Choď na obsah Choď na menu
 


Ženy v lesku ľalií

zeny-v-lesku-lalii.jpgJaroslav Perniš

Ženy v lesku ľalií

  „Ak úlohou básnikov bolo živiť sny a symbolicky vytvárať postavenie ženy ako vládkyne, historikom nezostáva nič iné, iba upozorňovať na to, že tieto sny celkom nezodpovedajú pravdivému obrazu skutočnosti. Pre feudálnu spoločnosť bol totiž sobáš kráľovskej dcéry predovšetkým predmetom rokovania a politického licitovania a len málokto sa pri tom skutočne zaujímal o náklonnosť srdca. Príbehy žien žijúcich v lesku (ale aj v tieni) zlatých ľalií vôbec neboli príbehmi z románov, v ktorých je čitateľovi hneď jasné, kto je kladný a kto záporný hrdina. V ich živote neexistovalo ostré rozhranie medzi dobrom a zlom, pretože skutočný život nikdy neprial, nepraje a ani priať nebude podobným zjednodušeniam a schémam. Keď sa chceme vrátiť v prúde času späť a spolu s nimi opäť prežiť ich osudy, musíme si uvedomiť, že dejiny sú ako kniha, ktorá sa nedá dopísať, lebo v záujme väčšiny ľudí je znova a znova sa vracať k minulosti a prostredníctvom jej poznania pochopiť lepšie vlastnú prítomnosť.“

     Jaroslav Perniš: Ženy v lesku ľalií – pre mňa dielo, v ktorom autor dokonale zachytil ducha doby, kedy štátne alebo rodinné záujmy a často iba túžba po väčšej moci prevládali nad  prirodzenými ľudskými citmi. Perniš svojou precíznou prácou podáva známe i menej známe fakty formou, ktorú nesmierne obdivujem.
     Pri písaní tejto recenzie z pohľadu čitateľa som uvažovala, či kniha patrí, alebo nepatrí na Romantiku. Napokon som si však povedala: prečo nie? :) Ako vášnivá čitateľka a žena majúca hlboký vzťah k dejinám; histórii ako celku a k písanému slovu, rozhodla som sa, že stojí za to, aby som jej venovala viac ako iba zopár slov. Nie však preto, že osobne pre mňa sa Pernišovo dielo stalo knihou č. 1 za rok 2011, ale najmä preto, že Ženy v lesku ľalií sú predsa o dramatických osudoch ľudí, s ktorými sme sa mali možnosť stretnúť v historických románoch. Možno aj Vy, milí Romantici, ste si už niekedy kládli otázku, kto a akí boli naozaj ľudia; hlavní alebo vedľajší hrdinova diel, ktoré sa vari stali Vašimi srdcovkami. Pri čítaní Pernišovej knihy, ktorá sa mimochodom skladá zo štyroch samostatných príbehov akoby vystrihnutých z románu – napriek tomu, že ju zaraďujeme k literatúre faktu (nie, rozhodne v nej nenájdete „strohosť dejepisu“) –, to máme možnosť zistiť. Okrem toho pochopíme, že život ľudí z kráľovských alebo vojvodských rodín; členov šľachtických domov, dokonca aj tých najvyšších, nebol iba príjemný a často vôbec šťastný.
     Už v prvej časti nás chytí za srdce krásna Margaréta Provensalská – „kráľovná z čias katedrál“ a manželka francúzskeho kráľa Ľudovíta IX., neskôr pomenovaného ako Ľudovít Svätý –, ktorá svojho kráľa nikdy neopustila, obzvlášť pri ňom „bedlivo bdela“. Jej cudnosť a vernosť nám pripomína časy, keď slovo „česť“ ešte malo svoj význam.
     Jej pravým opakom boli manželky synov francúzskeho kráľa Filipa IV. Pekného – Margaréta a Blanka. O oboch „burgundských nevestách“, ktoré svojím cudzoložstvom pošpinili symbol ľalie, sa dočítame v druhom príbehu. Spomínate si na ságu Prekliati králi od Maurice Druona, kde nám autor predkladá životné osudy a intrigy panovníckeho rodu Kapetovcov, opradené tajomnosťou, faktom a literárnou fikciou? spisovateľa, odohrávajúce sa v gotickom Francúzsku? Perniš nám ich vo svojej knihe pripomína, rovnako, ako aj to, že obe princezné spáchali ťažký hriech, možno povedať: ohrozujúci rodinu, pretože otcovstvo dieťaťa, ktoré svojmu manželovi žena porodila, bolo aktom spáchaného cudzoložstva spochybnené. V nemalej miere je na mieste pripomenúť, že aj „vďaka“ tomuto hriechu, odohrávajúcemu sa vo veži Nesles, bola Jana – dcéra Margaréty a Ľudovíta Hašterivca – po otcovej smrti vylúčená z nástupníctva na trón, pričom vo francúzskom kráľovstve opätovne zaviedli do praxe Salský zákon. Spletité vzťahy v kráľovskej rodine dotvárajú aj nešťastná a „osudom potrestaná“ Klementína Uhorská, ale aj Jana Burgundská – manželka druhorodeného princa Filipa de Poitiers, usvedčená zo spoluviny pri krytí nerestí svojej sestry a švagrinej Blanky a sesternice a švagrinej Margaréty, z ktorej sa neskôr stala francúzska kráľovná.
     Ďalej sa dočítame o Anjouovcoch a oba príbehy sa dotýkajú aj dejín Uhorska. V treťom sa dozvedáme o veľkých ambíciách, neprávosti a kráľovražde, pričom hlavnými protagonistami sú kráľ Karol Róbert, kedysi neprávom zbavený práva zasadnúť na neapolský trón, jeho syn Ondrej Uhorský, poslaný do Talianska, ktorý mal po rokoch túto krivdu napraviť – sobášom s neapolskou kráľovnou Janou –, a tak sa dostať ku korune. Avšak akoby „nikomu nenapadlo“, že mestečko Aversa, ležiace asi pätnásť kilometrov od Neapola, môže byť pre manžela kráľovnej nebezpečné, ba až smrteľné. Pretože Ondrej v ňom namiesto kráľovského titulu našiel smrť, o čo sa postarali zradcovia. Vraj vysoký podiel na Ondrejovej tragickej smrti mala na svedomí aj jeho vlastná manželka, ktorej osud doprial štyridsať rokov vlády, naplnených rozličnými protivenstvami, nepokojmi a nebezpečenstvami.
     Dramatický život mladučkej kráľovnej Márie, najmladšej dcéry kráľa Ľudovíta Veľkého a Alžbety, dcéry bosnianskeho bána Štefana Kotromaniča, máme možnosť sledovať vo štvrtom príbehu. Nechýba mu dynamika a spád, pričom spoznáme osudy jeho hlavných aktérov, medzi ktorými nechýbajú známe a možno aj menej známe mená ako Žigmund Luxemburský či Karol Neapolský alias Karol II. Malý, ktorý za svoju ctižiadostivosť zaplatil tou najvyššou cenou – stratou života.
     Tajomné, nesmierne „čítavo“ spracované historické príbehy Žien v lesku ľalií sa tu končia a ja by som si neodpustila, ak by som nenapísala, že Vám, milí čitatelia, túto knihu odporúčam. Obzvlášť je určená pre tých, ktorí majú radi aj niečo viac, ako „iba príbeh“, ktorý sa možno nestal. :)
     Ak sa rozhodnete siahnuť po tejto knihe, vychutnajte si ju. Ponúka nahliadnutie do obdobia stredoveku, ktoré sa nemalou formou zapísalo do dejín Európy. Príjemné čítanie, priatelia.
 
