Choď na obsah Choď na menu
 


Stane sa mužom, akého potrebuje?

odvaha.jpg
Mladá newyorská učiteľka Natalie Bryantová.
A filmová hviezda Flynn Godrey.

Spomínate si na nich? Zaľúbili sa do seba v knihe Cnosť – 1.časti trilógie Quantum. Napriek rozdielnym povahám ich k sebe priťahuje mocná a iracionálna vášeň. A úspešná erotická trilógia pokračuje novinkou Odvaha.

Život vie byť však krutý. Krátko nato, ako sa vrátili z odovzdávania Zlatých glóbusov v New Yorku, kde sa prvý raz oficiálne predstavili ako pár, niekto prezradí médiám Natalinu skutočnú identitu a odhalí jej bolestnú minulosť. Potom ju dokonca vyhodia z práce. Sled nešťastných udalostí oboch ešte väčšmi pripúta.

Ale časom sa ukáže, že aj Flynn niečo skrýva. Začína trpieť pocitom viny, ale uvedomuje si, že ak má mať jeho vzťah s Natalie šancu, musí sa svojho doterajšieho životného štýlu vzdať. Rozhodne sa kvôli nej zmeniť a stať sa mužom, akého potrebuje. Vtedy však Natalie náhodou natrafí na blízku osobu z jeho minulosti...

 

Bola v šoku a triasla sa. Iba to vysvetľovalo meravý pohľad jej úžasných hnedých očí aj nezvyčajné mlčanie prenikajúce do špiku kostí. Najradšej by som zavolal lekára, aby jej predpísal niečo na upokojenie. Nemal som poňatia, ako inak jej pomôcť.

Priviedol som ju do svojho bytu v nádeji, že ju ochránim pred tým šialenstvom, čo sa rozpútalo. Ožili všetky moje nočné mory, ani tá najhoršia sa však nevyrovnala jej. Verejnosť sa pitvala v jej bolestnej minulosti, prišla o prácu aj o anonymitu, a to mojou vinou.

Mal som sto chutí povolať všetkých svojich ľudí do zbrane. Právnikov, novinárov, kohokoľvek, kto mi prinesie hlavu toho chlapa, čo jej ublížil.

 

Druhá kniha zo série Quantum Odvaha vás opäť vtiahne do búrlivého vzťahu filmovej hviezdy a mladej učiteľky. Z New Yorku do Los Angeles. Z Hollywoodu do Las Vegas. Príbeh, ktorý má všetko, čo čitateľky moderných erotických románov dnes očakávajú – romantiku, vášeň, horúci sex, k tomu svet šoubiznisu, paparazzi a navyše vraždu, ktorá ich môže nadobro zničiť.

Kniha Odvaha získala na Amazone od čitateľov mimoriadne pozitívne hodnotenie – z maximálnych 5 hviezdičiek až 4,7. Je ešte intenzívnejšia a zábavnejšia ako prvá kniha. Pustite sa do nej a zamilujete si celú sériu Quantum.

 

M. S. Forceová je pseudonym súčasnej bestsellerovej autorky New York Times Marie Forceovej.
Trilógiou Quantum (Cnosť, Odvaha, Víťazstvo) prenikla do sveta erotických románov a rozhodne nepovedala posledné slovo! Na konte má zatiaľ štyridsať súčasných ľúbostných románov a viacero ocenení. Doteraz predala viac ako 3,5 milióna výtlačkov a podľa New York Times, USA Today a Wall Street Journal je najlepšie predávanou autorkou.

Mariin manžel pracuje v námorníctve, ona striedavo žije v Španielsku, Marylande a na Floride, no momentálne býva vo svojom domovskom štáte Rhode Island. Je matkou dvoch tínedžerov a má dva divoké psy Brandy a Louie. Životné ciele autorky sú veľmi jednoduché – byť šťastná, zdravá a môcť čo najdlhšie písať knihy, ktoré budú čitatelia vyhľadávať.

