Choď na obsah Choď na menu
 


Na veľkosti záleží

na-velkosti-zalezi.jpg
Ženám na celom svete, každej veľkosti a tvaru.
Všetky ste krásne.

Takto krásne venovala svoju knihu Alison Blissová. Jej názov je mierne šteklivý a mnohoznačný :-) A keď sa doň začítate, zistíte, že je aj úžasne napísaný.
Na veľkosti záleží.

 

Alison Blissová píše knihy, aké vraj sama najradšej číta: vtipné, tak trochu erotické ľúbostné príbehy plné vášne a smiechu, ktoré chytia za srdce.
Hovorí tomu „romance so zmyslom pre humor“.
A taká je aj jej knižka Na veľkosti záleží.

Leah Martinová celý život bojuje s pokušením, ale už má plné zuby diétnych sušienok, rátania kalórií a matkiných kritických poznámok. Nedávno si otvorila pekáreň a vďaka jej úspechu má dobrý pocit, že v živote niečo dokázala. Lenže nijaká maškrta na svete neodvedie jej pozornosť od sexi chlapa, akým je Sam Cooper. Ten jedného dňa mame oznámi, že sú zasnúbení… čo je nehorázne klamstvo.

Sam si niekedy vopred nepremyslí, čo vytresne. Hoci na začiatku len bránil Leah pred jej uštipačnou matkou, odrazu má snúbenicu! Dohodnú sa, že chvíľu sa budú hrať na snúbencov a on sa bude správať tak, aby sa jej rodine znepáčil a zrušenie zásnub prebehlo ľahko.

Sam je však veľký maškrtník a túži nielen po Leahiných úžasných zákuskoch, ale aj po jej úžasných krivkách, plných perách, žiarivých očiach. Situácia sa akosi nevyvíja podľa plánu. Sam musí presvedčiť Leah, že to myslí vážne, skôr než sa ich malé klamstvo zmení na sladkú pohromu.

 

 

 

 

Začítajte sa do novinky Na veľkosti záleží:

 

Kapitola prvá

Leah Martinovej takmer zabehlo pivo.

„Ako to myslíš, jednoducho si niekoho vyber?“ Očami skúmala bar, potom znova uprela pohľad na priateľku. „Akože – koho?“

„Jasné, že chlapa.“
Áno, pretože to bolo také jednoduché. Možno pre Valerie. Hoci mali približne rovnakú konfekčnú veľkosť, Valerie vždy niesla svoju váhu lepšie a všade, kam sa pohla, chlapi sa za ňou obracali. Možno to bolo tým, že mala také výrazné oči srnky, zvlnené platinové vlasy a vyzerala ako rozkošný hračkársky pudlík – každý chlap by dal aj pravý semenník, len aby ho mohol vziať na prechádzku.

„Nerada ti to hovorím, Val, ale platí to iba o ženách, ako si ty.“ Keby mala Leah klasifikovať sama seba v rámci psích plemien, charakterizovala by sa ako buldog. Nielenže bola tvrdohlavá ako toto psie plemeno, ale mala aj široké plecia, široké boky, mohutnú hruď a – ak nezhodí zopár kíl – pravdepodobne aj rovnako krátku životnosť. „Hipisácke brunetky s rozmazanými očnými linkami, ktoré nie sú spokojné s tým, akým dojmom pôsobia, si nemôžu dovoliť prepych jednoducho si niekoho vybrať.“

„Ach, sklapni,“ Valerie prevrátila oči. „Očné linky máš akurát.“

Jasné, to je asi tak všetko. Očné linky. To jediné je dnes večer na mne akurát.

Krátke čierne šaty boli presne také – priveľmi krátke – a pomaly z nej vytláčali život. Navyše za posledných pár mesiacov pribrala päť kíl. Pod látkou bolo vidieť každú krivku, ako aj každú pneumatiku. Chvalabohu, že žijú v Texase, a nie na Aljaške, lebo nejaký Eskimák by si ju mohol pomýliť s tuleňom a stiahol by z nej kožu.