Spracovala
Eva Ava Šranková        

 

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

mam otazocku

(wladka(wladka.blog.cz), 21. 3. 2012 22:44)

pise sa v tejto knihe toho vela o Anjouovcoch? zaujima ma hlavne Karol Robert a jeho manzelky, ktorych pocet ni je stale známy resp. staly :D

Re: mam otazocku

(Eva Ava Šranková, 25. 3. 2012 18:03)

Milá Wladka,
časť knihy je venovaná neapolským Anjouovcom - ich nástupu na uhorský trón - no manželky Karola Róberta, okrem poslednej - Alžbety, nie sú spomínané. Zmienku o nich dokonca nenájdete ani v Lexikóne slovenských dejín, v Slovenských dejinách I. (Kučera) či v Dejinách Slovenska (Slovart).

Internetové zdroje uvádzajú štyri ženy:

- Máriu Rurikovú (dcéru haličského kniežaťa Leva)
- Máriu Piastovskú (dcéru bytomského kniežaťa Kazimíra)
- Beatrix Luxemburskú (dcéru rímsko-nemeckého cisára Henricha VII.)
- Alžbetu Piastovskú (dcéru poľského kráľa Vladislava I. Lokietka), s ktorou mal mužských potomkov.

Wladka, skúste pozrieť knihu Pavla Dvořáka: Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov IV. - Pod vládou anjouovských kráľov - som presvedčená, že tu nájdete to, čo hľadáte. Stopy dávnej minulosti 6. (Pavel Dvořák) by sa tiež mali venovať Anjouovcom, ale pokiaľ viem táto kniha, žiaľ, zatiaľ nevyšla.

Re: mam otazocku

(Jaroslav Perniš, 18. 4. 2012 20:46)

Dobrý deň Wladka,
ak máte záujem vedieť niečo viac o Karolovi Róbertovi, dovolil by som si upozorniť Vásna moju knihu Vznešená žena stredoveku (Budmerice : Vydavateľstvo RAK, 2003), v ktorej som sa venoval všetkým manželkám tohto uhorského kráľa vrátane polemiky, či mal tri resp. štyri manželky. Karolovi Róbertovi som sa venoval aj vo svojej ďalšej knihe Slzy mocných (Bratislava : IKAR, 2007), v ktorej som sa zameral na atentát Feliciána Zacha na neho z roku 1330. O zdravotnom stave tohto uhorského kráľa som zase písal v knihe Jej veličenstvo Smrť (tamže, 2005). Jaroslav Perniš

Re: Re: mam otazocku

(Jana Pronská, 18. 4. 2012 21:12)

ďakujem pán Perniš, že ste nám napísali. Na Vaše knihy z tohto obdobia sa chystám aj ja, zvlášť po Evkinej recenzii. Určite si ich zadovážim. U nás na romantike postupne pribudnú všetky. :)