 

Začítajte sa do novinky Odvaha:

1. KAPITOLA

Flynn

Bola v šoku a triasla sa. Iba to vysvetľovalo meravý pohľad jej úžasných hnedých očí aj nezvyčajné mlčanie prenikajúce do špiku kostí. Najradšej by som zavolal lekára, aby jej predpísal niečo na upokojenie. Nemal som poňatia, ako inak jej pomôcť.

Priviedol som ju do svojho bytu v nádeji, že ju ochránim pred tým šialenstvom, čo sa rozpútalo. Ožili všetky moje nočné mory, ani tá najhoršia sa však nevyrovnala jej. Verejnosť sa pitvala v jej bolestnej minulosti, prišla o prácu aj o anonymitu, a to mojou vinou.

Mal som sto chutí povolať všetkých svojich ľudí do zbrane. Právnikov, novinárov, kohokoľvek, kto mi prinesie hlavu toho chlapa, čo jej ublížil. A rád by som priviedol aj Leah, lebo Natalie potrebuje kamarátku. Bál som sa ju však nechať osamote hoci iba na pár minút. Jej mlčanie ma desilo. Vzlyky som znášal lepšie, tým som aspoň rozumel. Ale toto strašidelné ticho... Ľakalo ma.

Spomenul som si, že sa jej páčila obrovská vaňa v kúpeľni – za celých desať rokov, čo vlastním tento byt, som ju nepoužil ani raz. Nechal som Natalie schúlenú na posteli, vošiel som do kúpeľne a pustil vodu. Pod pultom som našiel penu do kúpeľa. Jedným okom som pozoroval Natalie, druhým vaňu. Napustil som ju do troch štvrtín, zastavil vodu a vrátil sa k nej.

Sadol som si na peľasť a pobozkal ju na studené líce. „Nat, pripravil som ti kúpeľ. Zohreješ sa.“

Neprotestovala. Pomohol som jej vstať a vyzliecť sa. Odniesol som ju do kúpeľne. Pred dvoma dňami sme sa po prvý raz milovali, a predsa na tomto teraz nebolo nič sexuálne. Vložil som ju do vane plnej horúcej vody a bubliniek. Vyzliekol som si košeľu s mokrými rukávmi a sadol som si vedľa vane.

„Miláčik, budeš sa so mnou rozprávať?“

„Nie je o čom.“ Znela apaticky a nevýrazne. Slzy, ktoré jej v tichosti stekali po lícach, mi lámali srdce a narúšali pokoj. Musím jej nejako pomôcť.

„Hneď som späť.“ V izbe som pohľadal mobil a suchú košeľu. Našiel som tridsaťdva zmeškaných hovorov a štyridsaťšesť esemesiek. Všetky som ignoroval a zavolal Gabovi do Quantumu. Vedie náš BDSM klub a v New Yorku šéfuje našej ochranke.

„Flynn,“ ozval sa, „si v poriadku?“

„Zažil som aj lepšie dni. Zháňam doktora pre Natalie. Nepoznáš niekoho diskrétneho?“

„Moja sesternica je lekárka. Zavolám jej.“

„Ďakujem, Gabe.“

„Daj vedieť, ak môžem ešte niečo urobiť. Všetci ti ochotne pomôžeme.“

„Iste. Ešte raz ďakujem.“

Vrátil som sa do kúpeľne. Natalie sa od chvíle, čo som ju vložil do vane, ani nepohla. Z očí sa jej neprestajne rinuli slzy a každá jedna sa mi zarývala do srdca ako dýka.

„Flynn,“ zašepkala.

„Áno, miláčik?“ Kľakol som si k vani. „Som pri tebe. Čo potrebuješ?“

„Chce sa mi vracať.“

Schmatol som smetný kôš a priložil jej ho. Stihol som jej ešte odhrnúť dlhé tmavé vlasy. „Musím ísť po Fluff,“ lapala dych.

„Poprosím Leah, aby ju sem priviedla. Neboj sa.“ Stočil som osušku a oprel som ju o ňu ako o vankúš. Uterákom namočeným v studenej vode som jej utrel ústa a tvár. „Prinesiem ti mobil a napíšeme Leah.“

Po bledých lícach sa jej stále kotúľali slzy.