„Tak o čo ti ide?“ Valerie sa nevzdávala. „Je tu kopa krásnych chlapov.“

„Jasné, ak prižmúrim oči.“
„Počuj, prestaň s tým negativizmom. Si krásna a chlapi majú radi ženy oblých tvarov. Ja o tom niečo viem. Tak vyber si niekoho.“
Neoplatilo by sa s ňou hádať. Keď si raz Valerie niečo zaumienila, neprestala, kým nebola misia splnená. Zato Leah si mohla vybrať iba vtedy, keď stála v práci pred vitrínou s dezertmi a rozhodovala sa medzi čokoládovým veterníkom a tvarohovou buchtou.

„Ako mám vedieť, koho si vybrať? Nemajú na čele nápis LOVÍM TUČNÉ BABY.“

Valerie na ňu zúfalo pozrela. „Mali by sme si určiť východiskový bod a rozhodnúť sa, akého chlapa chceš.“

„Chlap, akého chcem, by netrčal v bare s názvom Hrdzavý kýbeľ. Vlastne ani ja by som tu netrčala, keby si ma nebola donútila, aby som sem prišla.“

„Leah, dostala si kopačky. To sa skôr či neskôr stane každej.“ Valerie chytila Leah za ruku a nežnejšie dodala: „Viem, je to na porazenie. Ale ty vždy trčíš v robote alebo vo svojom byte, čo znamená, že nikdy nevypadneš z prekliateho domu. Nie je to zdravé. Nemôžeš sa skrývať večne.“
„Ja sa neskrývam. Len som... bola zavalená prácou. Nečakala som, že sa ocitnem v takejto šlamastike len mesiac po vernisáži. A venovala som tomu toľko času.“ Leah videla, že Valerie nasadila výraz na to ti nenaletím. „No tak, Val, svadba je zajtra večer. Všetko musí byť dokonalé, lebo... ty vieš prečo.“
Valerie prevrátila oči. „Prečo na tom vôbec záleží?“

„Pretože je v stávke moja povesť. Mojou tortou sa bude kŕmiť šťastný pár. Môžu sa ňou pokojne aj zadrhnúť, mne je to jedno, ale bude to najlepšia svadobná torta, akú v živote jedli. Všetko musí prebehnúť hladko a do zajtra večera musím urobiť tisíc vecí. Potrebujem...“

Valerie zdvihla ruku, aby ju umlčala. „Ty potrebuješ vypnúť. Pohľadajme nejakých chlapov, zatancuješ si s nimi, užiješ si pár hodín zábavy a znova sa zavrieš v tej svojej jaskyni. Urob mi radosť, okej? Tak teda čo by malo byť na chlapovi tvojich snov najpríťažlivejšie?“

Leah vzdychla. „Pulz.“

„Nijaký upír. Sedí vec. Čo ešte?“
„Neviem. To je kravina.“ Leah si všimla sklamanie vo Valeriiných očiach a zastonala. „Okej, tak teda... asi by som chcela...“

Pohľadom blúdila po hosťoch v bare a zastavila sa pri dvoch chlapoch. Ten, ktorý stál, kýval na barmana, druhý si vysúkal rukávy na modrej košeli a Leahinu pozornosť upútali svalnaté opálené predlaktia. Keď skončil, vrazil lakťom druhému mužovi do rebier a povedal čosi, na čom sa obaja zasmiali. Srdečný, pobavený úsmev na jeho tvári v nej vyvolal pocit radosti, akoby dostala injekciu sérotonínu. Jeho. Chcela by som jeho.

Leah sa usmiala. „Asi by som chcela niekoho, kto by ma vedel rozosmiať.“

„To je skvelé,“ Val podráždene zastonala, „ale veľmi mi to nepomohlo. Ako by mal vyzerať? To chcem vedieť.“
„Vysoký, tmavovlasý, výrazné svaly na predlaktí, podmanivý úsmev, šupácky výraz a mal by mať svetlomodrú košeľu,“ dodala Leah automaticky. Ešte vždy upierala pohľad na muža na druhej strane baru.

