Choď na obsah Choď na menu
 


Izabela. Láskou spútaní

Eva Ava ŠrankováObrázok 

Izabela. Láskou spútaní

 
Akoby ste čítali nesmrteľnú Angeliku... Je to nová Benzoniová...
Aj takéto prívlastky dávajú čitatelia novinke na slovenskom knižnom trhu Izabela. Láskou spútaní. Autorka Eva Ava Šranková by sa isto potešila úspechu spomínanej Benzoniovej – táto najobľúbenejšia francúzska spisovateľka v žánri historická romanca predala vyše 300 miliónov kníh a preložili ich do 22 jazykov. Aj „slovenská Benzoniová“ má všetky predpoklady stať sa autorkov bestsellerov, čo potvrdili po prečítaní jej prvotiny viacerí kritici.
 
Izabela. Láskou spútaní je historický príbeh plný lásky, romantiky, dobrodružstiev a intríg odohrávajúci sa v 15.storočí vo Francúzsku. Obsahuje všetko, čo má mať skvelý historicko-romantický román, tvrdia čitatelia.
Vďaka zodpovednej práci autorky s historickými faktami sa rýchlo stotožníte s hlavnými hrdinami a doslova sa ponoríte do nádherného príbehu. Sledujete lásku mladučkej šľachtičnej Anny a Filipa, ktorú kruto zmarí otec dievčiny. Ten mal totiž so svojou dcérou úplne iné plány. Z vášnivého vzťahu sa však narodilo dieťa. Nádhernú Izabelu ale osud tiež nešetrí. Nájde napokon svoje šťastie po boku muža, ktorý pretne jej životnú cestu? Alebo sa rozhodne pre charizmatického Reného ď Anjou, vojvodu lotrinského, ktorý sa o ňu vytrvalo uchádza?
 
Zručne napísaný román verne zachytáva okrem ľudských osudov aj obdobie bojov medzi Francúzskom a Anglickom, ktoré s kratšími či dlhšími prestávkami trvalo viac ako storočie. Francúzske kráľovstvo priviedla na pokraj skazy aj bratovražedná vojna medzi Armagnačanmi a Burgunďanmi. Príbeh nevšednej lásky, bolesti, zrady, hrdosti a cti sa odohráva práve na pozadí týchto udalostí. Nechýbajú intrigy na kráľovskom dvore, hrdinské činy odvážnych rytierov a verné i zradné lásky urodzených dám. Krásny a strhujúci príbeh, ktorý sa výborne číta.
 

Prečítajte si úryvok z knihy Izabela. Láskou spútaní.

Obrázok

Romantika pre Vás opäť pripravila exklúzívne úryvky z knihy, kde tentoraz anotácia vôbec nepreháňa a kniha je napísaná skvele!!! Môžem len odporúčať,pretože som mala tú česť prečítať si román ešte v projekte Ikaru pod pôvodným názvom Tiene minulosti . Moje hodnotenie:

Už pri prečítaní úvodnej vety ma zamrazilo. To bol dostatočný dôvod na to, aby som začala čítať. A veruže ma autorka tak vtiahla do deja, že som skončila až na poslednej strane. Veľmi dobré!
Výborný príbeh, neokukaný, originálny dej. Z tohto románu na mňa dýchol skutočný temný stredovek a doňho zasadený príbeh, ktorý ma oslovil. Vysoko hodnotím, že autorka do príbehu vsunula historické fakty, čím sa stal príťažlivým pre širší okruh čitateľov, ale pri tom nestratil prvotnú myšlienku. Je veľmi ťažké namiešať akurátny pomer medzi skutočnosťou a fikciou, no autorke sa to podarilo.

Príbeh samotný som čítala s nadšením, ani mu nemám čo vytknúť.

Tiene minulosti mi tak trochu pripomenuli štýl románov skvelých autoriek – J.Benzoni - Krásna Catherine, alebo Winsorová – Večná Ambra.

Autorka je podľa môjho názoru dôstojným súperom na poli literárnych diel...  Určite by som jedného dňa chcela držať v rukách túto knihu...

A hurá, podarilo sa!!! 

Recenzia:


Debutový román Evy Avy Šrankovej, pochádzajúcej z krásneho a dejinami opradeného mesta Nitra, prirovnávajú k slávnej Angelike alebo príbehom z pera Juliette Benzoniovej. Je Izabela skutočne taká kvalitná, alebo ide len o premyslený marketingový ťah?