Za tridsaťtri rokov života som sa ešte necítil taký bezmocný ako teraz. Nerád som ju opúšťal čo len na minútu, aby som vybral mobil z kabelky v obývačke. „Hneď som späť, áno?“

Prikývla. Vyčerpanie a rezignácia vyžarujúce z tohto nepatrného posunku ma zrážali na kolená. To ja som na vine, ale napravím to, i keby ma to malo stáť život. Vrátil som sa s mobilom. „Naťukáš PIN kód?“

„To môžeš aj ty,“ hlesla. „Nula, jeden, jeden, osem.“

Zvláštne ma dojalo, že mi prezradila kód. Čo na to povedať? Pokiaľ ide o ňu, som chodiaca katastrofa. Naťukal som kód a vzápätí sa rozpípali prijaté esemesky a odkazy. Nevšímal som si ich a napísal Leah.

Ahoj, tu Flynn. Natalie si pýta Fluff. Nepriviedla by si ju ku mne?

Odpovedala okamžite. Som rada, že si sa ozval. Ako sa má? Samozrejme, Fluff privediem. Čokoľvek chceš.

Ďakujem. Nemá sa dobre... Fluff jej pomôže.

V ďalšej esemeske som jej poslal informácie, ako sa dostane do garáže, hoci tie nedávam len tak hocikomu. Ochranou svojho súkromia som sa však teraz nemohol zaoberať. Záležalo mi iba na Natalie.

Zacinkal výťah a znova som zaváhal. Zasa mám Natalie opustiť? „O chvíľu je tu Leah s Fluff. Idem otvoriť. Hneď sa vrátim.“

Neodpovedala. Líca jej stále zmáčali slzy, zrejme ich však vôbec nevnímala. Prázdny výraz jej očí mi naháňal strach.

Rozbehol som sa k výťahu. „Áno?“

„To som ja.“ Addie.

Bez váhania som stisol bzučiak a vpustil svoju vernú asistentku. O minútu vystúpila z výťahu, odložila tašku vo vstupnej hale a objala ma. „Ako ti pomôžem?“ Pracovala pre mňa päť rokov a bola mi ako mladšia sestra. Urobili by sme pre seba čokoľvek a ona to znova dokazovala.

„Ani neviem, čo teraz potrebujem.“

„Hocičo. Som tu pre vás oboch.“

„Ako si sa sem dostala tak rýchlo?“

„Hodinu po tom, ako sa to dostalo na net, som nasadla na lietadlo. Aj Liza je na ceste,“ spomenula moju hovorkyňu, „ale povedala som jej, aby dnes večer nechodila. Stačí zajtra.“

„Dobre, ďakujem. Musím ísť za Natalie. Je vo vani. Gabe sem pošle lekárku, svoju sesternicu.“

„Uvarím čaj.“

„Má rada horúcu čokoládu.“

„Tak urobím tú.“ Chytila ma za ruku. „Nie si v tom sám. Celá armáda z Quantumu volá po krvi.“

„Ďakujem, že si prišla, Addie.“

„Iba si robím svoju prácu.“

„Robíš toho oveľa viac a dobre to vieš.“

„Choď za ňou. Všetko bude v poriadku.“

Hoci ma Addino ubezpečenie uchlácholilo, stačil mi jediný pohľad na Natalinu mŕtvolne bledú tvár, mokrú od sĺz. Ešte veľa vody pretečie, kým bude znova všetko v poriadku. „Poď už von, miláčik.“ Pomohol som jej vstať a vyjsť z vane ako dieťaťu. Osušil som ju, zabalil do svojho teplého županu, vysušil jej vlasy a prečesal ich.

Celý čas mĺkvo hľadela na stenu, sotva žmurkla, dokonca i keď jej stále stekali slzy. Dočerta, kde trčí tá lekárka? „Poďme do postele.“ Ani nemrkla, keď som ju zdvihol a preniesol do postele. Prikryl som ju a sadol si vedľa nej. Držiac ju za ruku sám seba som sa pýtal, ako jej to ešte uľahčiť.

