne postavené servítky. Sadol si na jednu zo stoličiek oproti Mariane. So želaním dobrej chute sa pustili do jedenia. Vložil si do úst prvé sústo a láskavo sa na ňu usmial. Odrazu prestal prežúvať a zarazene na ňu pozeral.
   „Deje sa niečo?“ spýtala sa prekvapene Mariana, ktorá ešte nezačala jesť. Nabrala si jedlo na vidličku a vložila ho do úst. Videla, že Dávid s námahou prehltol. Ihneď pochopila, čo spôsobilo jeho ustrnutie. Keď prehltla, striaslo ju. Chvíľu sedeli ticho a bez pohybu. Vtom sa však Mariana začala smiať. Dávid sa k nej pridal a ukľudnili sa až po pár minútach.
   „Prepáč mi to,“ povedala. „Asi som to s tou kyslou kapustou trochu prehnala.“
   „Trochu? To je slabé slovo.“
   „Mrzí ma, že moja námaha vyšla navnivoč.“
   „Pozri, stále si môžeme objednať pizzu,“ odvetil. „Oceňujem tvoju iniciatívu, je pravda, že si sa musela veľmi snažiť.“
   „Som príšerná hostiteľka,“ povedala po polhodine, keď sedeli vedľa seba usadení na gauči a pred nimi ležala otvorená pizza. „Pozvem ťa na večeru a skončíme pred televízorom s pizzou v ruke.“                                                                
   „Ako nejakí Američania,“ vyhlásil. „Ak chceš vedieť, krajší záver dňa som si ani nemohol želať.“
   „Skutočne?“ zdvihla k nemu zrak.
   „Pravdaže. Vždy som si takto predstavoval chvíle strávené v spoločnosti ženy, ktorú milujem.“
   „Aj ja ťa milujem,“ odpovedala potešene a nežne ho pobozkala.
   Vzal ju do náručia a vstal. Nohou kopol do dverí jej spálne, ktoré sa otvorili, a vošli dnu. Položil ju na posteľ. Neprestával ju bozkávať ani vtedy, keď si vyzliekal košeľu a ona si rozopínala šaty. Oblečenie hodili nedbalo na zem, bola to posledná vec, na ktorú mysleli.
   Okno na izbe bolo pootvorené. Vnikal do nej chladný vzduch, ktorý však nemrazil, ale osviežoval. Rozhojdával visiacu záclonu, ktorá sa akoby kývala v rytme ich tlčúcich sŕdc. V tej chvíli boli jedna osoba a jedna duša, nepredstavovali dve bytosti, ich telá i myšlienky sa zliali do seba a vytvorili kruh neovládateľnej vášne, z ktorého nebolo úniku. Zdalo sa, že na tento okamih čakali dlho a teraz nastal čas naplno si ho vychutnať. Poddali sa jeho čaru, ani im nenapadlo odolávať, vedeli, že by to bolo márne. Navzájom sa spoznávali a objavovali nové vlastnosti a skryté túžby toho druhého. Bolo to vzrušujúce i zábavné zároveň.
   Mariana si myslela, že keď medzi nimi dôjde k niečomu podobnému, bude sa cítiť ostýchavo. Ale Dávid sa k nej správal veľmi pozorne a nemala najmenší dôvod na hanbu. Svoju nahotu brali prirodzene, boli pevnou súčasťou kolobehu sveta, hoci mali momentálne pocit, že sa na chvíľu zastavil.
   Jej telo, nervózne a jednako nesmierne jemné, vyžarovalo zmes sviežosti a rozkoše, ktorá bola oveľa podmanivejšia ako naučené pohyby iných žien, ktorých sa nabažil. Mariany sa nenabaží nikdy. Cítil to vo svojom vnútri, presne tak ako lásku, ktorá sa v ňom usídlila a dúfal, že sa tak stalo natrvalo.
   Rukami jej prechádzal po tele a počúval jej slastné vzdychy, ktoré súčasne uspokojovali aj jeho, pretože vedel, že jej to spôsobuje potešenie. Ruky vystriedali pery. Bozkával ju skoro celú, až kým jeho túžba takmer nepresiahla hranicu únosnosti.
   Keď do nej vnikol, vedel, že je to žena jeho života. Uvedomil si to už vo chvíli, keď sedeli v obývačke a jedli pizzu. Bol si istý, že ten moment ostane navždy v jeho pamäti.
   Mariana napokon zaspala s hlavou položenou na jeho hrudi, ale Dávid zaspať nemohol. Stále nedokázal uveriť tomu, čo sa medzi nimi odohralo. Trochu ho to aj prekvapilo, ale ani najmenej to neľutoval.
   Zrazu začul akési zvuky. Prichádzali z vedľajšej izby. Vtom mu to došlo. Hlasy prichádzali z televízora. V tom opojení naň úplne zabudli. Pomaly vstal, aby ju nezobudil, a prešiel do obývačky. Vypol televízor, zasa si ľahol a po chvíli sa izbou nieslo jeho tiché chrápanie.                                                                
   Ráno ho zobudilo vŕzganie skrine.
   „Prepáč, nechcela som ťa zobudiť,“ povedala Mariana. „Nevedela som, že to tak zaškrípe.“
   „To nič. Je príjemné prebúdzať sa a pritom ťa vidieť vo svojej blízkosti.“
   Začervenala sa. „Ako sa ti spalo?“ opýtala sa, aby odviedla pozornosť od svojho rumenca.
   „Dobre,“ odvetil. Pozrel sa na budík na nočnom stolíku. „To je už toľko hodín? Mal by som sa pobrať domov.“
   „Neostaneš na raňajky? Možno ešte zostalo čosi z večere,“ povedala a obaja sa zasmiali.
   „Veľmi rád by som prijal tvoje pozvanie, ale už naozaj musím ísť. Mama netušila, že tu ostanem cez noc. Asi sa už pýta, kde som.“ Vstal a začal si zo sebe zbierať svoje veci. Odišiel do kúpelne a keď z nej vyšiel, čakala ho šálka čerstvo uvarenej kávy. Narýchlo ju vypil a potom ho Mariana vyprevadila von.