„Ehm, okej. Páni, to vyzerá dosť konkrétne.“

Leah pozrela na Valerie a potriasla hlavou, aby vymietla von z hlavy predstavu toho muža. „Sory, jednoducho mi to napadlo.“
„Nie, nie, to je fajn. Aspoň viem, čo mám hľadať. Máme východiskový bod. Okej, tak pozrime sa na to.“ Valerie sa obzerala po plnej miestnosti. „Aha, tam je chlapík v modrej košeli.“ Kývla k mužovi, ktorý sedel o štyri stoly ďalej. Nedíval sa ich smerom, tak počkali, kým sa obráti. Vtedy obe stuhli.

„No, zrejme dvaja zo siedmich nie je zlé,“ Valerie pokrčila nos.

„Dvaja? Tá modrá košeľa sedí, ale pochybujem, že mu možno nahmatať pulz. Rozhodne je dosť bledý, aby sa dal považovať za upíra, hoci... hm, keby mal nejaké zuby.“
„Okej, a čo... tamten chlapík?“
Leah pozrela tým smerom, kam ukazovala Valerie. „Ale, prosím ťa! To nemyslíš vážne! Až taká zúfalá naozaj nie som.“
„Čo sa ti na ňom nepáči? Vyzerá presne tak, ako si opísala. Pokojne si môžeš vyberať, Leah, ale budeš s ním iba tancovať, nevydáš sa zaňho.“

Muž pri bare si všimol ich pozornosť a obrátil sa na stoličke, aby sa lepšie pozrel na očarené diváčky. Dal si výdatný dúšok piva, hrubým jazykom si oblizol spodnú peru, položil fľašu na stôl a žmurkol na ne, no nebolo to veľmi sexi.

„Som rada, že to najlepšie, čo ma môže stretnúť, je chlap, ktorý má zuby, ale nepovedala som, že chcem chlapa vo fľakatých montérkach a bielych gumených čižmách. Ak sa ti tak veľmi páči lovec kreviet Bob, pokojne choď za ním sama.“
„Počkaj! Čože? Nie, nie ten.“ Valerie chytila Leahinu hlavu a obrátila ju o centimeter doprava. „Tento!“
Leah nevedela, prečo ju to prekvapilo. Poskytla Valerie jeho presný opis – akoby mu umiestnila nad hlavu žiarivú neónovú tabuľu so šípkou smerujúcou dolu.

Pravda, vynechala niektoré povšimnutiahodné detaily, napríklad veľká ruka, v ktorej držal pivo, ale priložil si ho k ústam pomaly a jemne, akoby sa dotýkal perami ženského prsníka. Alebo ako sa mu svaly na chrbte napli, keď sa opieral o bar, akoby pod ním ochabnuto ležala uspokojená žena.

Leah by nemala nič proti, keby bola tou ženou. Ale keď sa posunul na stoličke a pohľady sa im stretli, rýchlo odvrátil zrak a ona jasne pochopila jeho posolstvo. Nemám záujem.

„Ty ho normálne preťahuješ očami,“ Valerie sa usmievala, má poslanie – sprostredkuje posolstvo.

„Nie, nepreťahujem.“
„No dobre, jasné, Leah. Vidím, ako slintáš.“
Leah si nebola istá, či jej priateľka hovorí pravdu, a tak si nonšalantne prešla chrbtom ruky po tvári.

„Vidíš?“ zasmiala sa Valerie. „Ty si fakt myslíš, že je sexi. A vieš ty čo? Vôbec by ma neprekvapilo, keby si ho opísala.“

„Sklapni, Val.“
Znova sa zasmiala. „Páni, páči sa mi, keď viem, že mám pravdu.“
„Nepovedala som, že máš pravdu.

„Nie, ale vždy sa staviaš do defenzívy, keď trafím. Prečo si naňho normálne neukázala hneď na začiatku?“
Leah pokrčila plecami. „Nie je to môj typ.“

„Ale, prosím ťa. Tento chlap je typ každej ženy. V skutočnosti hovoríš, že podľa teba ty nie si jeho typ.“

„To je to isté, nech to akokoľvek zaonačíš. V každom prípade nemá záujem.“

„Ach, takže teraz mu čítaš myšlienky. Ako vieš, o čo má záujem? Možno čaká na to požiadanie o tanec.“
Leah urobila grimasu. „Videla si ma tancovať a nebolo to ktoviečo. Ak nemá záujem teraz, určite nebude mať záujem, keď to uvidí.“
Valerie sa zachichotala a vyskočila zo stoličky. „Zistíme to.“
„Nie, Val, nechoď za ním...“ Dočerta!

