Choď na obsah Choď na menu
 


Príbeh novinárky Simony pokračuje

cip.jpeg
"Na sociálnu sieť som dostala veľa ohlasov na príbehy novinárky Simony, preto som sa rozhodla, že napíšem aj tretí príbeh,“ vysvetľuje Jana Benková. „V tomto sa zvedavá Simona opäť venuje jednej záhade, a to podozrivým úmrtiam začipovaných ľudí. Zistí, že zomierajú najmä starší ľudia.“

Ako sme však zvyknutí, Janka vkladá do svojich príbehov aj nejaké aktuálne spoločenské posolstvo. V knihe Čip je to dlhoročná absencia snahy štátu vytvoriť svojim najstarším občanom, ktorí v tejto krajine vybudovali všetko to, čo nám nepadá na hlavu, dôstojné podmienky na život.
Naopak, tomuto štátu sú starší ľudia na príťaž a úrady im to dávajú najavo vo všetkých oblastiach od sociálnej až po zdravotnícku. Takže aj takúto vážnu vec prináša tretí, posledný Simonin príbeh.

 

Ale nebojte sa. Prídete si aj vy na svoje, milé romantičky :-)
„Samozrejme, v knihe nechýba veľa lásky, slnka a iskrivých dialógov, na ktoré sú moji čitatelia zvyknutí," dodáva s úsmevom Jana Benková.

O čom je teda novinka Čip?
Hlavná hrdinka novinárka Simona si upratala život, vydala sa za milovaného Olivera a odolala bláznivému pokušeniu v podobe šarmantného suseda Daniela. Lenže ani ten najväčší optimista a chápavý partner, akým Oliver je, nemôže očakávať, že jeho akčná manželka bude pokorne sedieť v redakcii pri počítači. Simona nikdy neodolala výzvam a zakaždým sa s elánom vrhla do riešenia záhad, ktoré ju priam magicky priťahujú.

V tomto príbehu sa Oliver so Simonou vracajú po dvojročnom pracovnom pobyte v Los Angeles. S prekvapením sledujú, čo všetko sa doma zmenilo. Dozvedia sa o záhadných čipoch, ktoré dostávajú ľudia pod kožu a majú im vraj uľahčovať život. Lenže Simone sa zdá podozrivé, že po začipovaní umiera čoraz viac ľudí. Pustí sa do pátrania. Manželovi to zatají. Čo urobí Oliver, keď zistí, do čoho sa zasa zamotala a že jej pri rozuzľovaní nebezpečného klbka lží sekunduje Daniel?

Vypočujte si AUDIO úryvok.
Z knihy číta Zuzana Jurigová Kapráliková

 

Jana Benková napísala 32 knižných titulov: Rozhovory na telo I a II, Má láska krídla?, Ľúbim ťa, Slovenské hviezdy v NHL, A. Heribanová: Vždy s úsmevom, Lekcia od princeznej, Pralinky s chilli, Slečna nebezpečná, Máš, čo si chcel, miláčik, Čistá láska, Až po uši, Zlatíčko, Dievča s mačacím menom, Ben a Maxová, Haló, tu je tvoja láska!, Slnečnica, Večernica, Ten bozk, Už sa mi aj snívaš, Chcem takého ako ty, Malinový sen, Šťastná žena, Jedna noc nestačí, Agátová alej č. 25, Nájdem ťa, Oliver, Bláznivé pokušenie, Uličnica, Musíme zostať spolu, Spoločníčka, Blafuj ako celebrita a Čip.
V najväčšej čitateľskej ankete sa stala TOP autorkou roka 2012. Knihy J. Benkovej vychádzajú aj v zahraničí.