     Ako je zrejmé z názvu, dej sa bude venovať osudovým peripetiám Izabely a jej ceste za láskou a šťastím. Ak však čakáte príbeh z červenej knižnice, odhoďte svoje vžité stereotypy. Eva Šranková totiž nekĺže len po povrchu, ale zavŕtava sa pekne hlboko. Okrem pútavého deja, ktorý vás prinúti nepustiť knihu z ruky, vás totiž neminú ani dobové reálie. Spoločenská situácia vo Francúzsku 15. storočia, priebeh a dôsledky storočnej vojny, jej dopad na život urodzených i poddaných, vtedajšie stolovanie i odievanie – to všetko je potrebné na dôkladné a hlavne uveriteľné vykreslenie prostredia, v ktorom sa príbeh odohráva. Autorka venovala skúmaniu a príprave na román množstvo času a z jej riadkov je to zreteľne poznať. Mená z učebníc dejepisu sa stávajú plnokrvnými osobami z mäsa a a kostí (alebo z písmen?), so všetkými kladmi a zápormi. Pri písaní historických románov je veľmi dôležité nájsť správnu mieru medzi realitou a fikciou a namiešať tak koktail, ktorý bude chutiť laikom aj čitateľom túžiacim po poznaní. Talentovanej Nitrančanke sa to podarilo, preto neváhajte a nechajte sa Izabelou uniesť aj vy.

     Izabela vyrastá ako dcéra nemeckého obchodníka, až kým ho neprávom neobvinia a on neskončí na popravisku. Nechýba veľa a o život by prišla aj samotná mladá žena. V poslednej chvíli ju zachráni francúzsky šľachtic Filip de Vosges a v Izabele vidí ženu, ktorú kedysi miloval. Vezme ju pod svoje ochranné krídla a Izabela čoskoro spoznáva Filipov hrad v Lotrinsku aj osudy jeho obyvateľov. A práve tu sa zoznamuje nielen s Filipovým nevlastným bratom Andrém, ktorý sa zmocní jej srdca, či s Agnés, predstavenou neďalekého kláštora, ale predovšetkým so svojou minulosťou. Práve tá ju privedie k poznaniu vlastného pôvodu a najmä na cestu pomsty ľuďom, ktorí ublížili jej rodičom a pripravili ich o spoločné šťastie...

Dej je popretkávaný postavami, ktoré vám istotne učarujú – či už ide o Izabelinu priateľku (?) Margarétu, perzskú otrokyňu Samiru, alebo Reného de Bar, vojvodu lotrinského, ktorý významnou mierou prispeje k zmenám v hrdinkinom živote.

Ako som už spomenul, Eva Ava Šranková je prirovnávaná k slávnym predchodcom. Ale je to chyba. Pretože ona je originál.

Marek Zákopčan

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Od "závistlivej" čitateľky

(Kristína, 22. 5. 2013 14:52)

Vážená pani Šramková,

v prvom rade sa Vám chcem "poďakovať" za to, že ste na tejto stránke uviedli moje priezvisko. Môžete mi povedať, čo Vás okrem pomstychtivosti viedlo k tomuto kroku? Myslíte, že ma Vaši fanúšikovia vyhľadajú a zlynčujú?

Po druhé: nie som jediná, ktorá si všimla "podobnosť" Krásnej Catherine a Vašej knihy a Vy, ak čítate recenzie na Martinuse, to veľmi dobre viete.

A áno, keďže si nepamätám presný počet kapitol, kde opisujete súboj Vášho hrdinu so zástupcom lotrinského dvora, znamená to, že "neviem, čo som čítala". Skvelá dedukcia, gratulujem. A zrejme ste aj mýtická bytosť, ktorá vidí do mojej minulosti a predpokladá, že jediné moje historické "vzdelanie" pochádza z čítania fikcií resp. kníh typu Krásna Catherine.

No a na záver, samozrejme, trvalo mi rok, kým som sa ozvala a to preto, lebo Vám vychádza nová kniha a ja sa s tým neviem zmieriť. Naozaj? :-) Myslíte si, že môj život sa točí okolo sledovania Vašej kariéry? Tomuto sa môžem skutočne len pousmiať.

