Choď na obsah Choď na menu
 


Modrý zápisník

James A.Levine

Modrý zápisník

Ikar 2011

Obrázok Výber z knihy:

Moje kulisy odzrkadľujú krutú realitu ľudského utrpenia odprenajímania najmenších na žobranie cez násilie na deťoch ažpo príšerné zverstvá a mučenie. Romantiky sa v mojej knihe nedočkáte. Ale v tých, ktorí ju so vztýčenou hlavou dočítajú až do konca, sa prebudí duch ľudskosti v tej načistejšej podobe.

Na napísanie príbehu o Batuk inšpirovala Jamesa Levina mladá prostitútka. Videl ju stáť pred jej brlohom na Falklandskej ulici v Bombaji, ako si niečo zapisovala do zošita. Keď sa jej Iftikhár spýtal, prečo píše, odpovedala: „Chcem vidieť svoje myšlienky na papieri, pretože inak sú neviditeľné.“
Príbeh pätnásťročného dievčaťa z malej dedinky v Indii, ktorú otec predá do sexuálneho otroctva, je vyrozprávaný dojímavo, ale i s láskavým humorom. Batuk prežíva hrôzy každodenného života na Vykričanej ulici v Bombaji. Vymýšľa si fantastické príbehy, podarí sa jej svoje myšlienky položiť na papier, a tak sa odpútava od krutej reality. Rozprávanie, prekvapivo plné nádeje, nevyznieva iba tragicky, je v ňom aj humor a úsmevný prístup k životu. Ukazuje nám, ako ľudia aj v tých najťažších životných situáciách používajú fantáziu na to, aby dali svojmu životu zmysel. Rozprávačkou je pätnásťročná indická prostitútka, autorom štyridsaťpäťročný britský lekár, ktorý nikdy predtým knihu nenapísal. V istých bodoch sa ich životy prelínajú.

Tento príbeh jednoducho musel byť vyrozprávaný. Spôsob rozprávania je nádherný a príbeh tak krásne podaný, že keď čitatelia knižku prečítajú, nikdy nezabudnú na malé dievčatko Batuk.

Z anglického originálu The Blue Notebook (Randome House, New York, 2010) preložila Lucia Gáborová. Verše na s. 124, 133 preložila Jana Kantorová-Báliková.

Ukážka:

Bol som už na odchode, keď som zrazu zbadal pätnásťročné dievča opierajúce sa o modré oceľové dvere. Oblečené mala ružové sárí s dúhovým lemovaním a niečo si zapisovala do modrého zošita. Pohľad na prostitútku, ktorá vie písať, ma šokoval. Toto dievča sa stalo mojou inšpiráciou pre knihu Modrý zápisník. Moja kniha je fikcia založená na pozorovaniach detí žijúcich na ulici. Vždy, keď ma prikvačí stres moderného človeka žijúceho luxusným životom, spomeniem si na Batuk a zatúžim po kvapôčke z jej sily na boj so životom.

Túto útlu knižku prečítate za 3 hodiny,ale jej posolstvo vo vás zostane po celý život. Ani sa ju neodvažujem hodnotiť, pretože takéto knihy sa hodnotiť nedajú. Sú posolstvom, varovaním, svedomím, sú hrčou, čo navrie v hrdle a dusí žiaľom, všetkým bôľom sveta. Čítate stránku za stránkou a neviete, či ju zvládnete dočítať až do konca.

Už dlho som tak mocne nestískala svoju deväťročnú dcéru a po tvári mi stekali slzy. Nie, človek si ani nevie predstaviť hrôzu detí, postavených pred zverstvo a krutosť bytostí, ktoré zabudli byť ľuďmi. Áno, táto kniha prebudí ľudskosť, zasiahne človeka na tom najcitlivejšom mieste, len teraz sa neviem rozhodnúť, mala či nemala som ju vôbec čítať...  

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Buďte prvý a napíšte komentár.