Addie priniesla hrnček s horúcou čokoládou, položila ho na nočný stolík a nechala nás osamote.

„Addie ti uvarila horúcu čokoládu.“

„Čo tu robí?“

Pri tej otázke sa mi uľavilo. „Pomáha nám.“

„Nemôže nič urobiť.“

Absolútna skľúčenosť v jej hlase ma zasiahla do hrude ako ďalší šíp. „Môžeme urobiť veľa a aj to urobíme, ale najprv sa postaráme o teba. Záleží najmä na tebe.“

„Čo tvoja kariéra? Čo sa hovorí...“

„Doriti aj s tým. Teraz mi je kariéra ukradnutá. Záleží mi na tebe. Milujem ťa a nepáči sa mi, že za to môžem ja.“

„Ja len... Nechápem to... Prečo? Prečo by to robil?“

Utrel som jej slzy, potláčajúc vlastné. Nepamätal som si, kedy som naposledy plakal, ale bál som sa, že ak sa rozplačem teraz, asi nikdy neprestanem. „Kto to urobil, Nat?“

„Zrejme právnik z Lincolnu. Po tom, čo sa mi stalo, som mu zaplatila majland za zmenu mena. Prečo by to robil?“

„Pre peniaze.“ Skladačka do seba pozoruhodne zapadala. „Keď ťa uvidel so mnou, zaňuchal šancu a chcel z toho vyťažiť.“

„Bola som jeho klientka,“ vzlykla. „Nesmel o mne hovoriť.“

„To si píš. Postarám sa o to, aby ho vylúčili zo zoznamu advokátov a trestne stíhali za to, čo ti vyviedol. Nehovoriac o tom, že ho zažalujeme.“

„Akoby sa to dialo znova... Je to rovnaké.“

Ako pätnásťročnú ju znásilnili a pričinením toho prekliateho advokáta z Lincolnu v Nebraske, ktorý ju zapredal za doláre – pravdepodobne za veľa dolárov –, o tom klebetí celý svet.

Zúrivosť mi takmer nedovolila dýchať. Mojou vinou ju znova prenasledovali a najradšej by som nariekal vedno s ňou. Oživil som nočnú moru, ktorú už dávno prekonala. Keby som tušil, čo spôsobím, nikdy by som sa s ňou neukázal na verejnosti.

„Nie je to tvoja chyba,“ zašepkala.

Iskrička života v inokedy rozžiarených očiach ma síce potešila, ale odmietol som sa z toho vyvliecť. „Rozhodne je to moja chyba. Videli ťa so mnou, chceli o tebe vedieť viac, preto snorili, kým nenaďabili na niekoho, komu peniaze rozviažu jazyk.“

„Neobviňujem teba. Obviňujem jeho.“

Zbožňoval som ju za to, že aj teraz si robí o mňa starosti. „Ako sa volá?“

„David Rogers. Iba on poznal obe moje mená. Musel to byť on.“

„Nikdy si to nikomu nepovedala? Ani rodine?“

Pokrútila hlavou. „S rodinou sme sa nevideli ani neprehovorili spolu osem rokov.“

Skľúčilo ma, že celé tie roky prežila osamelá. Už však nie je sama. Rád by som poznal jej utrpenie do detailov, no teraz nebol vhodný čas na otázky. Mlčky som pri nej sedel, držal ju za ruku a ponúkal jej horúcu čokoládu, kým klopanie na dvere neohlásilo príchod lekárky.

Ešteže je to žena. A našťastie ju nezaujímalo, kto som. Sústredila sa na Natalie.

„Dobrý deň, som Janelle Richmondová.“ Tmavými vlasmi, očami aj tvárou pripomínala Gaba.