Pani Šranková, poviem Vám úprimne, budete to mať ako spisovateľka veľmi ťažké. Spisovateľ, ktorý nevie zniesť kritiku (a podľa môjho názoru konštruktívnu) a očakáva od všetkých čitateľov len samé chvály, sa na toto povolanie nehodí. Môžete sa uchýliť k tomu, že ma budete urážať, vysmievať sa mi, prípadne ma poúčať, ako mám zachádzať so svojím voľným časom (re: "čítajte najmä knihy histórie faktu", ďakujem za radu, robím to takto už desaťročia), ale jedno Vám poviem: ja som si Vašu knihu kúpila. Zaplatila som za ňu ako všetci tí, ktorí ju milujú a vynášajú do nebies. A keď si niečo kúpim, mám právo vyjadriť svoj názor na kvalitu uvedeného produktu. Už nežijeme v socializme, kedy sme museli na všetko prikývnuť a so všetkým súhlasiť. Takže, na záver: kúpila som si Váš produkt, podporila som Vaše živobytie a Vy ste sa zachovali, ako ste sa zachovali. Ale dobre. Vidím, že sa na našom malom slovenskom knižnom trhu máme ešte mnohému učiť.

Re: Od "závistlivej" čitateľky

(E. A. Šranková, 22. 5. 2013 18:53)

Buďte šťastná, Kristína.

E. A. Šranková

Teším sa

(Janulka 14, 13. 8. 2012 17:52)

Super, konečne vychádza druhý diel, už sa neviem dočkať:)

Re: Teším sa

(E. A. Šranková, 14. 8. 2012 14:13)

Janulka, usmievam sa, ďakujem. :-) Rada by som verila, že sa bude páčiť...

Re. Kristína

(E. A. Šranková, 12. 8. 2012 18:51)

Kristína, ste neskutočná!
V prvom (staršom) príspevku ma opäť viníte z plagiátorstva a v druhom (novšom) píšete, že ma „nechcete obviňovať z plagiátorstva, ale mám uznať, že keď sa niečo tak veľmi podobá, je to prinajmenšom podozrivé.“ Ste úplne mimo a viac už nebudem reagovať na slová, v ktorých si sama odporujete. Nechám na čitateľov, ktorým odporúčam do pozornosti poslednú kapitolu môjho románu – Ľalia a hviezda, pretože iba tá popisuje súboj, nie sú to posledné tri, ako píšete (opäť raz neviete, čo ste čítali!) – a nech si to sami porovnajú.
Jasne som napísala, že som Krásnu Catherine čítala, nikdy som to nepopierala, rovnako aj Trinásť vetrov či Marianu. Opäť opakujem, že román o Fiore nepoznám, a je hnus, že tvrdíte, že som skopírovala akýsi prológ z Fiory!
Kristína Polónyová, trvalo Vám takmer rok, kým ste sa znova ozvali a som presvedčená, že Vás k tomu viedla zášť, preto, že mi v krátkej dobe vychádza pokračovanie tohto románu a Vy sa s tým očividne nedokážete zmieriť. Nuž čo, všelijakí sme. :-)
Aj keď Vás do toho nič nie je, píšem, že som veriaca. Nebudem však vyvracať Vaše mylné presvedčenia, ako to podľa Vás na 100% kedysi s Cirkvou a jej vládou bolo. Odporúčam Vám prečítať knihy, ktoré som sama čítala:
- Hans Küng: Malé dějiny katolické církve, Barrister & Principal, Brno 2005; Vyšehrad, Praha 2005
- Viliam Judák a Edita Čekovská: Prehľadné cirkevné dejiny, Lúč, Bratislava 1996
- Ludwig Hertling S. J.: Dejiny katolíckej cirkvi, Priatelia dobrej knihy v Cambridge, Ontario 1983
- Michael Hebeis: Čierna kniha katolíckej cirkvi, Noxi, Bratislava 2012

+ opäť zopakujem: čítajte najmä knihy histórie faktu – o ľuďoch, ktorí v danej dobe naozaj žili a o ich životoch, ktoré prežili a vari potom konečne zistíte, čo všetko bolo možné.

