Choď na obsah Choď na menu
 


Skutočná láska neexistuje...

dievca-z-kalendara-1.jpg
Celé roky som žila v tom presvedčení. Najprv som si myslela, že som ju našla. Vlastne som si to myslela až štyrikrát... Ale nenadarmo sa hovorí, že človek sa nikdy nepoučí. Možno len na vlastných chybách. Pravú lásku som nestretla pri hráčskych stoloch ani v kruhu ľudí, čo o nej píšu romantické príbehy či komédie...

 

Prvé tri mesiace. A prví traja chlapi, s ktorými mala stráviť svoj čas. A byť im spoločníčkou... Začína sa skvelá pikantná séria Dievča z kalendára. Hriešne lahodný príbeh od začiatku až do konca. Sexi, inteligentný a napínavý. „Audrey nás rozosmiala aj rozplakala. Milujeme jej knihy,“ píše portál Hooks & Books Book.  

 

Mia Saundersová je mladá neúspešná herečka a čašníčka. Potrebuje peniaze. Veľa peňazí. Má len rok na to, aby splatila otcove dlhy istému finančnému žralokovi, ktorý ho ohrozuje a vyhráža sa mu. Presnejšie, Mia potrebuje milión dolárov.

Jej poslanie je v podstate jednoduché. Má pracovať ako dobre platená spoločníčka na vysokej úrovni u svojej tety, ktorá vedie luxusnú eskortnú spoločnosť v Los Angeles. Každý mesiac má Mia splatiť časť otcovho dlhu. A každý mesiac má stráviť s mužom ako jeho spoločníčka, no nemusí s ním spávať, iba ak by chcela percentá navyše. Nie sú to ľahko zarobené peniaze?

Láska sa však nikdy nevzdáva a vždy je nablízku. Hoci sa táto kráska s postavou bohyne uzavrie do seba a nechce dovoliť, aby niekto získal jej srdce. Lenže to ju občas zradí...

 

Táto kniha otvára skvelú štvordielnu sériu erotických príbehov Dievča z kalendára.

Pravidlá eskortnej služby:

Vždy musíš vyzerať čo najlepšie.
Stále sa usmievaj.
Nehovor, keď netreba.
Buď stále k dispozícii.
Sex s klientom nie je súčasťou zmluvy.

Knihy Audrey Carlanovej sa ocitli na prvých priečkach bestsellerov New Yorku Times, USA TodayWall Street Journal.
Audrey píše šteklivé milostné príbehy, ktoré čitateľom prinášajú romantiku, erotiku a občas ich aj poriadne rozpália.

Začítajte sa do novinky Dievča z kalendára:

Prvá kapitola

Skutočná láska nejestvuje. Celé roky som žila v tom presvedčení. Najprv som si myslela, že som ju našla. Vlastne som si to myslela až štyrikrát. Bolo to takto:
            Najprv sa objavil Taylor. Môj miláčik zo strednej školy. Boli sme spolu takmer celú strednú. Bol hviezdou v bejzbale, najlepší hráč, akého mala naša škola. Mal však viac svalov ako rozumu, mozog mal asi malý ako orech. Azda preto, že rast všetkého ostatného podporoval steroidmi. Možno aj preto sa skrýval za môj chrbát. Pokazil mi maturitný večierok. Pripravil ma o poctivosť, ale potom utiekol s hlavnou roztlieskavačkou. Počula som, že ho neskôr vyhodili z vysokej a pracoval ako mechanik v nejakom malom meste. Mal dve deti a ženu, ktorá však už oňho stratila záujem.
Hneď na prvej prednáške zo psychológie na vysokej škole v Las Vegas sa objavil jeden asistent. Volal sa Maxwell. Myslela som, že ten mladý chalan je super. Ako sa ukázalo, šliapal mi po srdci a podvádzal ma s dievčatami z každej skupiny. Určite ich mal viac ako dosť. V poriadku. Skončil tak, že nabúchal dve naraz a napokon ho vyhodili zo školy za zlé správanie. V devätnástich mal už dve deti s rôznymi dievčatami, ktoré od neho vymáhali alimenty. Bolo v tom však niečo poetické. Vďakabohu, vždy som trvala na ochrane, keď sme spolu niečo mali.
V druhom ročníku som sa rozhodla dať si pauzu. Celý rok som strávila za hracími stolmi v MGM Grands v Las Vegas. Tam som stretla svojho tretieho šťastlivca, Bennyho. Nemala som však šťastie a nemal ho ani on. Bol to hráč. V tom čase tvrdil, že mu to ide, hrá v rôznych kasínach a má rád poker. Prežili sme krásnu romancu, vlastne to nebola romanca. Myslím, že som bola väčšinou opitá a šlo len o sex, ale verila som, že ma ľúbi. Dva mesiace sme sa opíjali, plávali v hotelovom bazéne a celé noci sa milovali v jednej z izieb, ktorú som vydrankala od môjho zamestnávateľa. Nalievala som Bennymu a jeho priateľom zadarmo nápoje v bare a on sa mi za to väčšinu nocí venoval. Fungovalo to. Až do jedného dňa. Bennyho prichytili pri podvode a vzápätí zmizol. Prvý rok po jeho zmiznutí som bola úplne mimo. Potom som sa dozvedela, že ho život nešetril. Nejaký čas strávil v nemocnici a odišiel z mesta. Opustil ma bez jediného slova.
Nenadarmo sa hovorí, že človek sa nikdy nepoučí. Možno len na vlastných chybách. Pravú lásku som nestretla pri hráčskych stoloch ani v kruhu ľudí, čo o nej píšu romantické príbehy či komédie. Volal sa Blaine, ale mohol sa pokojne volať aj Lucifer. Obchodník s ulízaným jazykom. Vlastne to bol finančný žralok, ktorý prinútil môjho otca požičať si oveľa viac peňazí, ako bol schopný vrátiť. Najprv to skúšal na mňa a potom na otca. Naša láska mi vtedy pripadala ako rozprávka. Blaine mi sľuboval celý svet, no priniesol mi peklo na zemi.
„... preto si myslím, že by si mala vziať prácu, ktorú ti ponúka tvoja teta,“ vyjadrila sa moja najlepšia priateľka Ginelle a hlasno žuvala do slúchadla. Odtiahla som si telefón od ucha. „Je to jediné východisko, Mia. Ako inak pomôžeš otcovi z kaše s Blainom?“
Odpila som si ľadovej vody. Na fľaši sa odrážali lúče kalifornského slnka. „Neviem, čo mám robiť, Gin. Peniaze sa nepovaľujú len tak na ulici.“ Trochu nahlas a teatrálne som vzdychla.
„Pozri, vždy si bola zaľúbená a láska...“
„Už nie!“ pripomenula som svojej dlhoročnej najlepšej priateľke.
Aj cez telefón ku mne doliehal hluk Vegas. Ľudia si myslia, že púšť je tiché miesto. Nie však v Stripe. Tam stále vrčali hracie automaty a monotónne zvonili zvončeky bez ohľadu na to, kde ste boli. Naozaj sa tomu nedalo uniknúť. „Viem, viem.“ Posunula slúchadlo, ktoré mi zapraskalo rovno do ucha. „Sex máš rada, však?“
„Nie som nijaká Barbie, Gin. Matematika ťa nepustí. Prosím, netáraj hlúposti. Zomieram tu. Presnejšie, ak nenájdem spôsob, ako získať milión dolárov, otec zomrie.“
Ginelle zastonala a znovu začala prežúvať. „Chcem povedať, že ak vezmeš prácu ako spoločníčka, stačí, že budeš dobre vyzerať a milovať sa. Veď si to nemala celé mesiace. Možno si aj užiješ, nie?“
Ginelle mi opisovala prácu dievčaťa na zavolanie ako prácu snov. „Nebude to ako v Pretty Woman a ja nie som Julia Robertsová,“ namietla som.
Podišla som k svojmu motocyklu značky Suzuki GSXR 600, ktorý som nazývala jednoducho Suzi. Bola to jediná cenná vec, ktorú som mala. Prehodila som nohu ponad sedadlo, odložila mobil a nasadila si handsfree. Napravila som si dlhé čierne vlasy a zaplietla ich do hrubého vrkoča. „Pozri, dobre viem, čo chceš povedať, ale neviem, čo urobím. Nie som nejaká pobehlica. Prinajmenšom nechcem byť pobehlica.“ Už pri tom pomyslení sa mi ježili chlpy na chrbte. „Niečo vymyslím. Ako rýchlo a poctivo zarobiť peniaze.“
„Ha-ha. Daj mi vedieť, ako dopadlo to stretnutie v spoločnosti Exquisite Escort. Večer mi zavolaj, ak chceš. Doriti, už meškám na skúšku, ešte sa musím obliecť.“ Vedela som si predstaviť, ako trieli cez kasíno do práce s mobilom prilepeným k uchu a je jej jedno, či ju niekto sleduje, alebo si o nej myslí, že je šialená. Ginelle bola vždy zvláštna. Mimoriadna.
Ginelle účinkovala v jednom predstavení, konkrétne v burleske Jemné bábiky vo Vegas. Ako hovoril sám názov, aj moja priateľka bola sladká, jemná a presne vedela, ako má krútiť zadkom. Muži z celého okolia sa chodili pozerať na šťavnaté predstavenie v Stripe. Nezarábala však toľko, aby založila mňa alebo môjho otca, a nikdy som ju o to ani nežiadala.
„Dobre, maj sa,“ povedala som jej milo a strčila si vrkoč pod koženú bundu medzi lopatky.
„Maj sa.“
Naštartovala som motocykel, rozburácala motor a nasadila si prilbu. Mobil som si strčila do vrecka na bunde, pridala som plyn a vyrazila do budúcnosti, ktorú som odmietala, ale nemohla som sa jej vyhnúť.