Sam Cooper sa nemienil obrátiť. V zrkadle za barom videl, ako sa tá blondínka usiluje o jeho kamoša Maxa. Nielenže s ním flirtovala, aj sa mu dotýkala bicepsov – Maxovej druhej najobľúbenejšej časti svojej stavby tela – a uzavrela s ním dohodu. Za pár sekúnd sa jej ho podarilo presvedčiť, aby si prisadol k ich stolu, ponúkol sa, že kúpi jej a tej brunetke drink a bude zobať z jej lepkavých malých rúk. Tá dáma sa správala takmer ako profíčka. Ten chlap nemá šancu.

Keď konečne odišla, Max sa obrátil k Samovi. „Potrebujem, aby si tu zostal trochu dlhšie a hral na krídle.“

„Ee, si na to sám, Rico Suave. Povedal som ti, že po tomto pive padám.“

„Áno, ale to bolo predtým, než ťa tá tmavovláska pristihla, ako si obzeráš jej zadok, a jej kamoška nás pozvala, aby sme si k nim prisadli.“
Sam sa uškrnul. Všimol si, že tá pekná brunetka na druhej strane miestnosti má kypré tvary, ale to nepútalo jeho pozornosť – zaujalo ho, ako si ho prezerala výraznými očami a pritom si oblizla našpúlené pery. To na jeho libido zapôsobilo viac než kypré prsia – niežeby na ne nebol príjemný pohľad.

Ale... „Nemám záujem.“
„Aj keď si teraz voľný?“
„Na tom nezáleží,“ Sam pokrútil hlavou. „Práve som sa rozišiel s jednou šibnutou štetkou. Nepotrebujem, aby mi hneď dýchala na krk ďalšia.“
„Ale no tak, chodil si so Sylviou iba mesiac. Koľko škody môže narobiť baba za taký krátky čas?“
„Chcela sa vydávať.“
Max sa hystericky rozosmial, z úst mu vyprsklo pivo. Schytil obrúsok a utrel si uslzené oči, potom poutieral ofŕkaný bar. „To ma fakt mrzí,“ Max sa ešte vždy uškŕňal.

„Áno, sršíš sympatiami.“

Jeho kamarát maskoval úškrn, prešiel si rukou po tvári. „Nie, myslím to vážne. Fakt ma to mrzí. Ale som trochu zmätený. Len minulý mesiac si vyhlásil, že nastal čas, aby si sa usadil. Prišlo to rýchlo, no ak ona chcela to isté... akosi nechápem, v čom je problém.“
„Už som ti povedal. Bola šibnutá.“

Max sugestívne zdvihol obočie. „Šibnutá akože v posteli?“
„Nie, šibnutá, akože cvok. Celé si to naplánovala. Najprv sa stretne s tým pravým mužom – čo som bol očividne ja –, potom sa zaňho vydá a bude mať biely latkový plot, psa Spota a presne dve deti. Tá ženská išla podľa tabuľky.“
„Doriti.“
„Veru, mne to hovor. Preto sú teraz ženy pre mňa mimo radaru. Nepotrebujem komplikácie. Určite sa neožením s nijakou babou len preto, aby som jej zapadol do harmonogramu.“

Max kývol na barmana, objednal štyri pivá a znova upriamil pozornosť na Sama. „Pozri, túto rundu platím ja. Tak daj si pivo za náš tím. Vieš, že ja by som to pre teba urobil.“
„Nepotrebujem to.“
„Namyslený bastard!“ zasmial sa Max. „Potrebujem len to, aby si zabavil jej kamošku, kým urobím ten ťah.“
„Prekvapuje ma, že ťa tá blondínka vôbec zaujíma. Myslel som, že sa ti páčia len pipky, s ktorými by si si mohol špárať medzi zubami.“

Max sa uškrnul. „Možno v tomto prípade spravím výnimku. Tak poď. Urob dobrý skutok pre svojho kamoša. Veď vieš, že to chceš urobiť.“
Sam zastonal, pozrel na svoje zlaté hodinky. „Dávam ti hodinu. Ak to dovtedy nestihneš... Budeš mojím dlžníkom. Veľkým dlžníkom. Mimochodom, platíš pivá do konca dnešného večera.“
Max zaplatil barmanovi, vzal dve pivá a s úsmevom na tvári a pohľadom upretým na blondínku zamieril na druhú stranu miestnosti. Chudák chlapec. Sam proti vlastnému presvedčeniu vzal druhé dve pivá a nasledoval ho.