E. A. Šranková

pokračovanie

(Kristína, 9. 8. 2012 14:13)

3. k originalite kníh: je samozrejmé, že autori sa opakujú. Opakujú sa vo vlastných dielach, čo je prirodzené. Opakujú sa príbehy - jeden človek napríklad vo Francúzsku napíše "Angeliku" a v tom istom čase sa podobné nápady zrodia napríklad v hlave nejakej českej spisovateľky a napíše povedzme príbeh o Anne Márii. Stáva sa to, je to normálne a keďže je 21. storočie, na niečo originálne sa už asi ani naraziť nedá. Nekupujem si knihu s tým, že idem čítať niečo, čo tu ešte nebolo a o to viac si potom vážim, keď ma spisovateľ dokáže ohúriť či už nápadom alebo spracovaním. S neoriginalitou som zmierená, ale, ako ste správne podotkli, poukazujem na to vždy, keď na to narazím. Ale nie v zlom, pri recenziách opisujem pocity z knihy a zároveň informujem potenciálnych čitateľov, takže mi to nemajte za zlé. Avšak keď niečo na mňa "vyskočí", ako to bolo pri Vašej knihe, keď na mňa z dialógov priam kričí iná kniha, to sa nedá len tak prehltnúť. V žiadnom prípade Vás nechcem obviňovať z plagiátorstva, ale uznajte, keď sa niečo tak veľmi podobá, je to prinajmenšom podozrivé. Zažila som teraz niečo podobné, jedna slečna písala úžasný príbeh na fanfiction, čitatelia ju zbožňovali a hltali jej každé slovo. Až kým sa neukázalo, že slečne niekto pomáhal pri písaní a ten niekto jej podsúval situácie a dialógy z inej knihy. Autorka danej knihy na to prišla, a vadilo jej to tak, že priam zakázala slečne pokračovať v písaní zmienenej fanfiction. Dievčina ostala v šoku, doslova zmizla z internetu. Mala však v sebe dostatok charakteru, a všetkým sa neskôr ospravedlnila. Tvrdila, že to nie je jej vina, ale zobrala to na seba a ospravedlnila sa. Či má naozaj talent, koľko bolo v tej fanfiction z jej hlavy, či jej naozaj niekto posúval informácie z inej knihy a či bola naozaj zničená, keď sa to dozvedela, už nikdy nezistíme. Chcela som však len poukázať na to, že išlo len o fanfiction a autorka aj tak nesúhlasila, aby niekto písal o jej knihe fanúšikovskú fikciu, hoci by to zdvihlo tržby jej vlastnej knihy. Slečna sa mohla zaťať a písať ďalej, ale vážila si autorku a stopla to. Tým nechcem povedať, že toto je Váš prípad, to ani náhodou. Nepochybujem o tom, že ste si reálie naštudovali a máte talent. Čítali ste však Benzoniovej knihy? Ak áno, je prirodzené, že Vám niečo mohlo ostať v pamäti a premietnuť sa do Vášho písania, úplne podvedome.

po čase

(Kristína, 9. 8. 2012 14:07)

sa vraciam k týmto recenziám a asi by som mala odpovedať p. Šrankovej:
1. v žiadnom prípade som nechcela písať o prikázaní "nezosmylníš" tak, ako ste to asi pochopili. Romantická kniha bez telesnej stránky vzťahu už pre mňa ani nie je komletná :-) Nikdy som netvrdila, že cirkev tej doby vodu kázala a vodu aj pila. V žiadnom prípade neobhajujem cirkev, nie som veriaca a pokiaľ sa cirkev (akákoľvek) nestará do môjho života, nezaujíma ma. Mohla by som písať, čím sa riadi môj život, ale to nikoho nazujíma a ani to nie je predmetom tejto debaty. Napísala som to len v kontexte doby, kedy cirkev vládla a veci ako incest tvrdo trestala. Bežní ľudia určite "smilnili", ale báli sa cikrvi a čo povedala cirkev, to bolo sväté a správne (viď hon na "čarodejnice"). Ľudia boli nevzdelaní a ľahko ovládateľní. Cirkev vládla, ako povedala, tak bolo. Myslím si, že výborne to v knihe "Zradená ľúbosť" zachytila Janka Pronská. Tam ani nešlo o incest, hrdinovia boli len milenci a tvrdo za to zaplatili - práve vďaka cirkvi.
2. plagiátorstvo: jedna vec je nechať sa inšpirovať, písať o tej istej dobe, či tej istej krajine, mať podobných hrdinov s podobnými osudmi. Druhá vec je mať vo vlastnej knihe takmer navlas rovnaké situácie, až dialógy. Prosím prečítajte si kapitolu z "Krásnej Catherine", kedy Arnaud príde na dvor vojvodu Burgundského, vyzve ho pred Catherininými očami na súboj a ako potom tento súboj prebieha. Potom si prečítajte myslím že posledné dve tri kapitoly z "Izabely" o súboji na dvore lotrinskom a môžme sa porozprávať o tom, kde končí inšpirácia a začína plagiátorstvo. Alebo prológ z "Fiory" a potom záchranu Izabely, keď umrie muž, ktorý ju vychovával. Že Vás urážam a útočím na Vašu česť? A ako sa asi cíti Juliette Benzoniová? Poviem Vám ako: mrzí ju to, ale zmierila sa s tým. Stáva sa jej to bežne. To je daň za úspech a zrejme aj dôkaz, že je človek úspešný a niečo dokázal.

