Choď na obsah Choď na menu
 


Život na dlh 24.

Život na dlh (24.časť)
 
 
   „Ako to môžeš tvrdiť?“
   „Keď som s ním hovorila, bolo cítiť, že k tebe prechováva hlboké city.“
   „A napriek tomu si našiel milenku,“ dodala trpko. „Mám chuť vyškriabať tej fľandre oči.“
   Mariana si vzdychla. „Tým sa nič nevyrieši.“
   „Nie, ale aspoň by sa mi dostalo istého zadosťučinenia. Už viem, ako si sa cítila, keď ťa podvádzal tvoj manžel.“
   Spomienka na Róberta jej rozochvela vnútro. „Nie je to nič príjemné, však?“
   „To rozhodne.“ Chvíľu bola ticho a potom prehovorila: „Rada by som sa porozprávala s tou… s tou…“
   „Janou,“ povedala za ňu Mariana.
   „Áno.“
   „Myslíš, že je to rozumný nápad?“ opýtala sa pochybovačne.                                                              
   „Je mi jedno, či je rozumný, alebo nie, ale potrebujem počuť nejaké vysvetlenie.“
   „Je možné, že nebude celkom potešujúce.“
   „Lepšie ako žiadne. Jedno je jasné – nemôžem sedieť so založenými rukami a čakať, že ju Erik opustí a vráti sa ku mne.“
   Doliehala k nim hudba a uvedomili si, že je načase vrátiť sa medzi ostatných. „Najradšej by som sa prepadla pod zem a už odtiaľ nevyšla. Bude ma stáť veľa síl vrátiť sa na večierok a tváriť sa ako spokojná pani domu.“
   Mariana sa smutne usmiala. „Ak chceš, poviem im, že ťa rozbolela hlava a musela si si ísť odpočinúť.“
   „Chabá výhovorka…J e to od teba milé, ale zvládnem to.“ Vstala. „Ďakujem ti.“
   „Veď som nič nespravila.“
   „Vypočula si ma, a to stačí.“
   Hostia ani nespozorovali, že sa na chvíľu vyparili. Zamiešali sa medzi nich, hoci Silvia ani na okamih nespustila z očí Janu a Erika. Nezainteresovaný pozorovateľ by pravdepodobne nič nezbadal, ale ona jasne videla ich horúce pohľady, z ktorých sa jej búrila krv v žilách. Ako len neznášala tú hnusnú pokryteckú blondínu! Hneď by ju vyhodila zo svojho domu! A bola by to aj urobila, keby k nej vtedy nebol prišiel Erik. „Kde si bola miláčik?“
   „Bola som si vziať tabletku, bolí ma hlava.“
   „Z hlasnej hudby?“
   „Skôr z istých osôb, ktoré by som najradšej videla niekde inde,“ povedala chladne a odišla.
 
   Celý zvyšok večera prebehol vcelku pokojne, až na dva rozbité poháre a zopár prevrhnutých tanierov. Vyzeralo to tak, že nasledujúci deň Silvia strávi upratovaním.
   O polnoci zapli rádio a čakali na odpočítavanie. Všetci držali v ruke pohár so šampanským. Vytvorili sa páry, aby si každý mohol „ukradnúť“ novoročný bozk. Dávid stál po boku s Marianou, Helena si odchytila Jána a Silvia bola, samozrejme, s Erikom, aj keď jej to nebolo celkom po vôli.
   Keď chýbalo do polnoci už len desať sekúnd, začalo sa zborové počítanie. „Desať, deväť, osem,…, tri, dva, jedna…“
   Nad mestom zaburácali prvé svetlá ohňostroja, zazneli prípitky, nasledovali objatia a želania toho najlepšieho v novom roku. Aká irónia, pomyslela si Silvia, želám mu všetko dobré a pritom ho chcem zabiť. Usmiala sa na svojho manžela a on jej úsmev opätoval. Objal ju a silno si ju pritisol. Chcela sa vymaniť, ale pripadalo jej to nevhodné. Ešte bude dosť času vyjaviť mu svoje pravé city!
   Bola asi jedna hodina, keď sa ľudia začali rozchádzať. Pri odchode Mariana povedala: „Netráp sa.“ Odpoveďou jej bol Silviin úsmev.                                                              
   „Prečo by sa mala trápiť?“ opýtala sa Helena.
   „Manželské nezhody,“ odvetila Mariana a viac tú tému nerozmazávala.
 
