Choď na obsah Choď na menu
 


Keby včera bolo dnes

     Predstavte si, že vstupujete do nablýskanej tanečnej sály. Všetky oči sa otočia k vám. Príťažliví muži v dobovo moderných oblekoch, krásne ženy v šatách najrôznejších strihov a farieb vám venujú svoju plnú pozornosť, pretože práve vy ste stredobodom večera. Na sebe máte tú najkrajšiu róbu, ktorú špeciálne pre vás ušila francúzska modistka s butikom neďaleko Hyde Parku, a po svojom boku až hriešne pekného muža, ktorého stisk ruky vám napovedá, že ste pre neho tá pravá. Svoj kočiar ste odstavili von, kde sa už o kone postarajú paholkovia. Vašou jedinou povinnosťou je veselé trkotanie s priateľkami, ochutnávka vyberaných jedál a vášnivé bozky vašej životnej lásky v záhrade zaplavenej mesačným svitom...

     Kto z nás sa pri čítaní našich obľúbených historických romancí netúžil preniesť do dôb minulých, kde slová ako česť a láska kráčali ruka v ruke a kedy slovo džentlmena malo väčšiu váhu než akýkoľvek podpis na zmluve? Ja ten pocit zažívam neustále.

     S každou otočenou stránkou sa viac a viac ponáram do čias, ktoré sú nenávratne preč, a túžim po tom, aby som mohol ako neohrozený rytier či galantný darebák presviedčať svoju tvrdohlavú, vášnivú a nebojácnu partnerku o nehynúcej láske, ktorá pretrvá naveky vekov. Bol by som kvôli nej ochotný podujať sa na duel zavčas rána, porátať sa s krutými príslušníkmi šľachty i vybojovať víťazstvo na bojovom poli. V prípada turnaja by som si na kopiju priviazal pre šťastie jej šatku a vo veciach lásky by som jej ukázal všetky krásne spôsoby prehĺbenia našej vášne.
      Sú tieto situácie naozaj už navždy preč? Alebo sa aj v dnešnej dobe nájdu páry, ktoré by prežívali podobné radosti a starosti ako naši hrdinovia? Napokon, nie je to tak dávno (len niečo vyše jedného storočia), kedy sa za stenami kaštieľov a hradných sídiel odohrávali príbehy ako vystrihnuté z románov.
      Neviem ako vy, no ja by som dal čokoľvek za to, aby som mohol aspoň jedeň prežiť v koži anglického grófa, preháňajúceho sa na svojom vernom koníkovi zelenými úbočiami s nádhernou ženou po boku.
      Ktovie, možno o sto rokov budú naši potomkovia snívať o našej dobe ako o romantických časoch...
      Prirodzene, ani vtedy nebolo všetko ružové, ale ruku na srdce – nechceli by ste to zažiť aspoň na chvíľku? Ja teda URČITE!!! J
 
Marek Z.
 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

áno!

(adora, 29. 5. 2010 16:54)

Presne Marek, tvoja uvaha a slova v nej nemali daleko od nejakeho romantickeho pribehu... daj vediet ked nieco napises :)
inak suhlasim so vsetkym v tvojom prispevku... ako casto snivam o takom rytierovi, takej situacii a scenerii... aspon jediny den prezit v satach damy a historickej dobe... co by som za to dala.

Kto by nechcel???

(ELEN, 30. 7. 2009 17:42)

Aj keď mám silné pochybnosti, že v dobe, kedy sa v plesových sálach promenádovala šľachta, bolo vždy všetko také ružové, ako to opisujú romantické knihy, nerada by som prestávala snívať...
Kašlime na ťažké pôrody žien za prítomnosti len pôrodných báb, bolestivé vytrhávanie zubov kdejakými pochybnými individuámi, kašlime na mnohé vopred dohodnuté sobáše... Verme, že všetko bolo neuveriteľne romantické...
Napokon, preto čítame takéto knihy...
Tak prižmúrme obe oči a predstavme si, že ženy boli veľmi veľmi obetavé, silné a odvážné ... že zúbky mali všetci naozaj dokonalé (čítali ste už v nejakej romanci, aby mali hrdinovia pokazené zuby?)... a verme, že pred sobášom z donútenia hrdinku vždy zachránil rytier na bielom koni či nejaký odvážny muž v maske...
Nech žije tá doba, v ktorej sa stále dá snívať o šľachetnosti, vernosti a láske až po hrob!

Ja teda určite tiež!

(knihovnica, 21. 7. 2009 19:46)

Keď vezmem do ruky pero a začnem písať, prežívam ten pocit stále. Je to neuveriteľné, ale je to tak. Prenesiem sa do inej doby, iného času, snívam svoj vlastný príbeh a v kútiku duše túžiť tam v tej chvíli byť!
Vďaka Marek za úžasný príspevok, ktorým si mi vlastne pripomenul, že snívanie je soľou života.
PS. Prečo Ty, dočerta, nenapíšeš historický román???? :-)))