Prečítajte si 3 krátke úryvky z novinky Jany Benkovej Čip:

Neschádzal mi z mysle ten čudný telefonát... Mne neznámi ľudia len tak nevyvolávajú. A Daniel s tým Stanom... Potom tie kaderníčkine reči... To, o čom sa hovorí v kaderníctvach, býva zvyčajne meradlom momentálnych toptém v celej spoločnosti, to mi bolo jasné.
Strašne ma to lákalo! V zozname pracovných plánov som mala reportáže o nedostatku miest pre deti v jasliach, testovanie detských autosedačiek, článok o dovolenkových tipoch na východnom Slovensku... No to mi až tak adrenalín nedvíhalo. Pôjdem do toho, pomyslela som si a znova som sa zahniezdila. Pôjdem. Musím. A podľa toho, čo zistím, respektíve s Danielom zistíme, sa uvidí, ako ďalej. Oliver  zatiaľ nemusí nič vedieť. Ani o prípade, ani o Danovi. Lenže čo ak si to všimne? Zhlboka som sa nadýchla. Musím byť nenápadná a diskrétna. A čo ak sa napríklad spýta? Nesmiem mu nič prezradiť... Všetko popriem.
Dokážem to urobiť? Oklamať ho?
A ako dlho ho budem musieť klamať? Navyše – každá lož má krátke nohy, raz pravda určite vyjde na povrch a potom to býva všetko ešte horšie.
Veď ja ho vlastne ani neoklamem... Len mu nemusím povedať úplne všetko. Ani on mi o svojej práci nehovorí každý detail. Blbosť. Začína mi preskakovať. Plánujem si somariny!

***

„Plná kabelka zaváranín? Je to možné?“ zhíkla som.
Nina mi vytrhla tašku z ruky.
Neodradila ma. „Nosíš so sebou džemy, keby ťa náhodou pochytil jahodový absťák, či čo?“ Vôbec som tomu nerozumela, ale bolo mi to smiešne.
Nina sa starostlivo vysmrkala. „Nechaj ma... Dokúpila som si zásoby. Častejšie pečiem, tak preto.“
„Tuším, že to nebude iba tréning na dieťa...“ poznamenala som a zvedavo som čakala na jej reakciu. No akosi sa k nej nemala. Mlčky krájala koláč a kúsky ukladala na tanier. „Onemela si?“
Zvraštila tvár, zhlboka sa nadýchla, akoby šla vykríknuť čosi od zúfalstva, ale neurobila to. Odhodila nôž, utrela si ruky do zástery a klesla na stoličku oproti mne. „Neonemela.“
„Tak hovor. Byt máš plný džemu, to nie je len tak.“
„A čo ak je?“
„V tvojom prípadne istotne nie. Šiblo ti, Nina? Čo to vystrájaš? Džemové orgie?“ chichotala som sa.
Nina sa však vôbec nezabávala. „Mám rada džem,“ začala, no keď uvidela, že už-už otváram ústa, príkro dodala: „... to po prvé. Ale...“
„A je to tu, konečne nejaké ale,“ skočila som jej do reči.
„No, páči sa mi jeden chlap.“
„Má úchylku na džemy?“ vytreštila som na ňu oči a naklonila som sa k nej. „Kam ti ho natiera, prezraď!“

***

„Daniel, Daniel... To je stará pesnička, čo sa u nás doma nejako často opakuje, nie?“ zarypol do mňa.
Konečne som sa zmohla na slovo: „Lenže je to tak, nerandíme spolu, ak narážaš na to, my naozaj iba spolupracujeme,“ odvetila som namosúrene a pustila sa do rozprávania. Povedala som mu však iba to, že máme čudne chorého Stana a že tie čipy vyzerajú rozdielne. „Musela som sa tomu venovať, je to veľmi zaujímavá téma!“
„A vari sa ti Dano vyhrážal zabitím, keby si s ním do toho nešla?“ spýtal sa posmešne.
„Daniel sa len bojí o priateľa,“ povedala som pomaly.
„A ty ho máš zachrániť!“ zvolal a zatváril sa znechutene.
„Nie, pomáhala som mu zistiť informácie, ako to je s liečbou v zahraničí...“ začala som, no Oliver iba prevrátil oči a vôbec ma nepočúval. „Vnímaš ma? Alebo to rozprávam úplne zbytočne?“
Hodil sa na gauč. „Ako mám vedieť, čo je pravda?“
„Neklamem ťa!“ odvrkla som urazene. Neklamala som, len som mu neprezradila všetko... Nemohla som. Aspoň zatiaľ nie.
„Nuž, nie som si celkom istý...“ mykol plecami. „Zatajila si mi vážne veci. Aj to, že sa s ním opäť stretávaš,“ poznamenal.

Milan Buno, literárny publicista