Choď na obsah Choď na menu
 


Amanda Quicková - úspešný vzorec alebo šablóna?

Predpokladám, že meno americkej spisovateľky Amandy Quickovej nemusím fanúšikom historických romancí nejako extra predstavovať. Už istý čas aj u nás vychádzajú jej napínavé romány z Viktoriánskeho Anglicka, pričom sa stretávajú s patričným úspechom. Tým, ktorí to náhodou nevedia, prezradím, že Amanda Quicková je len pseudonym autorky Jayne Ann Krentzovej, ktorej pravé meno preslávili zas romány zo súčasnosti.

Ja osobne som prečítal zatiaľ osem Amandiných kníh. Pri každej z nich som sa však stretol s určitými podobnými (ak nie priam rovnakými) znakmi. Niekedy mám pri nich pocit, akoby som čítal stále tú istú knihu, ale nevylučujem, že je to len môj pocit...

Tu je pár príkladov:


1. Výzor hlavných hrdinov: On je vysoký, tajomný a čiernovlasý muž, zatiaľ čo Ona je často svetlovlasá a verejne známa.
2. Hrdinka sa venuje povolaniu, ktoré jej zavše dokáže otvoriť dvere, kam by sa iní nedostali a vďaka ktorému má široké známosti (modistka – Milenka, spisovateľka napínavých románov – Beriem si ťa, Polnoc má svoju moc, platená spoločníčka – Platená spoločníčka, Snubný prstienok, fotografka - Láska na druhý pohľad). Hrdina má záhadnú minulosť, ktorú mu môže pomôcť prekonať len jeho láska. Jeho tajomnosť sa priam odráža v jeho vzhľade.
3. Pátranie po určitej veci, či už ide o denník (Polnoc má svoju moc), knihu tajných receptov (Snubný prstienok či stratené prstene (Beriem si ťa)...
4. Kdesi v zákulisí striehne vrah, ktorého totožnosť vyjde na povrch (samozrejme) až v závere, no čitateľ už pri prvom stretnutí vie, že to bude zrejme on.
5. Postavy sa dostávajú do osídiel záhadných a tajomných spoločností, kde nie je na prvý pohľad všetko s kostolným poriadkom (ústav pre výskum psychických javov – Polnoc má svoju moc, filozofia vanza z ostrova Vanzagara – Zlomyseľná vdova), múzeum voskových figurín (Vášnivý vzdor)...
6. Hrdinka má za sebou škandál, ktorý sa buď ututlal, alebo sa s ňou ťahá po celý čas.
7. Hrdinka nepochádza priamo z najvyšších kruhov, inak by si predsa nemusela zarábať na živobytie :-) .
 
Hoci to niekedy pri spätnom pohľade vyzerá tak, akoby autorka používala jednu šablónu, nedá sa povedať, že by mi to vadilo. Hoci sa jej príbehy na seba ponášajú, aj tak ostáva jednou z mojich najobľúbenejších spisovateliek.
A čo si o tom myslíte Vy? Našli by ste aj ďalšie spoločné znaky? Alebo s mojimi tvrdeniami nesúhlasíte? Stretli ste sa s niečím podobným aj pri iných autorkách?

 

Marek Z,

 

Náhľad fotografií zo zložky Amanda Quick/ Krentz

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

súhlasím

(Erika, 26. 10. 2009 13:55)

Väčšina týchto kníh má určitú šablónu, ale vždy je to tá, ktorú pri oddychu vyhľadávam. Pekné postavy, trochu vzrušenia, nejaká detektívna zápletka, skvelý happy koniec.
Ak je dej zaujímavý a nie je to len ako bolo napísané už v niektorom predošlom komentári,,masa erotických scén,, tak sa mi to páči a opakovanie sa odpustím bez problémov.
P.S. Typ vysokého, tvrdého, tmavovlasého, ale charakterného mi v knihách fakt neprekáža- ani milionkrát

Hrdinovia tejto autorky ma bavia...

(Elen, 4. 10. 2009 14:18)

Každý čitateľ autorky A.Quick alias J.A.Krentz veľmi dobre pozná štýl jej písania - a práve preto sa k jej knihám stále vracia.
Mojou prvou knihou od tejto autorky, ktorú som prečítala, bola kniha KLENOTY NOCI. A musím povedať, že práve pre tajomnosť ukrývajúcu sa v osobe Crofta Falconera ma kniha zaujala a začala som pátrať po ďalších knihách autorky. Milujem jej postavy, či už ide o šikovné osôbky nežného pohlavia, ktoré očaria mužských aristokratov v historicky ladených príbehoch alebo záhadných zmyselných obchodníkov z jej kníh zo súčasnosti.

