Choď na obsah Choď na menu
 


Piková sedma (Alica Bartková)

pikova-sedma.jpg
Piková sedma a sériový vrah

Alica Bartková je slovenským čitateľom dobre známa teraz opäť prekvapila – prichádza s výborne napísanou detektívkou, ktorej nechýba nadhľad, dynamika, nevtieravý humor a štýl jej vlastný. Piková sedma je zložitý kriminálny prípad o nepochopiteľných vraždách, ktoré navzájom nesúvisia...

Keď kriminalista Peter Jablonský zakaždým objaví na mieste činu pikovú sedmu, uvedomí si, že ide o sériového vraha. Napriek intenzívnemu vyšetrovaniu motív prvej vraždy zostáva zahalený, piková sedma však naznačuje, že vrah trestá svoju obeť.

Víkend strávi Jablonský so synom, ktorý ho príležitostne navštevuje. Počas rozhovoru sa syn spýta otca, ako na oddelení pokročili vo vyšetrovaní vraždy jeho učiteľa. Nepriamo tak naznačí otcovi cestu, ktorou by sa mohol uberať.

Dej krimipríbehu Piková sedma je rozdelený do troch línií.
Odohráva sa z pohľadu inšpektora Jablonského, jeho syna a napokon vraha.
Tieto príbehy sa prelínajú, navzájom dopĺňajú, až napokon všetky kúsky skladačky do seba zapadnú.

 

Detektívna zápletka Pikovej sedmy vychádza zo skutočnej slovenskej reality, z pálčivého problému, s ktorým si Slovensko doteraz neporadilo. Nový, neošúchaný príbeh prekvapí netradičným stvárnením nacionalizmu a rasizmu, či nasadením detektívov, ktorí aj na úkor vlastného času robia všetko pre záchranu ľudského života.

Práve v tom je Alica Bartková silná a vie napísať príbeh, ktorý upúta, strhne a zaujme svojím rozprávačstvom.

Prečítajte si úryvok z novinky Piková sedma:

Je jesenné ráno, slnečné lúče dopadajú cez farebné listy stromu pred domom, cez záclonu s bodkovaným vzorom, až na tvár jeho pána. V takomto čase cítiť v dome vôňu kávy a dym z rannej cigarety. Teraz sa všade šíri čudný zápach. Pán mu už dlho nedal granuly, ani nič iné. Aj voda v miske sa mu už dávno minula. Ťahá ho za nevládnu ruku, trhá košeľou, nohavicami, pokúša sa odtiahnuť ho o kus ďalej, no márne. Striedavo ťahá a breše. Olizuje mu tvár, trhá, breše, nič nepomáha.

Jeho pán leží na zemi, má prázdny pohľad, nehýbe sa, nereaguje. Cíti niečo nedobré. Vyšpinil sa pred dverami, na ktoré predtým húževnato, no márne škriabal. Pobehuje sem a tam, z kuchyne do chodby, aj do obývačky, kam ho pán inak púšťa len málo, potom zase naspäť, aby sa o to pokúsil znova. Prebrať ho, alebo privolať nejakú pomoc.

Chcel zanadávať, ale zarazil sa. Keď sa pozrel na svojich kolegov a na celú tú situáciu, zdalo sa mu to nevhodné. Aj keď v duchu nadáva už od rána. Vlastne v poslednom čase sa mu v mysli nijaké iné slová neobjavujú tak často ako nadávky. Inšpektor Jablonský zase dostal prípad, kde nie je jasné takmer nič.

Dom v okrajovej časti mesta, susedných domov napočítal šesť, asi o kilometer je už len hustý les. Stojí nad mužom, ležiacim na boku medzi stolom a kuchynskou linkou. Suseda, ktorá privolala políciu, pretože muž jej už dva dni neotváral a jeho pes vo vnútri štekal ostošesť, tvrdí, že bol bezproblémový, milý, a netuší, kto by ho mohol zabiť. Ako inak. Že ho niekto zabil, je jednou z mála vecí, ktorá je jasná, pretože rana na hlave mu zdeformovala lebku. Zostala po nej malá priehlbina a veľký hematóm.

Ale ani stopy po krvi. Našťastie. Na mláky zaschnutej či čerstvej krvi si už zvykol, ale stále na ne nerád pozerá. Tak to už bude vždy. Telo značne cítiť, čo tiež nie je príjemné. Lekár predpokladá, že tu môže ležať zo dva-tri dni. Zobrali odtlačky z dverí, z okna, z pohárov na kuchynskej linke… staví sa, že budú patriť iba obeti. Všetko vyfotografovali, zaistili jeho telefón, ktorý sa medzičasom vybil a telo už čaká zabalené v čiernom igelite, aby ho previezli na patológiu.

Od susedy vedia, že mŕtvy muž má päťdesiatdeväť rokov, žije sám, rodinu vraj nemá. Na to by sa však veľmi nespoliehal, pretože v takýchto prípadoch sa zvykne ukázať, že obeť má nejakého vzdialeného príbuzného, ktorý sa časom prihlási s nádejou, že niečo zdedí. Vek a meno, Samuel Lichý, sa potvrdili aj z dokladov, ktoré našli v jeho bunde zavesenej na vešiaku v chodbe. V interiéri nevidieť známky zápasu ani vlámania.

Kuchyňa prevažne zo svetlého dreva je vo vidieckom štýle, ale už vynovená, obývačke v zemitých farbách kraľuje plastový televízor pred modernou sivou sedačkou, spálňa je neutrálna, obyčajná, manželská posteľ, vstavaná skriňa, nočný stolík… nič výnimočné, všade je čisto, o svoj príbytok sa staral. Nijaké zhodené stoličky, rozhádzané a rozsypané veci, ani vykradnuté šuplíky a skrine. Suseda tiež potvrdila, že tu asi nič nechýba. Lúpežné prepadnutie to teda nebolo…

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Buďte prvý a napíšte komentár.