Vstal som a potriasli sme si ruky. „Ďakujem, že ste prišli.“

Natalie na mňa úzkostne pozrela. „Zavolal si lekárku?“

„Pomohlo by, keby ti predpísala niečo na upokojenie.“

„Môžem ostať s Natalie chvíľu sama?“ opýtala sa Janelle.

Nerád som odchádzal, ale podvolil som sa. „Neprekáža ti to?“ obrátil som sa na Natalie.

Schytila prikrývku. „Hádam nie.“

„Budem vedľa. Ak ma budeš potrebovať, zavolaj.“ Pobozkal som ju na čelo. Vyšiel som z izby a zavrel za sebou dvere.

Na chodbe som sa stretol s Addie. „Ako jej je?“

„Trochu lepšie.“ Prehrabol som si vlasy. „Zavoláš Emmettovi?“

„Iste.“ Z obývačky priniesla telefón. „Nech sa páči.“

Vzal som si mobil. „Emmett.“

„Ako ti pomôžem, Flynn?“ Ako právny zástupca Quantumu je Emmett Burke nielen môj kolega, ale aj priateľ. A zároveň je členom nášho tajného BDSM klubu. „Ani si nedokážem predstaviť, aký si rozrušený.“

„Rozrušenie sa zmenilo na zúrivosť. Zmenu Natalinho mena vykvákal advokát David Rogers z Lincolnu v Nebraske. Natalie tvrdí, že on jediný ju pozná pod obomi menami. Pochováme ho.“

„Spoľahni sa.“ Po odmlke pokračoval: „Flynn... viem, že ti na Natalie záleží, ale hovorí sa o tom, čo sa jej stalo... hm... priprav sa na to. Je to d-drsné, kamoš.“

Za desať rokov obchodného partnerstva a priateľstva som sebaistého Emmetta Burka ešte nepočul jachtať. To iba zväčšilo moju úzkosť. „Povedz mi to v skratke.“ Čakal som, čo povie.

V telefóne zaznel hlasný hlboký vzdych. Išlo to z neho ťažko. „Jej otec pracoval ako top asistent niekdajšieho guvernéra Nebrasky a zároveň svojho celoživotného priateľa Orena Stona. Ich rodiny si boli blízke a Natalie – vtedy April – strážila Stonove deti. Cestovala s nimi na rodinné dovolenky a u guvernéra často aj prespávala.“

Stiahlo mi žalúdok. Volala sa April...

„Stone raz zavolal Natalie na víkend, hoci jeho žena aj s deťmi boli vtedy v meste. Väznil ju celý víkend, opakovane ju znásilňoval a vyhrážal sa jej ohrozením rodiny, ak o tom niekomu povie.“

Akoby ma niekto udrel do brucha. „Prekliaty sukin syn.“

„Šla rovno na políciu.“

Zavrel som oči od úžasu nad silou a odvahou zneužitej pätnásťročnej dievčiny, ktorá mala žalúdok na to, aby potopila toho bastarda.

Emmett vypustil ďalšiu bombu. „Jej rodičia stáli na Stonovej strane.“

Žartuješ!“

„Kiežby. Prípad sa stal celoštátnou záležitosťou. Stone si počas svojej kariéry narobil kopu nepriateľov. Preto počas procesu stálo na jej strane veľa ľudí. Podala žiadosť o oddelenie od rodičov a vyhoveli jej. Svedčila proti Stonovi a jej svedectvo spečatilo jeho osud. Odsúdili ho na dvadsaťpäť rokov väzenia. Asi štyri týždne po nastúpení do väzenia ho spoluväzeň znásilnil a zavraždil v sprche.“

Zmocnil sa ma zvrátený pocit uspokojenia z toho, že na vlastnej koži zakúsil aspoň zlomok toho, čo jej spôsobil.

