Choď na obsah Choď na menu
 


Láska a česť

 

Jana Pronská

Láska a česť

Obrázok

Vydal: Slov. spis. 2009

ObrázokAnotácia:

Tretí román úspešnej slovenskej spisovateľky, autorky kníh Zlatníkova chovanica a Bosorkina dcéra. Lúpežný rytier Sebastián Rozgony sa podujme chrániť Barboru Barczayovú pred chamtivým strýkom, ktorý ju chce vydať za starého násilníka Ujhélyho a zmocniť sa jej majetku. Barbora statočne odoláva nanútenému sobášu a dočasne nachádza útočisko v Sebastiánovej pevnosti...

Obrázok

Tak som včera dočítala čerstvú Jankinu knižku, opäť nás rovnako ako Zlatníkova chovanica zavedie na stredoveké Slovensko. S Barborou sa stretávame, keď je na úteku zo svojho hradu, ktorý prikázal dobyť jej strýko, aby ju prinútil k nechcenému sobášu. Zhodou okolností sa Barbora ocitá nikým nespoznaná na Sebastianovom (Sebastián je moje obľúbené meno pre  romantického hrdinu) hrade, kde vznikajú takmer ideálne podmienky k zblíženiu sa mladých ľudí. Ale na ceste ku šťastiu im stojí ešte veľa úkladov a intríg ako i tajomstiev minulosti .

Ako sa už stáva pomaly zvykom u Jankiných kníh, ani táto ma od začiatko do konca nepustila, neočakávané dejové zvraty, napätie a hlavne láska v nádhernej kulise Slovenského stredoveku sú zaručenou kombináciou skvelého čitateľského zážitku.

Kto vie čo pre nás Janka chystá najbližšie??

viac TU

Spracovala LENKA

Úryvok:

Vstala za úsvitu. Všade panovalo ticho a pokoj. Osadenstvo Zbojníckej skaly dospávalo noc plnú vína a neviazanej zábavy, keď sa po mesiaci brázdenia po rozľahlých lesoch konečne vrátili domov.
Barbora vyšla z komôrky a pomaly, obozretne kráčala do kuchyne. Všade bolo cítiť kyslastý zápach vína a mužských tiel.
Kdesi zaštekal pes. Ten štekot sa niesol po chodbách, no chrápajúci hodovníci rozvalení tam, kde ich nadránom skolil spánok, sa ani nepohli.
Vošla do kuchyne. Chlad sa jej zarezával do kostí a ruky mala skrehnuté, keď sa nemotorne snažila kresadlom rozložiť oheň. Po niekoľkých neúspešných pokusoch sa jej to predsa len podarilo a potešilo ju, že to ešte nezabudla.
S úsmevom sa prizerala tancujúcim plamienkom a dlaňami sa snažila zachytiť čo najviac tepla. V duchu zablúdila do spomienok.
Jan ju učil rozložiť oheň v lese nad dedinou, kde sa ako deti často hrávali. A nielen to. Brat od nej vyžadoval, aby sa mu vo všetkom vyrovnala. Učil ju loviť zver, ryby i vtáky. Učil ju jazdiť na koni i oháňať sa dýkou. Vtedy ani netušila, ako sa jej to raz zíde. Po smrti rodičov zostali sami, opustení ako vtáčatá v hniezde, odkázaní na milosť Arpáda Podmanického, démona v ľudskej koži. Až sa niekedy čudovala, ako to vôbec prežili. Vzal im všetko s odôvodnením, že deti nič nepotrebujú... Nebyť Františka Tarcaia, potulného rytiera, ktorému sa opustených detí na hrade bez služobníctva a zásob uľútilo, dnes by možno odpočívali v kaplnke vedľa svojich rodičov.
Čím boli starší, tým väčšmi si uvedomovali, že mali vlastne obrovské šťastie. Kde sa v strýkovi brala toľká nenávisť, že ich ponechal napospas osudu? Čím sa previnili? Tie otázky bez odpovedí im nedali spávať. Dúfali, že raz sa dozvedia pravdu. Majetok, o ktorý tak úporne bojoval strýc, predsa nemohol byť jedinou príčinou...
Keď Jan vyrástol a uvedomil si, že treba niečo robiť so zanedbaným panstvom, vymenoval Františka Tarcaia za správcu. Ich život sa zmenil. No krušné časy detstva ich naučili jedno: prežiť a aj z toho najmenšieho zrnka prachu vyčarovať nádej...
„Dopekla, a ty si kto?!“
Barbora sa prudko obrátila a od ľaku vykríkla.
Vo dverách stál vysoký mladý muž a pobavene ju sledoval oceľovosivými očami. Bol to prenikavý pohľad, ktorý ju prikoval na mieste. Dlhé čierne vlasy mu padali do tváre. Široké plecia sa ledva zmestili do dverí, keď tam stál s rukami prekríženými na hrudi. Svalnaté stehná mu obopínali kožené nohavice zakasané do vysokých čižiem. Rozopnutá voľná košeľa dráždivo odhaľovala mužskú hruď porastenú čiernymi chĺpkami. Bol to desivo príťažlivý muž.
Ako tam tak postával a díval sa, Barbore sa podlomili kolená. Len-len že sa zachytila masívneho dubového stola.
Vystrašil ju na smrť. A keby len to... Jediným pohľadom jej tak rozbúchal srdce, až jej išlo z hrude vyskočiť.
„Nemáš jazyk alebo si hluchá?“ opýtal sa mierne, zamatovým hlasom.
Nebola schopná odtrhnúť od neho oči, len naňho civela ako na prízrak.
Alžbeta, ktorá sa zjavila v tej chvíli, jej pripadala ako spása. „Konečne ste doma, môj pane!“ zvolala natešene a bez okolkov objala muža. Potom poškrabkala za ušami ozrutného psa, ktorý sa znenazdajky vynoril spoza svojho pána.
„Poď, Zara!“ zavolala a sučka zamierila rovno k hlinenej miske so zvyškami včerajšej večere.
Barbora sa medzitým pomaličky, nenápadne presunula za kamenné ohnisko do kúta kuchyne, aby, nedajbože, znova nepadla do oka ozrutnému chlapovi.
„Kedy ste sa vrátili, môj pane?“ živo sa opýtala Alžbeta a pustila sa chystať raňajky.
„V noci,“ odvetil Sebastián a očami hľadal tú biednu stvoru, ktorá ho pred chvíľou zaujala. Uvedomoval si, že ju poriadne vydesil. Keď ju pozoroval z tieňa za dverami, ako sa trápi s kresadlom a suchými trieskami, mal čo robiť, aby sa nerozosmial. Doriadená, že by ju vlastná mater nespoznala, oblečená v sedliackych handrách, no jej šťastný výraz, keď sa jej podarilo rozložiť oheň, by roztopil aj ľadovú kryhu. Akoby si bola spomenula na niečo krásne. Na chvíľu sa zastavil čas. Až keď ho netrpezlivá sučka štuchla ňufákom, prebral sa z očare
nia.