Prečítané: Úžasné!!!!

(Petra, 7. 2. 2012 13:21)

Máloktorá romantická kniha ma dokáže zaujať a popravde ich ani nevyhľadávam. Túto som kúpila mojej mamine na meniny a skôr ako ona som ju prečítala ja v pôrodnici :) po prečítaní prvej strany som ju nedokázala dať z ruky. Možno ma tak zaujala lebo aj moja dcérka sa volá Izabela :), ale skôr to bude tak, že táto kniha je naozaj veľmi pútavo napísana. Na začiatku som síce cítila zlosť nad osudom rodičov Izabeli, ale postupne som sa odtoho odpútala a úplne ma vtiahol jej životný príbeh. Úprimne som dúfala že ostane z Andrém. Koniec knihy ma veľmi prekvapil, ale aj potešil, lebo môžem dúfať, že sa pani autorka odhodlá k napísaniu pokračovania, čo si táto kniha určite žiada a zaslúži.....
Takže čo dodať.....
Kniha nemá chybu a pani autorke patrí jedno velké ďakujem, že napísala takúto úžasnú knihu a priviedla ma k tomuto žánru :)

Re: Prečítané: Úžasné!!!!

(Eva A. Šranková, 7. 2. 2012 13:37)

Veľmi pekne Vám ďakujem, milá Petra. Váš komentár ma pohladil na duši. Pevne verím, že pokračovanie príbehu Vás nesklame. :-)

S pozdravom

autorka

Re: Re: Prečítané: Úžasné!!!!

(Petra, 14. 2. 2012 15:06)

Rado sa stalo je to čistá pravda, naozaj sa veľmi teším na pokračovanie a pochybujem, že by ma mohlo sklamať :) Prajem Vám veľa úspechov pri vašej práci....
Teším sa na vaše ďalšie knihy.

S pozdravom
Petra

práve ju čítam...

(Barca, 15. 9. 2011 15:22)

a na prvotinu výborne spracovaná kniha. Musím priznať, že ako "fanynka" Krásnej Catherine som tiež našla určité podobnosti, vidno, že autorka asi tiež čítala spomínanú knihu, ale je to určite aj obdobím, do ktorého príbeh situovala. Každopádne je uveriteľný, aj keď mi tiež bolo divné, že hneď v prvý deň stretnutia a ešte po takom zážitku (hrozba znásilnenia) sa Izabela oddala Andrému... ufff, akosi rýchlo ho prestala nenávidieť a začala milovať :)
Určite si príbeh pýta pokračovanie... uvidíme, čo vymyslí autorka ďalej. Ale bude to mať asi ťažké, aj keď je príbeh originálny (viď. komentáre predomnou). Držím palce ďalej p. Šranková! :)

Pre Kristínu

(autorka, 9. 9. 2011 20:01)