   Cestou domov mu na tvári pohrával úsmev. Zaparkoval pár metrov od vchodu a zastavil sa ešte vybrať poštu. Bol v nej aj list pre neho, na ktorom však nebol uvedený odosielateľ. Zvedavo ho hneď otvoril. Počas čítania mu tuhla krv v žilách, no nemalo to spoločné nič so spomienkou na prežitú noc. Neveril vlastným očiam, preto si to prečítal znova: „Mariana Záchenská je vrahyňa. Posledných osem rokov strávila vo väzení za vraždu svojho manžela. Majte sa pred ňou na pozore!“

 

"text ešte neprešiel redakčnou úpravou" 
 
 

Viac romantiky na www.kniznyweb.sk

Vaše názory - prehľad komentárov
Nie je možné! (Silvia, 29. 04. 2009 07:43)
Nie je možné, aby toto napísal 22, či koľkoročný chalan. Priznám sa, nepoznám ho, počula som to meno, ale s predsudkom - ten nemôže písať lovestorky, ktoré tak milujem, som ho pustila z druhého ucha von. Ale toto sa mi vcelku páči, som zvedavá ako sa to rozbehne, bude vyvíjať. Mladík má evidentne talent.
áno (Jura, 02. 05. 2009 09:31)
suhlasim s nazormi co su tu... len keby neboli tie casti take kratke. a kolko ich vlastne bude? je to vcelku fajn. Inak, kto to este necital, odporucam Zrandu vasen, je to super!!!
román ešte nevyšiel (knihovnica, 01. 05. 2009 08:58)
no má výjsť vo vydavateľstve IKAR, iba my však máme jedinečnú možnosť čítať tento román v predstihu a dokonca sa k nemu môžeme vyjadrovať... Takže píšte a diskutujte, autor Marek Zákopčan, si každý komentár určite prečíta...
Super (Sandra, 01. 05. 2009 08:00)
Aj mne sa to velmi paci a tesim sa na dalsie casti... nech uz je pondelok :) ale radsej by som to mala doma... kedy to vychadza knizne? alebo to uz vyslo a neviem o tom?
chytilo ma to... (knihovnica, 29. 04. 2009 09:52)
Musím priznať, že skôr skalu voda nahlodá, než ja prečítam román zo súčasnosti, ale toto ma chytilo. A súhlasím s Lenkou, že pokiaľ bude Marko takto písať, každý týždeň budeme s napätím čakať na ďalšiu časť, kým sa dozvieme, či sa Mariana rozpamätá či zabila alebo nezabila svojho muža,a dokáže sa ešte uplatniť v živote s tým cajchom vrahyne???
Super (Lenka, 29. 04. 2009 09:39)
Tak už teraz som zvedavá ako to bude pokračovať neviem či je zdrave nás všetkých takto napínať, zatiaľ ale môžem povedať, že sa príbeh rozbieha sľubne a ja sa teším na dalšie pokračovanie
Fíha, to sa mi páči (Štefánia, 05. 05. 2009 13:43)
Taký mladý chalan a taký šikovný? A vraj nemáme na Slovensku autorov. Mne sa to pomerne pozdáva, blbé je, že to musím čítať po kúskoch, celé by sa to asi vychutnávalo inak, ale chápem prečo to tak je:-) Tak sa teším.
Čoraz lepšie, (Milena, 25. 05. 2009 08:11)
čoraz lepšie,pekne sa to vyvíja, napreduje a ja ďakujem romantike, že také čosi pre nás pripravila. Držim Markovi palce, je to pekné.
super (peta, portugalsko, 08. 06. 2009 00:21)
najprv som si povedala,ze si pockam na knihu,aby som si to precitala naraz,ale neodolala som,chcela som vediet co marek pre nas opat chysta:)a nesklamal ma!marek len tak dalej!:)
ohohoooo, dobreee... (Katka-Dubko, 05. 06. 2009 18:46)no marecku, toto som necakala, ani si sa nepochvalil :))) sa mi to paci, aj ked moj vyber knih je trosku iny, ale aj toto je OK :D si sikuliak, ale to my uz davno vieme... :)
btw, slovo ukludnit sa je spisovne? :PPP (akoby si ma nepoznal... :D)
 život na dlh... (Verča, 18. 06. 2009 20:19)
Veľmi sa mi páči tento príbeh. Je iný, na aké som zvyknutá, ale o to viac mi príde taký ľudský...
Žena, ktorá výjde z väzenia a snaží sa opäť začleniť do života... Trocha romantiky, trocha detektívky... Myslím, že je to veľmi originálne.
Normálne sa začínam tešiť na pondelky na romantike!

