Choď na obsah Choď na menu
 


Historické romance = sen o dokonalosti?

Pred pár dňami som dočítal prvú knihu zo série o súrodencoch Hathawayovcoch z dielne spisovateľky Lisy Kleypasovej s názvom Do polnoci moja. Od tej chvíle do mňa neochvejne dobiedzal pocit, že bola v niečom iná ako iné početné historické romance. Potom mi došlo, že išlo o typ hlavného hrdinu. Bol to Cigán, ktorý sa zamiloval do slečny z vyššej spoločnosti. Najviac ma však prekvapil samotný fakt, že som sa prekvapil.
Historické romance majú nespočetne veľa spoločných znakov, no na základe vyššie spomenutého bije do očí najmä jeden – dokonalosť hlavných hrdinov a romantické zobrazovanie dôb minulých. Čo konkrétne mám tým na mysli?
Hlavná hrdinka býva vždy oslňujúco krásna, s dokonalou postavou, dlhými hustými vlasmi a plnými perami, jej mužský náprotivok je vysoký, driečny, hriešne príťažlivý chlap s telom gréckeho boha, uhrančivými očami a nevyčerpateľnou zásobou sexuálnej energie.
Prirodzene, obaja musia byť odvážni a nebojácni, ako inak by mohli bojovať proti skazeným vojvodom a zákerným grófkam? Najmä, ak si vezmú na pomoc darebákov z mokrých londýnskych štvrtí? Väčšinou sú majstrami v jazde na koni, slovných potýčkach i spoločenských tancoch. Keď krúžia po tanečnom parkete, upierajú sa na nich všetky oči, aby vzápätí skončili buď v záhrade pozorovaní len mesačným svitom, prípadne v koči, kde sa oddávajú svojim túžbam.
Aj keď sa z času na čas vyskytnú prípady, keď jeden alebo druhý má na minulosti temnú škvrnu, v objatí svojej milovanej osoby na ňu určite v priebehu 200 strán zabudne a čaká ho len jasná a nepoškvrnená budúcnosť.
Kto z nás by nechcel po svojom boku takého dokonalého človeka? Všetky nástrahy minulosti (nedostatočná lekárska staroslivosť, zlé postavenie poddaných, nebezpečenstvo nástrah po zotmení a pod.) ustupujú do úzadia, aby mohli čitatelia zabudnúť na svoje starosti a ponoriť sa do vôd romantiky a šťastného snenia.

Na niekoho to pôsobí naivne a presladene, ale práve také majú romance byť. Pretože poskytujú to, čo iné žánre môžu postrádať – pocit dokonalého sveta, kde dobro víťazí nad zlom, a kde je jedinou ľudskou túžbou bozk vysnívanej lásky.

 

Marek Z.

 

Náhľad fotografií zo zložky Lisa Kleypas

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

dokonale vystihnuté

(Erika, 26. 10. 2009 14:04)

Článok i komentár sú ako presná definícia ľúbostných príbehov. Nádherné, okúzľujúce rozprávky pre dospelých. A naozaj skvelé antidepresívum.

Krásne rozprávky!

(Elen, 9. 9. 2009 14:02)

Nie je dokonalosť ako dokonalosť... V romantických románoch sú naozaj hlavní hrdinovia zväčša stvárňovaní ako "Barbie a Ken" - majú peknú tvár, postavu, sú obdarení charizmou a intelektom, skrátka majú šarm. No kto by chcel čítať o hrdinoch s krivým nosom, pokazeným chrupom a s bradavicou na tvári? Ktorá čitateľka príbehu o láske by zavzdychala, ak by hrdina trpel skoliózou či postrádal humor???
Samotný príbeh je už iná káva - aby mohla vzniknúť vôbec nejaká zápletka, musí sa niečo stať a zvyčajne to nie je nič pekné (hádka, nedorozumenie, strata, tajná minulosť, vražda...). Karty sa zamiešajú, rozdajú a hrá sa - každá postava má svoj osud. A osud hlavných protagonistov ľúbostného príbehu málokedy končí tragicky! V tom je kúzlo takéhoto románu - všetko dobre dopadne - hrdinovia si všetky nedorozumenia vysvetlia a skončia v objatí... ako v rozprávke! A kto by nemal rád rozprávky?

...

(knihovnica, 8. 9. 2009 20:14)

...presne tak! Obraz dokonalého sveta, dokonalého šťastia, dokonalého súzvuku duší aj tiel... Je to niečo nehmotné, film vytvorený vo vlasnej mysli, únik pred nedokonalým svetom, ktorý číha všade vôkol nás. A rozprávka, ktorá zahreje na duši, utlmí stres a funguje ako to najlepšie antidepresívum v dnešnej uponáhľanej dobe.