                                               @@@

„Mia, zlatko!“ povedala moja teta a objala ma chudými rukami, až ma zabolelo v hrudi. Na takú chudú ženu bola nezvyčajne silná. Čierne vlasy mala vypnuté do elegantného francúzskeho uzla. Oblečenú mala bielu hodvábnu blúzku, zastrčenú v čiernej obtiahnutej sukni. Obuté mala vysoké čierne topánky s červenými podrážkami, ktoré som videla, keď som si naposledy listovala Vogue. Vyzerala dobre. Vlastne skôr nákladne.
„Teta Millie, rada ťa vidím,“ vytisla som zo seba, keď ma umlčali dva prsty s načerveno nalakovanými nechtami.
Zacmukala jazykom. „Tu ma volaj pani Milan.“ Prevrátila som oči a ona ich na oplátku prižmúrila. „Máš tvár ako bábika, takže neprevracaj oči. Je to nevhodné a neženské.“ Stisla pery. „Po druhé...“ Obišla ma, akoby ma odhadovala ako kus umenia či sochu. Ako niečo chladné a nepreniknuteľné. Možno som aj bola chladná a nepreniknuteľná. V ruke držala čierny čipkový vejár, ktorý otvárala a zatvárala a búchala si ním po otvorenej dlani, kým si ma prezerala. „Nikdy ma nevolaj Millie. Tá žena je dávno preč, zomrela pri prvom mužovi, ktorému kedy verila, ktorý jej vyrval srdce a nakŕmil ním svoje psy.“ Divoká predstava, ale teta Millie vždy mala srdce na jazyku.
„Vystrč bradu trochu dopredu.“ Nadvihla mi ju sama, tak ako si predstavovala. Potom mi narovnala aj chrbát a videla som na nej, že sa jej nepozdáva ani moje tričko s obrázkom ani džínsy, ktoré som mala nadovšetko rada. Vystrela som sa a vystrčila bradu. Teta vykrútila do úsmevu pery narúžované načerveno a odhalila rovné biele zuby. Určite stáli poriadne peniaze, no bohaté ženy v Los Angeles si ich mohli dovoliť. Všade okolo mňa sa pohybovali dámy, ktoré určite navštevovali zubára častejšie, ako treba, ale určite ešte častejšie navštevovali dermatológa a na botox chodili asi každý mesiac. Aj teta Millie patrila medzi ne. Hoci sa blížila k päťdesiatke, vyzerala stále skvele.
„Naozaj vyzeráš úžasne. Oblečieme ťa do niečoho reprezentatívneho a podstúpiš krvné testy.“ Vystrúhala grimasu a zazrela na moje motorkárske oblečenie.
Posunula som sa dozadu a narazila som do koženého kresla za sebou. „Ešte som s ničím nesúhlasila.“
Millie prižmúrila oči. „Nepovedala si, že potrebuješ veľa peňazí a rýchlo? Niečo o tom, že môj švagor je v nemocnici a nemá sa dobre? Vraj má problémy?“ Pomaly si sadla, prekrížila nohy a obe ruky si delikátne položila na opierky kresla. Teta Millie nikdy nemala rada môjho otca. Škoda, lebo na osamelého otca si počínal veľmi dobre, najmä keď jej sestra, teda moja matka, opustila dve dcéry. Vtedy som mala desať rokov, Madison mala päť a do dnešného dňa sa na našu mamu nepamätá.
Zahryzla som si do pery a pozrela tete do zelených očí. Veľmi sme sa podobali. Okrem toho, že mala malé tukové faldy, akoby som sa pozerala do zrkadla o dvadsaťpäť rokov. Mala rovnaké zelené oči, takmer žlté, ktoré na mne ľudia obdivovali. Vraveli, že sú ako ametysty. Akoby sa pozerali na zriedkavý zelený diamant. Vlasy sme mali takmer rovnaké čierne, a keď na ne dopadlo svetlo, prisahali by ste, že majú modrastý nádych.
Oprela som si plecia o nepohodlné kreslo a nadýchla som sa. „Áno, otec sa dostal do problémov s Blainom.“ Millie zatvorila oči a pokrútila hlavou. Zahryzla som si do spodnej pery, lebo som si spomenula na bledého a vyziabnutého otca. Celé telo mal samú modrinu a ležal v nemocnici. „Teraz je v kóme, pred troma týždňami ho poriadne dobili. Ešte sa neprebral. Lekári si myslia, že je to mozgová trauma, ale nevedia, ako dlho môže trvať. Má polámaných veľa kostí, no stále je vo svojom tele,“ dodala som.