Milá Kristína,

začnem netradične - od konca. Nie je vari Nezosmilníš jeden zo smrteľných hriechov? To naozaj chcete o tomto polemizovať? Pretože ak áno, tak moja odpoveď je - Áno, je, rovnako však poviem aj to, že podľa tohto prikázanie, ku ktorému tu opomínate Cirkev, či už tú stredovekú alebo aj súčasnú, by sa mali riadiť aj tí, ktorí ho tak vrelo odporúčajú! Ak máte záujem, môžeme tu pospomínať historicky známe, relevantné a podložené fakty, ktoré jasne hovoria o tom, ako to v tejto inštitúciu kedysi chodilo, môžeme písať o tom, koľko mileniek mali niektorí pápeži, o smilstvách mníchov či kňazov a taktiež aj o tom, ako boli zakázané manželstvá, aby majetky týchto ľudí zostali Cirkvi. To, čo sa dialo kedysi, sa dialo aj v 20. stor. a deje sa to stále! (česť všetkým výnimkám) Pýtam sa, pozerali sa na nich ľudia v stredoveku krivo? Pretože dobre vedeli, čo sa deje, však? Hm, takže do cela je min. povážlivé z Vašej strany, že mi tu idete vyčítať to, či Izabelu alebo jej dieťa prijala, či mohla prijať vtedajšia spoločnosť!

To, že Vy necítite k takýmto párom sympatie a nie sú pre Vás čitateľsky atraktívne, beriem s plným vedomím, pretože na to máte právo. Rovnako ako máte právo vysloviť svoj názor - povedať za a proti. Že je a bude pre Vás Juliette Benzoniová NAJ autorkou, nepochybujem, naopak, je to pochopiteľné. Nikdy som nemala v úmysle sa jej podobať a namyslím si, že tým, že píšem o období storočnej vojny, do ktorého bol zasadený aj príbeh o Catherine, zaváňa môj príbeh plagiátorstvom. Uvedomuje si vôbec, čo ste napísali? Rovnako ako aj dolu nižšie? Urážate ma, dovoľujete si útočiť na moju česť a to iba preto, lebo som si možno dovolila napísať niečo iné, čo na Slovensku nie je také bežné. Príliš často sa vo Vašich komentároch na tejto stránke skloňuje, ako Vám to či ono pripomína ten či onen román. Viď Vaše komentáre pod Neskrotnou nevestou, kde Vám "Sophie pripomínala Chandru Z PÍSNĚ VÁLEČNÍKA" a Kadin, sultánovou ženou, kde Vám táto kniha "životopisnou formou pripomína ADORU" a s ANGELIKOU tam boli tiež určité podobnosti: "Hadži Bey je kópiou Osmana Ferradžiho, Firuzé bolo orientálne meno Angeliky" atď., nuž mám taký pocit, že ak autor bude chcieť písať a spracovávať tú, ktorú tému, má mať od začiatku strach, že čo keď niekto vyrukuje s tým, že to tu už bolo v takej alebo onakej forme? Nuž, viac k tomu asi ani nemám čo povedať.

Kristína, nedotkli ste sa ma, a pozor, nikdy a nikde som nenapísala, že ste úbohá. Uvedomujem si, že názor každého človeka je subjektívny, no rovnako aj to, že ak niekto chce rozoberať dané dielo, mal by ho mať naštudované poriadne, aby sa nestalo to, na čo som reagovala v prvom komentári.
Príjemný víkend.

Eva Ava Šranková

ešte jedna poznámka

(Kristína, 9. 9. 2011 15:55)

asi som mala napísať, že mi prišlo nepravdepodobné, ako Izabelu bez problémov prijímali ako slobobnú matku (nie ako matku nemanželského dieťaťa). Nie je smilstvo jeden zo smrteľných hriechov? Slobodná matka v 15. storočí a všetkými uznávaná? Veď ešte v tomto storočí sa nájdu ľudia, ktorí sa krivo pozerajú na nevydatú ženu s dieťaťom ...

Pre p. Šrankovú

(Kristína, 9. 9. 2011 15:28)