 

 ešte niečo (Marek Zákopčan :o))), 18. 07. 2009 16:01)

och, zabudol som na Milenku, prepáč!!! :DD to bude buď vekom alebo slabými doptriami :DDD
Samozrejme, že aj Tebe patrí úprimná vďaka a pripájam sa k poďakovaniu romantike :DD je fakt super!!!!

ĎAKUJEM (Marek Zákopčan :o))), 18. 07. 2009 15:58)

Všetkým komentujúcim odvážlivcom, ktorí sa neboja prezentovať svoj názor, veľmi pekne ďakujem :o))) vážim si každé jedno slovíčko, posúvajú ma ďalej a podporujú ma v tom, čo robím (hoci nie vždy je všetko s kostolným poriadkom :DDDD).

Skúsim byť trochu konkrétnejší... Budem vám tykať, snáď sa nenahneváte :DDD
Silvia: S podobnými nedôverčivými narážkami na svoj vek sa stretávam dosť často. Spočiatku ma to iritovalo (je snáď vek podmienkou talentu?), ale teraz sa na tom len smejem, keďže ja by som reagoval rovnako :DD ale som rád, že pomaly pretŕham tú nepodarenú clonu a prenikám do domácich knižníc :DDDD díky za podporu, budem sa snažiť nesklamať Ťa:D

Jura: Waau, som rád, že sa Ti Zradná vášeň páčila, aj mne sa celkom páči :DD tie časti musia byť krátke, inak by to celé skončilo veľmi rýchlo :D a koľko ich bude? to vlastne ani ja sám neviem :DD

Sandra: Takisto ďakujem za milé slová. román by mal vyjsť zrejme na jeseň, aspoň myslím (a dúfam)

Štefánia: Veru, aj mňa prekvapuje, akí sú ľudia v podstate nevšímaví voči našej tvorbe. Každý vraví, že na Slovensku sa nič nepíše, ale skôr je to o tom, že aj keď niekto vidí na obálke slovenské meno, pristupuje k tomu s nedôverou a radšej siahne po zahraničnom autorovi. je to škoda, je tu fakt PLNO skvelých ľudí... A ja medzi nimi :DDD ej, ale som skromný :DDD

Verča: Prezradím Ti, že toto je ešte len rozbeh... počkaj ešte pár častí a zaručujem Ti, že sa dočkáš mnohých prekvapení :DD ďakujem ;o))

Janka a Lenka: Ste zlaté, babenky, vrelá vďaka za priestor na prejavenie :DD

Peťa a Katka, s vami pokecám aj osobne, takže... :D

Ešte raz veľká vďaka a teším sa na ďalšie Vaše komentáre... Všetky čítam a na každý rád odpoviem :o)

MZ.

 kedy konečne? (Darina, 03. 08. 2009 18:26)

Je to fakt skvelé čítanie. Kedy to už konečne vyjde knižne? čítat to taktopo kuskoch mi nestačí!

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Buďte prvý a napíšte komentár.