„Boh nech mu pomáha,“ šepla teta a napravila si prameň vlasov. Videla som ju to robiť už aj predtým. Millie bola dokonalá manipulátorka a dokázala kontrolovať svoje city lepšie ako ktokoľvek, koho som poznala. Aj ja som túžila po takom talente. Potrebovala som ho.
„Hej, a keď som ho bola minulý týždeň pozrieť, prišiel aj jeden z Blainových bitkárov. Povedal, že to bola pre otca výstraha. Ak nedostanú svoje peniaze aj s úrokmi, zabijú ho. Nazývajú to dlh za prežitie. Čokoľvek to znamená, musím niekde a čo najrýchlejšie zohnať milión dolárov.“
Teta Millie znovu stisla pery a luskla prstami. Liezlo mi to na nervy. Ako môže byť taká pokojná? Môj život, život môjho otca aj sestry visel na vlásku. Nezáležalo jej na otcovi, ale pre mňa a moju sestru mala vždy slabé srdce.
Millie na mňa uprela oči, v ktorých sa zračilo neznáme vzrušenie. „Dá sa to dosiahnuť v priebehu roka. Myslíš, že ti dajú rok času?“ Zdvihla obočie a pozorne sa na mňa zahľadela.
Cítila som, ako sa mi ježia chlpy na zátylku. Na svoju obranu som zdvihla plecia a pokrútila hlavou. „Neviem. Som si istá, že Blaine chce svoje peniaze čo najskôr, no keďže sme spolu niečo mali, hádam sa mi ho podarí prehovoriť. Ten odporný lotor však vždy všetko zariadil tak, že som ho musela prosiť.“
„Svoje sexuálne eskapády vynechaj, bábika,“ uškrnula sa teta. „Zdá sa, že je najvyšší čas, aby si sa pustila do práce. Musíme všetko zariadiť, doláre sú doláre. Zajtra ráno ťa tu chcem mať, musíš sa dať nafotiť. Bude to trvať celý deň. Urobíme snímky aj video. A nasledujúci deň to dám na svoju stránku, aby ťa videli moji zákazníci.“
Všetko sa zbehlo hrozne rýchlo. V ušiach mi stále zneli jej slová, že všetko sa dá zariadiť. Ako keď pustíte žraloka do otvoreného mora.
„Musím s nimi spávať? Chcem povedať, že existuje niekoľko typov eskortnej služby.“ Zatvorila som oči a čakala, kým som nepocítila teplý dotyk na ruke. Prikryla mi obe ruky svojimi dlaňami.
„Bábika, nemusíš robiť nič, čo by si nechcela. Ak však chceš zarobiť tie peniaze, musíš uvažovať. Ja a moji klienti máme nepísanú dohodu. Moje dievčatá s nimi aj spia a vtedy dostávajú dvadsať percent zisku navyše. Dvadsať percent v hotovosti zostáva v ich izbe. Nemá to nič spoločné so mnou ani s mojou službou, lebo v Kalifornii je prostitúcia nelegálna.“ Millie sa dotkla ukazovákom brady. „Moje dievčatá si zaslúžia viac pre svoje blaho, nemyslíš?“ Žmurkla na mňa. Nejasne som prikývla, nevedela som, čo si mám o tom myslieť.
„Najmem ťa vždy na mesiac. To je jediná možnosť, ako zarobiť šesťciferné číslo.“ Zelené oči sa jej rozjasnili. Takmer som uverila, že je to možné a ľahké, ak budem šikovná. „Vždy ťa odvezú k mužovi, ktorý bude mať záujem. Ja však sex nepredávam. Ak sa s ním vyspíš, bude to len vtedy, ak budeš chcieť. Keď uvidíš, koho mám na zozname, asi si domyslíš, že sa to oplatí. Nehovoriac o prepitnom.“ Uškrnula sa a vstala. Obišla svoj sklený stôl, sadla si a potichu zapla počítač. Sedela som v koženom kresle a nedokázala som sa pohnúť. Myseľ mi horúčkovito pracovala, uvažovala som o morálke a o tom, čoho som vôbec schopná.
„Skúsim to,“ začula som vlastný chrapľavý šepot.
„Pravdaže to dokážeš.“ Pozrela na mňa ponad obrazovku a znovu sa uškrnula. „Nemáš na výber, ak chceš zachrániť svojho otca.“