Na druhý deň naozaj Silvia strávila celé dopoludnie upratovaním. Keď s tým napokon skončila, bolel ju chrbát. Kedysi ju v takomto prípade Erik vymasíroval a hneď sa cítila lepšie. Teraz sa však neodvažovala požiadať ho o pomoc. Pri dotyku jeho rúk by sa jej v mysli totiž vybavila predstava, ako ich kladie na inú ženu…
   Cez noc premýšľala o tom, čo urobí. Neprišla na nič, čo by vyriešilo jej problém. Ale ako sa hovorí, ak chceš vyriešiť problém, musíš poznať jeho príčinu. Preto považovala za najrozumnejšie zájsť za Janou a porozprávať sa s ňou. Bola si vedomá toho, že to nebude nijaký príjemný rozhovor, ale to ju trápilo najmenej. Musela niečo urobiť, inak by sa zbláznila.
   Erikovi povedala, že ide navštíviť priateľku a odišla z domu. Vedela, že Jana býva blízko Mariany, preto najprv zašla na tú ulicu. Potom prebehla zrakom mená na zvončekoch každého obytného domu, až narazila na to, ktoré hľadala. Zamrazilo ju. Koľkokrát tu asi Erik vyčkával, kým mu otvorí? Zazvonila. Dostala chuť zutekať, ale vtom zaznelo slabé ťuknutie, ohlasujúce otvorenie
 