Milá pani Šranková,

mrzí ma, ak som sa Vás dotkla, ale:
1. v histórii sa naozaj vyznám, takže viem, že nemanželské deti boli unzávané - ako ste sama uviedli, príklad Jána Orleánskeho to dokazuje, ako dokazuje aj príklad Antona, Veľkého ľavobočka, nevlastného brata vojvodu Karola Smelého, posledného vojvodu Burgundského. Ale treba si uvedomiť, že to boli potomkovia vysokej šľachty, pohybovali sa medzi vysokou šľachtou a preukázali skutočne veľké zásluhy. Izabela, nemanželské dieťa, žila na vidieku, plus sama mala nemanželské dieťa. Netvrdím, že by ju neboli prijali, ale určite by to nebolo také hladké a jednoznačné.
2. krvismilstvo: čítala som veľmi pozorne, dokonca som si dvakrát overila, či majú André a Filip spoločného otca, a sú nevlastní bratia. Áno, sú (boli). Viem aj to, že medzi šľachtou boli krvismilné zväzky bežné - viď Ľudovít XIV. Kráľ Slnko a jeho manželka Mária Terézia, ktorí boli dvojnásobní prvostupňoví bratranec a sesternica (teda mali všetkých štyroch starých rodičov spoločných). Alebo Habsburgovi, brali si netere a strýkov a tak to potom aj vyzeralo :-) Zasa vysoká šľachta, a vždy potrebovali povolenie od cirkvi. Ako sa na takéto veci pozerali bežní ľudia, hm ... Takže netvrdím, že to tak nebolo, len pre mňa to nebolo čitateľsky atraktívne, necítila som k takémuto páru sympatie.
3. Máte dojem, že sa na Vás vŕšim, píšem bez ladu a skladu o niečom, o čom nemám tušenie, som úbohá a že mám zlosť v srdci. Nevŕšim, presne viem, o čom píšem a hovorím, a v žiadnom prípade sa na Vás nehnevám. Len som chcela ukázať čitateľkám, kto s takými motívmi a štýlom, akým píšete, prišiel prvý a upozorniť ich na Juliette Benzoniovú. Nehnevajte sa na mňa, ale pre mňa ostáva prvá a jedinečná, a mám pocit, že musím brániť jej dielo. A myslím si, že ako spisovateľka sa musíte pripraviť na to, že nie každý bude chváliť všetko, čo napíšete, zvlášť v takomto prípade, kde to pre mňa silno zaváňa plagiátorstvom.
Poznámka na záver: Naozaj som Vás nechcela uraziť a je mi ľúto, ak ste to takto zobrali. Neviem, či ste zmienené knihy od Benzoniovej čítali, a v podstate to pre mňa ani nie je dôležité. Ja si Vás rada prečítam aj v budúcnosti, určite máte talent, ale jednoducho budem pripravená kritizovať. (A mimochodom, kritizujem aj svoje obľúbené spisovateľky, pretože to patrí k zdravému čitateľskému úsudku.)
Úprimne Vám prajem veľa šťastia vo Vašej ďalšej práci a taktiež vďačných čitateľov. Myslím, že na to, aká ste s touto knihou úspešná, Vám jeden kritik kariéru nepokazí.

Pre Kristínu

(Autorka, 4. 9. 2011 17:03)

Milá Kristína,
vyjadrím sa k dvom veciam - zásadným.

1. Ak by ste boli v dejinách tak zbehlá, vedeli by ste, že manželské či milenecké zväzky boli medzi príbuznými bežné, o to viac, ak sa jednalo o príbuzenstvo vzdialenejšie a pokrvné puto nebolo "priame". O takejto láske je moja kniha, pretože strýko je nevlastný. Ak by ste dobre čítali, vedeli by ste to. :) Nemenej známe a príliš časté boli však putá priame ako napr. Ľudovít II. ď Anjou a Jolande Aragónska - bratranec a sesternica. (protagonisti tejto knihy)

2. V histórii máme možnosť sledovať mnoho prípadov, keď deti narodené mimo manželského zväzku boli prijaté spoločnosťou, bolo to normálne. Ako jeden z prípadov doby a obdobia, o ktorom píšem, dokonca z danej krajiny, Vám ponúkam meno muža - Jean de Dunoise – (1402 – 1468) známy tiež ako John Jean Bastard Orleánsky. Nemanželský syn Louisa ď Orléans a Mariette ď Enghien. Pojem Bastard Orleánsky bol príznačný počas celej jeho kariéry. V tom čase bol tento pojem rešpektom a on bol uznaný ako prvý bratranec kráľa. Spravoval mesto Orléans počas niekoľkých desaťročí, pokiaľ bol jeho nevlastný brat - Karol Orleánsky v anglickom väzení. Bojoval po boku Johanky z Arcu a aktívnym zostal aj po jej smrti. Podieľal sa na korunovácii kráľa a v r. 1436 mu pomáhal pri dobytí Paríža. Karol VII. z neho spravil grófa de Longueville. Bol veľkým prominentom pri dobytí Guyenne a Normandie v posledných rokoch storočnej vojny. Podieľal sa na Praguerie proti kráľovi Karolovi VII. a bol vodcom Ligy verejnej podliatiny proti budúcemu kráľovi Ľudovítovi XI. v r. 1465.