 

Recenzia:

 

Nie je ničím nezvyčajným, že sa v kníhkupectvách čoraz častejšie objavujú tituly od celkom nových autoriek, ktoré sa dajú zaradiť do ženskej literatúry. Hoci si každá z nich nepochybne nájde svojich fanúšikov, predsa len je ťažké prísť s niečím inovátorským a neopakovateľným. Preto oceňujem počin vydavateľstva Slovenský spisovateľ, ktoré sa nebálo priniesť čitateľom vo svete obľúbený (ale u nás nedostatkový) žáner historickej romance a s ním predstaviť Slovensku talentovanú autorku Janku Pronskú.
     Po úspešných románoch Zlatníkova chovanicaBosorkina dcéra máme teraz možnosť siahnuť po knihe s názvom Láska a česť. Hlavnými hrdinami sú Sebastián Rozgoni, muž s nelichotivou nálepkou „lúpežný rytier“, a Barbora Barcaiová, mladá šľachtičná, ktorú pripravil o majetok jej chamtivý strýko Arpád Podmanický. Práve on je stimulom vrhajúcim postavy do víru pútavého deja. Chce Barboru vydať za starého a zákerného veľmoža Ujheliho, aby sa zmocnil výnosných barcaiovských baní. Spolčí sa s barbarskými Pečenehmi a zaútočí na Barborin domov. Neostáva jej nič iné, iba ujsť. Dostáva sa na Zbojnícku skalu, kde sídli Sebastián so svojou družinou. Keď Sebastián zistí, kto je krásna dievčina, rozhodne sa ochrániť ju pred neblahým osudom. Arpád sa však nevzdáva. Požiada o pomoc samotného kráľa Ondreja a spolu s dobre vycvičenou a vyzbrojenou armádou dobyje Zbojnícku skalu. Barboru unesie a prinúti ju, aby splnila to, po čom túži. Barbora rezignuje, pretože Sebastiána považuje za mŕtveho a jej vyhliadky sú viac než tragické.
     Obaja hrdinovia však majú po svojom boku verných a odvážnych priateľov, ktorí neváhajú položiť svoje životy za ich záchranu. Pôsobivé je najmä vykreslenie Sebastiánovho učiteľa Filipa, z ktorého sa napokon vykľuje osoba blízka kráľovskému dvoru a panovníkovi. V knihe nájdeme aj ďalšie silné postavy, ktoré vám utkvejú v pamäti, ako napríklad zradcu zo Sebastiánovej družiny Adama či neľútostného Pečeneha Zodara.
     No nie sú to len postavy, ktoré robia Lásku a česť výnimočnou. Sú to aj situácie, ktoré už, našťastie, patria minulosti. Na mňa osobne zapôsobili pasáže, kde autorka „nútila“ Barboru, aby si v mučiarni vybrala medzi manželstvom s Ujhelim a životom priateľov, alebo opis súdu, pred ktorým sa Barbora ocitla po nespravodlivom obvinení z vraždy.
     Príbeh Jany Pronskej v ničom nezaostáva za knihami zahraničných autoriek, ba dovolím si tvrdiť, že má čosi navyše – ponúka možnosť nahliadnuť do čias stredovekého Slovenska, ktoré sa nevyznačovalo len vojnami, krvou a nekonečnými zápasmi o moc, ale aj silnými vzťahmi a vášňami podčiarknutými dobovou atmosférou. 
 
 
                                                                                                                                           Marek Zákopčan

 

 

Knižná revue, 19/2009, s. 5

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Láska a česť

(Danica, 22. 1. 2011 20:54)

Kniha bola skvelá a klobúk dole pred Jankou. Ale keď Barbora pracovala u Sebastiána ako slúžka...tak tá pasáž sa mi podobala s Túžbou srdca. Ale inak všetky Jankine knihy sú veľmi dobré :o)

Jana pronska

(Jožka, 12. 10. 2010 17:18)

ta spisovatelka je vyborna.......ma vela zaujímavých myšlienok:)