dverí. Potlačila ich a vstúpila dnu. Vyšla po schodoch. Keď zastala pred Janiným bytom, zaklopala. Dvere sa okamžite otvorili.
   Chvíľu ani jedna z nich nepovedala ani slovo. Len na seba civeli, neschopné vydať ani hláska. Silvii sa dralo na jazyk mnoho slov, ale žiadne jej nevyšlo z úst. Jana mala v tvári prekvapený výraz, ktorý sa miešal s unavenosťou. Nečudo, po prebdenej noci to bolo normálne. „Silvia,“ prerušila nakoniec napäté ticho.
   „Ahoj. Chcela by som sa s tebou porozprávať.“ Želala si, aby jej hlas neznel tak milo! Mala by vrieskať a biť sa o svojho manžela do poslednej kvapky krvi, nie je to predsa žiadna zdvorilostná návšteva!
   Jana otvorila dvere dokorán, aby mohla vojsť. Silvia si zopäla ruky a vstúpila dnu. Všimla si, že zariadenie je jednoduché, ale nie neútulné. Ba čo viac, vytváralo akúsi domácku atmosféru. Bolo jej z toho zle.
   „Včera…“ začala. „Počula som ťa zhovárať sa s Erikom.“ Na Janinej tvári nezbadala nijaký záblesk emócií. Vyviedlo ju to z miery.
   „A…?“
   „Mám dôvodné podozrenie, že medzi vami niečo je.“
   Jana bola ticho.
   „Nepopieraš to?“ spýtala sa potichu Silvia. Akoby stále dúfala, že je to všetko omyl.
   „Nie.“ Jana podišla k oknu a vyzrela von. „Trvá to už nejaký čas.“
   „Ako môžeš byť taká nehanebná? Nemáš ani kúska cti? Pokojne priznáš, že môj muž je tvojím milencom!“ zvolala rozhorčene.                                                                
   „Nemám čo skrývať,“ otočila sa k nej. „Je to tak, ako hovoríš. Nevidím dôvod, pre ktorý by som ti mala klamať.“
   „Je mi z teba nanič. Hneď som vedela, že nie si nijaká svätuškárka.“
   „Asi máš dobrý nos na ľudí,“ povedala posmešne.
   Silvia si vzdychla. „Prečo…? Prečo k tomu došlo?“
   Jana neurčito pokrčila plecami. „Ktovie. Možno sa mu doma nedostávalo toľko pozornosti ako tu.“
   „Ty špina!“ pribehla k nej a vylepila jej zaucho. Jane sa na tvári zjavil pohrdlivý úškrn. Pošúchala si líce a povedala: „Pravda bolí, však?“
   „Načo sa tu s tebou vôbec zahadzujem, keď za to nestojíš?“
   „Cha,“ ozvala sa Jana. „Zdá sa, že tu nie si zbytočne! Chceš ešte niečo?“
   Silvia sa už nezmohla na jediné slovo. Bola podráždená a nemala jasnú myseľ.
   „V tom prípade zmizni z môjho bytu!“ tlačila ju von.
   „Nedotýkaj sa ma svojimi špinavými prstami,“ striasla zo seba jej ruku. „Viem odísť aj sama. Veľmi rada pôjdem preč z tejto diery.“
   „Pozdrav odo mňa Erika!“ povedala Jana a zaplesla dvere.
  Silvia sa rozladená pobrala domov. Myšlienky sa jej preháňali hlavou a ona nemala síl usporiadať ich do súvislého sledu.
   „Vrátila si sa akosi rýchlo,“ skonštatoval Erik, keď prišla domov.
   „Chýbala som ti?“ opýtala sa skusmo.
   „Čo je to za otázku? Pravdaže si mi chýbala,“ chcel prejsť k nej a objať ju, aby ju presvedčil o pravdivosti svojich slov.
   „Jana ťa nechala pozdravovať.“ Sledovala, aký účinok majú jej slová. Na rozdiel od Jany bolo na ňom vidieť, ako ho zasiahli. Zarazil sa. Ticho stál a čakal, čo príde.
   Silvii to stačilo na to, aby si o ňom nepomyslela nič pochvalné. Rezignovane vykročila do svojej izby. Nemala náladu hádať sa s ním. Skôr ako stihla za sebou zavrieť dvere na spálni, stál za ňou Erik.
   „Vieš o tom?“ spýtal sa tónom, ktorý uňho ešte nepočula. Bol akousi zmesou strachu, poznania a odhodlania.
   Otočila sa k nemu. „O tom, že máte pomer? Že si si s ňou užíval za mojím chrbtom? Áno, viem o tom.“
   „Vysvetlím ti to,“ povedal.
   „Tu niet čo vysvetľovať,“ odvetila unavene. „Jana mi už všetko povedala. Teda aspoň to, čo považovala za potrebné, aby som vedela. Uisťujem ťa, že som sa dopočula dosť na to, aby som zistila, aký si sviniar.“
   Vzdychol si. „Porozprávajme sa.“
   „Chceš sa rozprávať? Tak choď za svojou milenkou, tá s tebou určite rada prehodí pár slov. A keď tam už budeš, spýtaj sa jej, či s ňou môžeš bývať, pretože tu neostaneš!“ skríkla nahnevane.                                                                
   „Nemôžeš ma vyhodiť z môjho domu,“ oponoval prekvapene.
   „Že nie? Povedz mi jeden rozumný dôvod, prečo by som to nemala urobiť,“ dala si ruky vbok.
   „Som tvoj manžel!“ ohradil sa.
   Zasmiala sa. „A čo tak odrazu? Nemyslel si na to, keď si zohrieval posteľ inej ženy? Je mi z teba na vracanie! Idem sa osprchovať. Keď vyjdem z kúpeľne, dúfam, že už tu nebudeš!“ odpochodovala a rázne zabuchla dvere.
   Erik so zmiešanými pocitmi opustil izbu a šiel do kuchyne. Zo skrinky pod umývadlom vytiahol fľašu brandy a nalial si do pohára, ktorý vypil na dúšok. Potreboval to, aby si upokojil nervy. Oprel sa o stôl. Takto si to naozaj nepredstavoval. Zaujímalo by ho, ako sa o nich dozvedela, aj keď to už bolo vlastne jedno. Prišla na to a to stačilo, aby sa všetko obrátilo hore nohami. Nadával si do hlupákov za to, že vôbec k niečomu došlo medzi ním a Jana. Nebyť jej, boli by si stále nažívali v pokoji a harmónii ako iní manželia. Obviňoval sa. Znova si nalial.
   Pozrel na nástenné hodinky, ktoré dostali ako svadobný dar od jeho strýka Jána. Pri pomyslení na svadbu sa mu do očí natískali slzy. Zažmurkal, aby ich zadržal. Nie je vhodný čas na podobné spomienky. Uvedomil si, že Silvia je v kúpeľni akosi dlho. Väčšinou bola osprchovaná v priebehu desiatich minút. Nedokázala pochopiť, ako môže niekto v kúpeľni stráviť aj hodinu.
   Vyšiel z kuchyne a vrátil sa do spálne. „Zlatko?“ zaklopal na dvere kúpeľne, ale odtiaľ neprichádzala žiadna odpoveď. „Idem dnu,“ povedal a otočil kľučkou. Vkročil dnu a čakal ho najhorší zážitok v jeho živote.
   Silvia bezvládne sedela vo vani doplna naplnenej vodou a z podrezaných žíl jej na zem pomaly kvapkala krv.
 