Ženy mali hlavy pri sebe a šepkali si, ale vo chvíli, keď k nim prišli, prestali rozprávať. Blondínka sa na nich usmiala, ale brunetka sklopila oči a silno sa červenala. Sam sa takmer chcel pozrieť, či nemá rozopnutý zips na nohaviciach.

Kým sa predstavovali, donútil sa hľadieť jej do očí, pretože pohľad na tú veľkolepú hruď alebo rozkošné ústa by v ňom vyvolal sexuálnu túžbu, ktorej by sa radšej vyhol. Ale keď zdvihla ligotavé zelené oči, rozhodol sa, že bude bezpečnejšie hľadieť jej na čelo.

Sam nestihol vysloviť ani slovo, a blond čivava už naznačila jeho kamošovi, aby šiel na parket – zmyselne zakrútila bokmi a kývla prstom. Max s úsmevom pozrel na Sama, ten len pokrčil plecami a sadol si oproti jej priateľke. Dočerta, hodina je veľa. Takýmto tempom pôjde o dvadsať minút domov. Chvalabohu.

Posunul pivo po stole. „Tak teda, Leann...“

„Leah,“ opravila ho a mierne zvraštila čelo. „Volám sa Leah.“

Dočerta. „Prepáčte.“
„To nič,“ povedala, nepresvedčivo.

Sam si rukou prehrabol vlasy. „Mám dojem, že tí dvaja nestrácali čas a nechali nás plávať.“

„Veru áno.“ Zaváhala a potom dodala: „Musíte odpustiť Valerie, nie je práve jemnocitná.“

„To je v pohode. Páči sa mi, ak žena ide za tým, po čom túži.“ Doriti, prečo som to tak povedal? Dopustil sa chyby a pozrel na Leahine ústa, pobavene sa usmievala.

Znepokojilo ho, aký príjemný pocit to v ňom vyvolalo, znova jej uprel oči na čelo a nechal ich tam. Ale nemôže jej celú hodinu zízať na hlavu. Ak v dohľadnom čase niečo neurobí, nakoniec znova uprie oči na jej tvár. Alebo, čo by bolo ešte horšie, do jej výstrihu.

„Možno by sme mali ísť na parket a ukázať im, ako sa to robí.“ Keď neodpovedala, spýtal sa: „Tak čo?“

„Ja, ehm... neviem tancovať.“
„Tancovať vie každý.“

„Nie, ja skutočne neviem tancovať. Keď som to naposledy skúšala, niekto zavolal pohotovosť, nevedeli, či som posadnutá alebo mám záchvat.“
Sam sa zasmial, nechtiac znova spustil pohľad. Vyjavené oči a ružové líca mu prezradili všetko, čo potreboval vedieť. To dievča sa bálo, že sa znova strápni, a z neznámeho dôvodu sa ho zmocnila túžba zbaviť ju duševných múk. „Ak viete chodiť, môžete robiť len krok sem, krok tam. Ja vás to naučím.“
Vstal, že ju odvedie na tanečný parket, ale ona sa ani nepohla. „No tak, poďte,“ lákal ju. „Nedovolím, aby niekto zavolal sanitku... alebo kňaza.“

Vstala, prihladila si pokrčené šaty, dlaňami si prešla po bokoch. Sam odvrátil pohľad, vydýchol. Nepozeraj na ňu, ty idiot, lebo nepôjdeš domov sám.

Podal jej ruku – váhavo ju prijala – a potom ju ťahal na preplnený tanečný parket. Položil si jej ľavú ruku na pravé plece, druhou rukou ju objal okolo pása.

Zmeravela.

 

Milan Buno, literárny publicista