Choď na obsah Choď na menu
 


Šura (RECENZIA)

sura.jpg
Šura je mladé dievča, ktorého svet je poetický, plný detailov, vôní, chutí a najmä snov. Často veľmi smutných snov a taktiež smutných vzťahov.
Šura ako dievčatko sa nevie zmieriť s tým, že rybky „kamarátky“ končia ako večera na tanieri, Šura ako mladé dievča sa nevie zmieriť so životom v malomeste, napriek tomu, že na balkóne chová „kamarátky“ srnky. Šura je všeobecne považovaná za čudnú, pritom je však (okrem mena) vlastne veľmi normálna. Túži po láske a lepšom živote pre seba a aj pre svoju rodinu.

Aby toho nebolo málo, Šura vlastne ani nie je jedna osoba. Je to postava či skôr viacero postáv, ktoré preplávajú spleťou poviedok. Poviedky majú približne rovnakú poetiku, a aj keď na seba nenadväzujú, vyjadrením spojitosti je dievča – Šura (resp. Šury) a jej/ich vnímanie. 

Katarína Vargová je mladá autorka, ktorá (podľa informácií na prebale) študuje scénografiu a Šura je debutom. Jej písanie je „rozfragmentované“. Vety, napriek istej príkrosti hýria detailmi. Sú strohé, ale predsa hravé a je citeľné, že ich vymýšľa niekto, kto má rád jazyk. Textom zároveň celkom chýbajú dialógy a či už príbehy rozpráva rozprávač alebo sama Šura, dievča je nevyhnutne v centre pozornosti.

Poviedky sú plné melanchólie a často veľmi nostalgické. Vzťahy, ktoré sa v nich objavujú, najčastejšie rodinné či milostné, sú väčšinou bolestné. No našťastie to nie je sentimentálne písanie. A ak aj niekde v príbehu číha tragédia, nedostane sa na scénu dramaticky, ale skôr sa len tak akoby mimochodom priplazí – veľa si môžeme domyslieť.

Na druhej strane, výraznosť jednotlivých príbehov je často slabšia, ľahšie sa nám začnú zlievať a pravdepodobne aj veľmi rýchlo vyšumia. Napomáha to práve tá rozdrobenosť. Vargová nie je Jana Beňová (tým myslím, že nepíše celkom tak, že by nám niektoré vety či celé fragmenty zneli v hlavách ešte veľmi dlho), aj keď v najlepších pasážach má azda trochu podobnú poetiku. Najsilnejšia je však podľa mňa práve v textoch, ktoré sú akosi koherentnejšie: smutno-smiešna poviedka Zimné topánky, nostalgická Keď mi zblednú oči alebo skvelá Trolejbusová.

Celkovo Šura nie je zlý debut a bude zaujímavé sledovať, kam sa autorka uberie ďalej. 

Lucia Schmidtová pre Knižnú revue č.6

kr6.jpg

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Buďte prvý a napíšte komentár.