 
 

Viac romantiky na www.kniznyweb.sk.

Vaše názory - prehľad komentárov
Nie je možné! (Silvia, 29. 04. 2009 07:43)
Nie je možné, aby toto napísal 22, či koľkoročný chalan. Priznám sa, nepoznám ho, počula som to meno, ale s predsudkom - ten nemôže písať lovestorky, ktoré tak milujem, som ho pustila z druhého ucha von. Ale toto sa mi vcelku páči, som zvedavá ako sa to rozbehne, bude vyvíjať. Mladík má evidentne talent.
áno (Jura, 02. 05. 2009 09:31)
suhlasim s nazormi co su tu... len keby neboli tie casti take kratke. a kolko ich vlastne bude? je to vcelku fajn. Inak, kto to este necital, odporucam Zrandu vasen, je to super!!!
román ešte nevyšiel (knihovnica, 01. 05. 2009 08:58)
no má výjsť vo vydavateľstve IKAR, iba my však máme jedinečnú možnosť čítať tento román v predstihu a dokonca sa k nemu môžeme vyjadrovať... Takže píšte a diskutujte, autor Marek Zákopčan, si každý komentár určite prečíta...
Super (Sandra, 01. 05. 2009 08:00)
Aj mne sa to velmi paci a tesim sa na dalsie casti... nech uz je pondelok :) ale radsej by som to mala doma... kedy to vychadza knizne? alebo to uz vyslo a neviem o tom?
chytilo ma to... (knihovnica, 29. 04. 2009 09:52)
Musím priznať, že skôr skalu voda nahlodá, než ja prečítam román zo súčasnosti, ale toto ma chytilo. A súhlasím s Lenkou, že pokiaľ bude Marko takto písať, každý týždeň budeme s napätím čakať na ďalšiu časť, kým sa dozvieme, či sa Mariana rozpamätá či zabila alebo nezabila svojho muža,a dokáže sa ešte uplatniť v živote s tým cajchom vrahyne???
Super (Lenka, 29. 04. 2009 09:39)
Tak už teraz som zvedavá ako to bude pokračovať neviem či je zdrave nás všetkých takto napínať, zatiaľ ale môžem povedať, že sa príbeh rozbieha sľubne a ja sa teším na dalšie pokračovanie
Fíha, to sa mi páči (Štefánia, 05. 05. 2009 13:43)
Taký mladý chalan a taký šikovný? A vraj nemáme na Slovensku autorov. Mne sa to pomerne pozdáva, blbé je, že to musím čítať po kúskoch, celé by sa to asi vychutnávalo inak, ale chápem prečo to tak je:-) Tak sa teším.
Čoraz lepšie, (Milena, 25. 05. 2009 08:11)
čoraz lepšie,pekne sa to vyvíja, napreduje a ja ďakujem romantike, že také čosi pre nás pripravila. Držim Markovi palce, je to pekné.
super (peta, portugalsko, 08. 06. 2009 00:21)
najprv som si povedala,ze si pockam na knihu,aby som si to precitala naraz,ale neodolala som,chcela som vediet co marek pre nas opat chysta:)a nesklamal ma!marek len tak dalej!:)
ohohoooo, dobreee... (Katka-Dubko, 05. 06. 2009 18:46)no marecku, toto som necakala, ani si sa nepochvalil :))) sa mi to paci, aj ked moj vyber knih je trosku iny, ale aj toto je OK :D si sikuliak, ale to my uz davno vieme... :)
btw, slovo ukludnit sa je spisovne? :PPP (akoby si ma nepoznal... :D)
 život na dlh... (Verča, 18. 06. 2009 20:19)