„Po procese sa po nej zľahla zem. Odkedy Stona odsúdili, na internete niet o nej ani zmienky.“

„Zrejme vtedy si zmenila meno.“

„Natalie Bryantová sa prvýkrát objavila o pár rokov ako prváčka na univerzite v Nebraske. Nikde sa nespomína, ako a kde strávila roky medzi procesom a univerzitou. O štyri roky ju ukončila a presťahovala sa do New Yorku, kde nastúpila ako učiteľka vo výberovej základnej škole.“

„Ako zatočíme s Rogersom?“

„Och, poriadne. Zavolám do nebraskej advokátskej komory, pripravíme občianskoprávnu žalobu a dotiahneme to na obvinenie z trestného činu. Ešte oľutuje, že si s ňou aj s tebou začal.“

„Nech podnikneme čokoľvek, už to pre ňu nemôže byť horšie, než je.“

„Nerád to hovorím, ale zrejme to bude ešte horšie.“

Z tej myšlienky mi prišlo zle. Oprel som sa o stenu a zavrel oči, ktoré sa mi naplnili slzami. Detaily o tom, čo sa Natalie stalo, mnou otriasli. Ovládol ma zmätok. „Chcem ju ochrániť, ale neviem ako.“

„Najdôležitejšie bude obmedziť jej prístup na internet a k televízoru. Ona vie, čo sa stalo. Nemusí byť svedkom toho, ako sa to znova odohráva pred očami celého sveta. Hovoril som s Lizou. Postaráme sa o to. Ty sa staraj o ňu a pokús sa neznepokojovať sa. O pár dní to pominie.“

Možno, ale bude Natalie znova radostná a príjemná ako predtým, čo sa jej život a bolestná minulosť ocitli na titulkách po celom svete?

Otvorili sa dvere do spálne. Rozlúčil som sa s Emmettom. „Zajtra ti zavolám.“

„Ešte to preberieme.“

Skryl som si Addin mobil do vrecka. „Ako sa má?“

„Súhlasila s tým, aby som vám povedala, že je v šoku. Prejavuje sa to i fyzicky, preto sa trasie a plače. Dala som jej veľmi mierne sedatívum, aby si odpočinula.“ Podala mi vizitku. „Ak bude stále pociťovať úzkosť alebo bude mať problém zaspať, zajtra mi zavolajte a pošlem vám recept.“

„Je... Bude v poriadku?“

„Časom, ale chvíľu potrvá, kým to všetko spracuje. Musíte byť trpezlivý a dovoliť jej vyrovnať sa s tým po svojom.“

Trpezlivosť nie je moja silná stránka, ale kvôli Natalie sa stanem tým najtrpezlivejším mužom na svete.

„Zavolajte mi, ak budete potrebovať moju pomoc.“

„Ďakujem, že ste prišli.“

„To je samozrejmosť. Gabe o vás a o ostatných z Quantumu veľmi pekne hovorí. Viem, čo pre neho znamenáte.“

„On je isto jeden z tých dobrých.“

„Nemusíte ma vyprevádzať. Choďte za Natalie.“

„Ešte raz vďaka.“ Vošiel som do spálne. Prenikalo do nej iba svetlo z kúpeľne. Natalie mala zavreté oči, ale líca stále mokré od sĺz. Otvorila ich, keď som sa blížil k posteli. Dokonca aj uprostred beznádeje som vnímal spojenie, ktoré nás k sebe ťahalo od nášho zoznámenia. A teraz jej zničilo život.

„Prinesiem ti niečo?“

Pokrútila hlavou. „Budeš... Môžeš...“

„Čo, miláčik? Čokoľvek.“

„Budeš ma držať?“ zavzlykala. „Prosím?“

„Nič by som nerobil radšej.“ Plný vďaky – a pokory –, že aj po tom, čo sa to kvôli mne pokašľalo, ma stále chce pri sebe, som si vyzliekol košeľu a džínsy, odhodil ich na kôpku pri posteli a ľahol si k nej.

So zmučeným vzdychom sa mi schúlila do náručia a pritisla si tvár na moju hruď.