Nuž, možno ste rozčarovaná, ba možno nahnevaná preto, lebo si ma dovolili označiť ako "novú Benzoniovú", ibaže vŕšiť sa na autorovi a bez ladu a skladu písať o niečom, o čom nemáte ani tušenie, je prinajmenšom úbohé.
Veľa šťastia Vám a menej zlosti v srdci prajem. :)

Eva Ava Šranková

môj názor na Izabelu

(Kristína, 30. 8. 2011 9:48)

Neukrižujte ma, ale mám jeden veľmi nepríjemný zlozvyk. Keď sa dozviem, že niekto napísal knihu podobným štýlom ako moje najobľúbenejšie romány, hneď som v strehu a prehnane kritická. Viem, je to so mno zlé, takže ak fandíte tejto knihe, ďalej ani nečítajte :-) Takže: "Izabela" je kombináciou motívov, situácií a dialógov z "Krásnej Catherine" a "Fiory". Len oproti týmto skvostom Juliette Benzoniovej je táto kniha trochu povrchná, trochu naivná. A historické fakty sú do nej začleňované - a čitateľovi prezentované - menej hladko a menej zrozumiteľne na rozdiel od románov Benzoniovej (hlavne viď kapitola o troch kráľovstvách Francúzska, či Filipov list Izabele). No a ešte pár vecí som autorke "nezhltla": je 15. storočie a Izabela, nemanželské dieťa, je úplne BEZ problémov prijaté okolím, plus toto nemanželské dieťa má ďalšie nemanželské dieťa a zasa je všetko v poriadku ... No a čo sa mi vôbec nepáčilo, a čo je pre mňa v takýchto knihách skoro alfou a omegou, je ústredný ľúbostný vzťah. Tu je to však vzťah, kedy sa hrdinka vášnivo zaľúbi, spáva a má dieťa s vlastným strýkom - pričom okolie to zase berie ako samozrejmosť ... nie, toto pre mňa nie je ani štipku čitateľsky a žensky atraktívne. Takže: cením si prácu, ktorú si p. Šranková so všetkým týmto románom dala. Vie aj písať, vymýšľať, kombinovať, ide jej to naozaj veľmi dobre. Keby nebolo Juliette Benzoniovej a toho nešťastného motívu krvismilstva, asi by som dala "standing ovations". Ale takto pre mňa zostáva "Izabela" len veľmi dobrým pokusom, predstavou, ako by to mohlo byť, keby ...

vynikajúca kniha

(Janulka 14, 31. 7. 2011 14:01)

Kniha bola skutočne vynikajúca, proste super. Aj ja dúfam, že bude mať ešte pokračovanie, a veľmi sa na neho teším. Odporúčam a vôbec neľutujem, že som si ju objednala, lebo táto kniha za to stojí. Eva Ava Šranková, veľmi pekne ďakujem.

vyborna

(katka, 22. 7. 2011 13:56)

knihu mam precitanu a bola skutocne vyborna, neviem ci to je iba moje prianie, ale na poslednej strane som nadobudla pocit, ze autorka sa chysta na pokracovanie. :) pribeh by si to urcite zasluzil. pre mna tam vsak boli dve male "chybicky krasy" :)) intimna scena hned v prvy den stretnutia a prijala by som aj 200 stran naviac.
Odporucam precitat, neolutujete

Konečne:)

(Jožka, 21. 7. 2011 22:27)

Konečne ju už mám:), tolko som si ju priala...... a som už niekde v polovičke a je výborna:), ,musím pochváliť autorku a povedať jej : Dakujem:D

slovenská J. Benzoniová?

(Kristína, 18. 5. 2011 9:59)

tak to musím vyskúšať, na Juliette som frčala v puberte a aj neskôr sa k nej rada vraciam :-) Ak sa tento román približuje k veľkej kráľovnej historických románov (označiť ich len za historické romance sa mi zdá dosť nepresné a podceňujúce), tak si ho určite prečítam. Zvlášť keď sa odohráva v 15. storočí vo Francúzsku!