Veľmi sa mi páči tento príbeh. Je iný, na aké som zvyknutá, ale o to viac mi príde taký ľudský...
Žena, ktorá výjde z väzenia a snaží sa opäť začleniť do života... Trocha romantiky, trocha detektívky... Myslím, že je to veľmi originálne.
Normálne sa začínam tešiť na pondelky na romantike!

ešte niečo (Marek Zákopčan :o))), 18. 07. 2009 16:01)

och, zabudol som na Milenku, prepáč!!! :DD to bude buď vekom alebo slabými doptriami :DDD
Samozrejme, že aj Tebe patrí úprimná vďaka a pripájam sa k poďakovaniu romantike :DD je fakt super!!!!

ĎAKUJEM (Marek Zákopčan :o))), 18. 07. 2009 15:58)

Všetkým komentujúcim odvážlivcom, ktorí sa neboja prezentovať svoj názor, veľmi pekne ďakujem :o))) vážim si každé jedno slovíčko, posúvajú ma ďalej a podporujú ma v tom, čo robím (hoci nie vždy je všetko s kostolným poriadkom :DDDD).

Skúsim byť trochu konkrétnejší... Budem vám tykať, snáď sa nenahneváte :DDD
Silvia: S podobnými nedôverčivými narážkami na svoj vek sa stretávam dosť často. Spočiatku ma to iritovalo (je snáď vek podmienkou talentu?), ale teraz sa na tom len smejem, keďže ja by som reagoval rovnako :DD ale som rád, že pomaly pretŕham tú nepodarenú clonu a prenikám do domácich knižníc :DDDD díky za podporu, budem sa snažiť nesklamať Ťa:D

Jura: Waau, som rád, že sa Ti Zradná vášeň páčila, aj mne sa celkom páči :DD tie časti musia byť krátke, inak by to celé skončilo veľmi rýchlo :D a koľko ich bude? to vlastne ani ja sám neviem :DD

Sandra: Takisto ďakujem za milé slová. román by mal vyjsť zrejme na jeseň, aspoň myslím (a dúfam)

Štefánia: Veru, aj mňa prekvapuje, akí sú ľudia v podstate nevšímaví voči našej tvorbe. Každý vraví, že na Slovensku sa nič nepíše, ale skôr je to o tom, že aj keď niekto vidí na obálke slovenské meno, pristupuje k tomu s nedôverou a radšej siahne po zahraničnom autorovi. je to škoda, je tu fakt PLNO skvelých ľudí... A ja medzi nimi :DDD ej, ale som skromný :DDD

Verča: Prezradím Ti, že toto je ešte len rozbeh... počkaj ešte pár častí a zaručujem Ti, že sa dočkáš mnohých prekvapení :DD ďakujem ;o))

Janka a Lenka: Ste zlaté, babenky, vrelá vďaka za priestor na prejavenie :DD

Peťa a Katka, s vami pokecám aj osobne, takže... :D

Ešte raz veľká vďaka a teším sa na ďalšie Vaše komentáre... Všetky čítam a na každý rád odpoviem :o)

MZ.

 kedy konečne? (Darina, 03. 08. 2009 18:26)

Je to fakt skvelé čítanie. Kedy to už konečne vyjde knižne? čítat to taktopo kuskoch mi nestačí!

