Choď na obsah Choď na menu
 


Všetky moje tváre

Michaela Ella Hajduková

Všetky moje tváre

Ikar 2012

492817.jpgAké je to prežiť vlastnú smrť? Nina Ráczová to vie. A niečo medzi nebom a zemou rozhodlo, aby vedela ešte viac. Jej život ovládnu tajomné vízie, v ktorých žije životy iných žien v iných storočiach. Prečo žije život Neure-Merit, druhej ženy faraóna v starovekom Egypte, prečo musí prežívať bolesť grófky Alžbety Bátoriovej, keď prichádza o deti i muža, prečo cíti tyranské ruky svojho manžela ako lady Violette vo viktoriánskom Anglicku? Čo sa s ňou vlastne deje a prečo?

 

odd.-ružové-kvietky.gif

 

Keď začal Ikar vydávať kabelkovú sériu románov slovenských prevažne autoriek, bola som prekvapená ich množstvom, ale už nie nebývalým čitateľským úspechom, ktoré dosiahli. Niektoré slovenské autorky skrátka dosiahli, ba aj predčili mnohých zahraničných TOP spisovateľov, čo sa záujmu, kvality aj čítanosti týka. 

V ponuke je množstvo titulov, ktoré stoja za pozornosť.

Knihu Všetky moje tváre som zachytila už v čase jej vydania, pretože mám rada a zaujímajú ma príbehy, ktoré v sebe majú trochu mystiky, trochu fantasy, originalitu, romantiku a samozrejme odohrávajú sa v histórii. Román Michaely Hajdukovej má všetko.

Priznám sa, keď som začala túto knihu čítať, rozbiehala som sa ťažšie, než obyčajne, mala som problém sa na začiatku knihy zorientovať v rýchlom striedaní deja, preskakovaním zo súčasnosti do minulosti, spomienkami a realitou, prijatím a pochopením zámeru autorky rozvíjať osudy hneď šiestich postáv v roznych časových obdobiach od starovekého Egypta, stredoveké Uhorsko, Španielsko, Anglicko, druhú svetovú vojnu a súčasnosť hlavnej hrdinky, ktorá sa snaží vyrovnať so svojimi problémami. 

No keď som sa do knihy začítala, musím skonštatovať, že sa nedala len tak odložiť a ja som hltala každý a jeden riadok. Prečítala som ju za jedno poobedie a zatvorením poslednej strany so zimomriavkami na tele, som si povedala WOW!  

Príbeh hlavnej hrdinky Niny sa začína v nemocnici, keď po ťažkej autonehode zomiera, no osud od nej chcel niečo iné. Klinická smrť a následný návrat do života rozbieha hotovú smršť, ktorá prevráti Nine život hore nohami. Nielenže sa musí vyrovnať so smrťou rodičov, odchodom manžela, ale aj s víziami, ktoré ju neraz ohrozujú priamo na živote. Prichádzajú nečakane, vrhnú ju do centra diania žien v minulosti, cíti a priamo prežíva ich bolesť, smútok, strach a netuší, čo sa deje a prečo... Našťastie má pri sebe priateľky, ktoré ju dokážu povzbudiť, usmerniť, pochopiť.Do cesty jej osud zaveje aj sympatického muža, architekta Andreja, ktorý musí vynaložiť veľa trpezlivosti a pochopenia, kým si Ninu získa. 

Neure-Merit - druhá žena faraóna, milovaná manželka, Erzébet Batory - krvavá grófka, Thérese, kurtizána milovaná španielským kráľom, Violet, anglická dáma - manželka tyrana, Mala - židovka žijúca v čase druhej svetovej vojny, Nina - žena, ktorá ktorá hľadá zmysel krutých vízii - z minulých životov. 

Prečo týchto päť žien prenasleduje mladú ženu a vrhá ju do nebezpečných situácií? Čo jej chcú povedať? Prečo prežíva ich nepredstaviteľne krutý osud?Čo majú spoločné?

Čítajte, neoľutujete. Kto má rád originálne príbehy a tajomno medzi nebom a zemou, si rozhodne príde na svoje. Na tento román len tak nezabudnete. A hoci sa môže zdať, že na takúto útlu knižku je toho príliš veľa, opak je pravdou. Autorka sa touto novou, neokukanou témou popasovala naozaj bravúrne a ja verím, že sa od nej ešte dočkáme ďalších skvelých kníh.  

 jana

úryvok:

„Poď ďalej,“ otvorila dvere Laure.
„Ahoj,“ vošla dnu a zložila dáždnik. „Dážď mám rada, ale toto mokro je už aj na mňa pridlho. A Bela začína chytať depresiu. Veď vieš, keď nemá slnko, je ako slnečnica.“ Vyzliekla si sako, zavesila ho na vešiak a vošla do kuchyne za Ninou.
„A čo ty? Ako sa máš?“ ustarostene sa na ňu zadívala, keď si sadla k stolu.
„Dá sa,“ povedala Nina a zapla kanvicu. Do dvoch hrnčekov nasypala kávu a na stôl položila cukor a smotanu. Sadla si k Laure.

„No popravde, cítim sa zvláštne.“
„To je jasné. Bola si takmer minútu mŕtva, oživovali ťa celú večnosť, je normálne, že sa tak cítiš. Ale ani mne to celé nejde do hlavy, hoci odvtedy prešli už štyri mesiace.“
Nina vstala, zaliala kávu a položila oba hrnčeky na stôl. Nasypala do svojej trocha cukru a sústredene ju začala miešať. „Ale nehovorme o mne. Ty sa pochváľ, čo je nové. Naposledy si spomínala nejakú výstavu.“
„Áno. Bude ako vždy v galérii, termín ti poviem neskôr,“ napila sa kávy. „Ale chcela som vedieť niečo iné. Už si premýšľala, čo budeš ďalej robiť?“
Nina sa pomrvila. Nemala túto tému rada, no vedela, že sa jej nevyhne. Uvažovala už nad tým veľa ráz, v okennom výklenku, vo vani, v kuchyni, všade.
„Popravde, neviem. Myslím na to čoraz častejšie, no na nič som neprišla. Stále čakám, či nepríde nejaký hlbší zmysel toho všetkého. Prečo práve ja som sa musela po štyroch minútach vrátiť? Musím na to myslieť stále dookola. Mám azda zachrániť svet alebo čo? Prečo som neumrela s nimi?“ ďalej miešala kávu. akoby od toho závisel jej život. Tak sústredene, akoby uvažovala, čo má so svojím životom urobiť ďalej.

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Buďte prvý a napíšte komentár.