Napriek istým opakujúcim sa prvkom (a možno práve kvôli nim) sú jej knihy jedinečné. Prečítala som takmer všetky na Slovensku dostupné knihy tejto autorky, a preto sa mi veľmi ľahko porovnáva jej tvorba.
Jej hrdinovia sú silné výrazné osobnosti v každej jej knihe, a to ja osobne milujem. Áno, vždy obaja protagonisti riešia nejakú záhadu alebo zločin, no baví ma každá zápletka jej kníh. Dobre sa čítajú a nie sú to len masívne opisy erotických scén ako je tomu u mnohých kníh podobného žánru.

Ja vravím - ČÍTAJTE QUICK, ČÍTAJTE KRENTZ!!!

to neplatí len o Quickovej

(saša, 29. 9. 2009 17:12)

K "šablóne" v príbehoch treba dodať skutočnosť, že sa netýka len spisovateliek romancí. Ak siahnete po akomkoľvek spisovateľovi/ke, nájdete v jeho/jej dielach príznačné znaky, ktoré sú preňho (či pre ňu) charakteristické - či už ide o typ hrdinu, či slovník alebo samotný štýl písania (takých dôkazov je v dejinách literatúry habadej). Myslím, že takým markantným príkladom je J. M. Simmel, ale určite by sa dali nájsť mnohí ďalší. Mne osobne istá klišéovitosť nevadí pri autoroch, ktorí vedia písať (hoci príbeh či hlavní hrdinovia sú v takom prípade predvídateľní), ak kvalita príbehu takéto "opakovanie" znesie. Zmena je síce niekedy osviežujúca, ale nie vždy býva prílišné experimentovanie na osoh. Tým však nechcem povedať, že by všetky príbehy jedného autora/jednej autorky mali byť na jedno kopyto. A povedzme si pravdu...čo sa romancí týka...pri tých predsa potrebujeme oddychovať a snívať, nie kriticky sa zamýšľať nad tým, že hrdina či hrdinka nápadne pripomína niekoho z predchádzajúcej knihy. Ak niekomu sadne typ "vysokého, tmavého, tvrdého a tajomného" hrdinu (nie prehnane dokonalého nadčloveka), nebude mu vadiť, ak sa taký či podobný v novom príbehu objaví znova. Hlavne nech má všetky atribúty, nad ktorými my ženy tak rady rojčíme...veď povedzme si pravdu - ono tých dokonalých chlapov (a žien) v reálnom živote nie je veľa. Tak prečo nie aspoň v tomto alternatívnom svete...

samozrejme...

(knihovnica, 26. 9. 2009 13:13)

Pri niektorých knihách to je až zarážajúca podobnosť, ale priznám sa, ak ma dokáže autorka vtiahnuť do deja, tak je mi to srdcečne jedno...
Quick, McNaught, Small, aj Garwood...
Pre to je tak jedinečné objaviť príbeh s neokukaným dejom, kde autori pridu s niečim novým, aspoň do času, kým sa nezačnú priveľli opakovať.
Príjemným osviežením bola pre mňa napr. Cole, Meyer, alebo kniha Havraní princ.
V každom prípade, romance a historické zvlášť, su tu na to, aby sme príjemne strávili čas, oddýchli si, zabudli na súčasnosť, ktorá číha všade vôkol nás. Čo na tom, že presne dopredu vieme, kto sa do koho zaľúbi, kto je zlosyn a kto svätec, a že sme niečo podobné už isto iste čítali... Pri niektorých románoch až tak, že mi chvíľu trvá presvedčiť samu seba, že práve túto knihu som NAOZAJ ešte nečítala... :-)

jasne že aj iné

(Kristína, 25. 9. 2009 8:21)

ako Lenka už podotkla, aj Judith McNaught patrí do tejto kategórie, jej knižky sú ako cez kopír a tých spoločných znakov tam nájdeš hádam ešte viac ako u Amandy :-) Čo neznamená, že McNaughtovú nežeriem :-) Mne sa častokrát zdá podobná aj B. Small, hlavne tie jej alžbetínske háremové. Od Quickovej som čítala len súčasné Klenoty noci, pod menom J. A. Krentz, ale ako čítam a vidím, to, čo bolo v tejto modernej romanci, býva aj v jej historických :-) Ale hlavne že ich máme rady(i) a že nás zabavia, no nie?

aj iné

(Lenka, 24. 9. 2009 17:15)

Mám vcelku rada prototyp hrdinky ktorú Amanda vytvorila nemám rada také tie nič nerobiace po plesoch sa potulujúce a vzdychajúce hrdinky oveľa viac ma bavia tie čo sú pre niečo zapálené a ozaj niečo robia.
Na tému podobnosti románov sme zhodli tiež pri Shannon Drake a Judith McNaught :)