Darinke... (knihovnica, 10. 08. 2009 16:25)

Presne! Po kúskoch je to na infarkt. Keď sa človek rozbehne a začíta sa do príbehu, skončí... No všetko má svoj dôvod a my sme radi, že sa tento skvelý príbeh dostal aspoň takto na stránkach. Takže píšte komentáre... Pevne verím, že sa knihy dočkáme čoskoro...

co dodat? (elis, 12. 08. 2009 20:41)

Chcem len vyjadrit... Som rada ak si tento mlady autor nasiel cestu k vydavatelstvu a drzim palce nech jeho fantazia nadalej produkuje putave pribehy. Ja som svoj prvy roman napisala ako 16 rocna, no cestu k vydavatelstvu som si neprekopala, vzhladom na rozne nepriaznive okolnosti.
...a uprimne...kritika cloveka posunie dopredu ovela viac asko same chvaly, takze mna to zatial vobec nezaujalo, nbiektore odseky som si precitala zbezne aby som zistila ci sa to konecne niekam posunulo. Zatial mi to nepride ako putave. Drzim ti palce. Elis

odpoveď (Marek Z., 13. 08. 2009 17:11)

Darinka, neboj sa, akonáhle budem vedieť podrobnosti o vydaní knihy, budem všetkých na tejto stránke informovať ;o))

Elis... Tak to si ma produkciou prvého románu predbehla o rok :o)) mne sa to podarilo až v 17-tke! :o)))
a dovol aj mne trošičku úprimnosti... s tou kritikou máš pravdu, človeka dokáže posunúť často lepšie ako chvály... no tie slová o tom, že ťa to nezaujalo, nebola kritika, ale Tvoj názor na daný román... Keby to bola (konštruktívna) kritika, mala by si prihodiť aj pár slov o tom, ako sa to dá vylepšiť, prípadne, ako by si to napísala Ty sama.

Teším sa na ďalšie Vaše komentáre :o))

 RE....Marek (elis, 17. 08. 2009 22:23)

Ahoj Marek. Sotva ti možem ponúknuť nejakú svoju verziu, v skutočnosti celkový príbeh mi nepríde ničím zaujímavý či napínavý. Ale to som už vyjadrila. Dokonca mám pocit, že záver je takmer jasný,(iba žeby to malo mať 400 stran a všetko sa ešte len rozvinie). Nie sú tam žiadne zvraty, či pasáže, pri ktorých by sa zatajoval dych a pri ktorých by čitateľ nechcel knihu odložiť. Ale ako sa nie nadarmo hovorí, sto ľudí, sto chutí. Patrím k čitateľom, ktorých ak kniha nechytí hneď na začiatku, tak ju odložia. Osobne od akejkoľvek knihy očakávam, že mi hneď na začiatku neponúkne verziu, ako sa skončí. Ale beriem do úvahy, že sa pravdepodobne jedná o sladký románik, ktorý nemá vyvolávať silnejšie emócie. Veď to by čitateľky potom v noci nespali....:))

zaujímavé :) (Eliška, 29. 08. 2009 19:21)

Si šikulka! Klobúk dole.... Mladý muž v Tvojom veku a už štvrtá kniha :). Prajem veľa úspechov v záverečnom roku štúdia a aj v tvorbe. Teším sa na ďalšie knihy.

Marekovi (Eva B. B., 24. 09. 2009 18:10)

Pred mesiacom som napísala pár slov k tvojim "slovám do vetra", ak si ich náhodou nečítal preklikni na ne, dúfam že potešia...

Pre Elišku :o)) (Marek Z., 23. 09. 2009 21:31)

Eliška, ďakujem za milý príspevok... Keby bol každý čitateľ taký, ako Ty, spisovateľský svet by bol hneď o niečo krajší... Budem sa snažiť Ťa nesklamať ;o)) A ručím Ti za to, že sa máš na čo tešiť :o))

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Dadke

(Marek Z., 29. 9. 2009 12:05)

Dadka, ďakujem za milý komentár, dúfam, že sa Ti potom podarilo zaspať :DDD

veľmi pekné

(Dada, 29. 9. 2009 9:52)

včera som si v práci vytlačila všetky časti, čítala som ich skoro do polnoci, veľmi ma to zaujalo .... fakt je to veľmi zaujímavé, už teraz sa teším na pondelok držím palce, nech sa Ti darí