Oči mi naplnili slzy a stekali mi po tvári. Neunesiem jej bolesť. Akoby mi niekto kúskoval srdce nožom. „Je to v poriadku, zlatko. Som pri tebe a všetko bude v poriadku. Určite.“

Pohladil som ju po chrbte. Od vzlykov sa jej chveli plecia. „Každý sa to dozvie,“ hlesla nečujne. „Celý svet sa dozvie, čo sa mi stalo.“

„Dozvie sa i to, že si to prežila a darilo sa ti. Aj to sa všetci dozvedia.“

„Nechcela som, aby to niekto vedel. Nechcela som, aby si sa to dozvedel ty.“

„Zlatko, moje city k tebe nezmení nič. Teraz ťa dokonca milujem ešte väčšmi než dnes ráno. A to som považoval za nemožné.“

„Je to ponižujúce.“

„Spomínaš si, čo si mi raz povedala? Až po rokoch terapie si si uvedomila, že to, čo niekto urobil tebe, nebola tvoja chyba. Teraz je to rovnaké. Neurobila si to ty, ale niekto iný a my sa postaráme o to, aby za to zaplatil. To ti sľubujem.“

„No a čo, že zaplatí? Aj tak to všetci vedia. Ty to vieš.“

„Natalie, miláčik, pre mňa sa tým nič nemení. Tisíckrát by som si vybral teba. Ba miliónkrát.“

Zaborila mi tvár do krku a ja som si ju privinul. Takto sme ostali, kým jej vzlyky nezoslabli a kým sa na chodbe nerozľahol známy štekot.

„Fluff!“

Vzrušenie v jej hlase ma naplnilo nádejou. „Ostaň tu. Privediem ju.“ Pobozkal som ju na čelo a vstal z postele. Rýchlo som si natiahol džínsy a otvoril dvere Leah a Addie, ktoré sa práve chystali zaklopať.

Fluff ma zbadala a vycerila na mňa všetkých desať zubov, ktoré jej v štrnásťročnej papuli ešte ostali.

„Fluff,“ zavolala ju Natalie. „Poď k mame.“

Malá biela chlpatá guľa vystrelila a skočila na posteľ.

„Ďakujem, Leah.“ Natalina spolubývajúca neúspešne odvracala zrak od mojej holej hrude.

„Hm, iste. Mohla by som vidieť Nat? Iba na minútu.“

„Samozrejme. Poď ďalej.“ Odstúpil som, aby vošla.

„Máš v posteli psa,“ podpichla ma Addie zľahka.

„Vyzerá to tak.“ Aj stádo slonov by mi mohlo vtrhnúť do spálne, ak by to urobilo Natalie šťastnou. „Nemám šťastie, že Fluff je imúnna proti môjmu šarmu?“

Addie potlačila smiech. „Že by si napokon narazil na jedinú ženu, ktorej Flynn Godfrey nevyrazil dych?“

„Vyzerá to tak. V deň, keď som spoznal Natalie, ma dokonca pohrýzla do krvi.“

„Počula som.“

„Hayden zas o mne klebetil, čo?“

„Svoje zdroje neprezrádzam.“

Môj najlepší kamarát a obchodný partner je zbláznený do Addie, hoci si to nepripúšťa. Podozrievam ich, že príťažlivosť je vzájomná, ale Addie o ňom mlčí ako ryba a ja sa nepýtam.

Prehrabával som si vlasy, kým mi nestáli dupkom. „Addie, čo mám robiť? Som v koncoch.“

„Stoj pri nej. Potrebuje vedieť, že pre to, čo sa dnes ráno stalo, sa u teba nič nezmenilo.“

„To som jej už povedal. Asi mi neverí.“

„Opakuj jej to, kým o tom neprestane pochybovať.“

„Nečakal som, že sa takto raz budem kvôli niekomu cítiť.“

Addie sa pri mojom priznaní usmiala. „Stáva sa to aj tým najlepším.“

„Nemôžem ju stratiť. Jednoducho nemôžem.“

„Ani nestratíš. Keď sa prach usadí, a to sa stane, spomenie si, že si stál pri nej. Na tom záleží.“

Ocenil som Addino ubezpečovanie. Kiežby som si aj ja bol istý, že nás to nijako nepoznamená. Kedy ma obviní z toho, že som ju zničil?