Choď na obsah Choď na menu
 


Dobrá zelina nevyhynie alebo Zelinová nikdy nesklame

      Pred pár dňami som po nejakom čase opäť dobrovoľne-nasilu siahol po slovenskej autorke, ktorá ma svoju studnicu tvorivých ambícií už istú dobu vyčerpanú. Bola ňou Hana Zelinová a jej trilógia Anjelská zem.
      Väčšine čitateľskej verejnosti je známa najmä ako autorka rodinnej ságy a úspešného seriálu Alžbetin dvor. Nepopieram, že aj ja patrím medzi fanúšikov nešťastnej Alžbetinej lásky k mladému maliarovi a jej trpkého konca. Preto ma tak trochu mrzí, že nebyť povinného čítania na seminári o slovenskej literatúre po roku 1945, nebol by som zrejme siahol po spomínanej trilógii.
      Nečudo, veď v záplave nových domácich i zahraničných autoriek a autorov, ktorí sa na nás valia z pultov kníhkupectiev, už len málokto z nás venuje svoj čas aj príbehom staršieho dáta. Je to škoda, pretože si dovolím tvrdiť, že Hana Zelinová by mnohých z nich i dnes hravo strčila do vrecka.
      Jednotlivé diely trilógie nesú názvy Anjelská zem, Hora pokušeniaVoda milosti/Dievočka, vstaň! Každý z nich má zhruba 100 strán, čiže dokopy dávajú knihu bežného rozsahu. Sledujú príbeh Valérie, ktorá s rodinou prichádza na pozemok, ktorý jej otec Hilárius dostal ako odmenu za tridsaťročnú prácu na „Generálkinom majeri“. Hilárius ju pomenuje Anjelská zem.
      Vzhľadom na to, že ide o ságu zaberajúcu takmer jedno polstoročie, nebudem sa o deji zmieňovať veľmi zoširoka. Hlavnou hrdinkou je už vyššie spomenutá Valéria, ktorá nie je vo svojom mladom veku natoľko spätá so zemou ako jej najbližší a zatúži po prepychu a bohatstve. Stáva sa manželkou bohatého obchodníka Emila Kordu a nevlastnou matkou jeho dcér, ktoré sú v jej veku. Ani novonadobudnuté peňažné imanie jej však neprinesie šťastie a keď uplynie dvadsať rokov, uvedomuje si, ako veľmi jej chýba domáci krb. Spoznáva lásku v dobrodruhovi Tomášovi Pilátovi, no vzdáva sa jej v prospech svojej dcéry. No Klára napokon umiera pri pôrode a Valéria sa s vnučkou v náručí po rokoch vracia domov...
      Dej je popreletaný množstvom ďalších postáv, ktoré dotvárajú celkovú románovú atmosféru a sú plnohodnotnou súčasťou príbehovej rieky. Každá z nich si nesie na chrbte svoje hriechy a je len na nich, ako sa s nimi popasujú. Jedna vec je však istá – na Anjelskej zemi sa všetci môžu dočkať vytúženého pokoja a odpustenia.

      Možno ani vy nepatríte k vyznávačom staršej slovenskej literatúry, ale po prečítaní Anjelskej zemi si tak ako ja uvedomíte, že naše obľúbené romány plné lásky, nenávisti, intríg a odpustenia tu boli skôr ako my sami ;-) 

 

Marek Z. :o)

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

niečo na tom bude

(Marek, 31. 7. 2009 10:42)

Akurát predvčerom som sa o rozprával so svojím priateľom z katedry histórie o našej literatúre... Je fakt, že ľudia jej nevenujú toľkú pozornosť ako zahraničným titulom. Možno je to tým, že naše malé Slovensko bolo takmer stále v područí iných (Uhorsko, ZSSR) a často nám bola vštepovaná určitá literatúra, a tak teraz, keď máme slobodejší a väčší výber, akosi podvedome inklinujeme k tým cudzím knihám... Niekedy je to na škodu, lebo máme fakt pár skvelých kúskov :-)

Zelinová verzus Lindseyová...

(knihovnica, 29. 7. 2009 17:31)

Ktorá na nás zapôsobí väčšmi?
Možno my, socialisticky vychované čitateľky, máme prirodzené zábrany čítať slovenskú pôvodnú tvorbu staršieho dáta vydania a niet sa čomu čudovať. Určite bolo na škodu, že sme museli čítať to, čo nás v útlom veku nebavilo takmer vôbec a teraz máme možnosť vyberať si z množstva zahraničných autoriek a autorov. Po čom skôr siahnete, keď sa na jednom pulte stretnú trebárs pani spisovateľka Zelinová, alebo Johanna Lindseyová? Hoci samotné príbehy sú porovnateľné, ak nie hodnotnejšie, už vypestovaná averzia voči týmto dielam za nás rozhodne vopred.
Je však dobré, že sa znovu začíname vracať k pôvodnej tvorbe a objavujeme jej čaro, ktoré sa pred nami toľké roky akoby schovávalo...