Choď na obsah Choď na menu
 


Stratený syn (Danielle Steelová)

strateny-syn.jpg
Michael a Peter boli odmalička veľmi rozdielni. Hoci sú dvojičky, už v detstve sa z nich stali nepriatelia na život a na smrť. Michaela všetci milovali, Petra pre ustavičné bitky a zlý prospech zatracovali.

Všetko sa zmenilo, až keď Peter opustil rodný kraj...

Práve vyšla ďalšia jej novinka s názvom Stratený syn.
Je to pútavý príbeh o dynamike, ktorá existuje takmer v každom súrodeneckom vzťahu. Výborne vystihla pocity a atmosféru, keď jeden zo súrodencov je čiernou ovcou, druhý uprednostňovaný rodičmi... 
 

Danielle Steelová patrí k najobľúbenejším spisovateľkám nielen v zahraničí, ale aj na Slovensku. Každý jej román sa stal bestsellerom. Na celom svete sa predalo vyše 530 miliónov výtlačkov jej kníh. Jej príbehy milujú a čítajú muži, ženy, starí i mladí v 47 krajinách a 28 jazykoch.
 

Ale späť k príbehu:

 „Zlý“ chlapec Peter sa vypracoval na špičkového manažéra priamo v srdci Wall Street.  Stal sa z neho bohatý finančník a oženil sa s oslnivou krásavicou, ktorá mu porodila dvoch synov. Rozprávkový život sa však končí kolapsom americkej burzy.

Skrachovaný Peter sa ocitá na rodičovskej chalupe, no nezúfa – nachádza tam pokoj a bratskú lásku, o ktorej ani netušil.

Skromný  Michael sa pre rodičov vzdal kariéry anestéziológa v Bostone. Opatruje invalidnú ženu a obetavo lieči najmä starých ľudí. Peter netuší, že ospanlivé vidiecke mestečko je oveľa nebezpečnejšie než rušný New York.

Náhodne objaví matkine denníky a dozvie sa z nich, že všetko bolo inak, ako si myslel. Boj medzi dobrom a zlom sa začína.

 

Stratený syn sa opäť dostal na najvyššiu priečku rebríčka The New York Times. Je to brilantný, napínavý príbeh o podozreniach, zrade a boji na život a na smrť. Strhujúce rozprávanie o rodinných tajomstvách, spáse a vykúpení.
Na Amazone hodnotilo knihu vyše 1500 ľudí a získala 4,5 hviezdičky z piatich.

Začítajte sa do novinky Danielle Steelovej Stratený syn:

Kapitola 1

Peter McDowell sedel vo svojej pracovni. Všade navôkol sa povaľovali škatule s papiermi a kancelárskymi potrebami. Mal za sebou najhorší týždeň v živote. Posledný mesiac prežívali všetci na Wall Street nočnú moru. McDowell od rána hľadel na monitor. Už päť dní sa od počítača nepohol. Bol piatok, desiateho októbra 2008. Ceny akcií prudko klesali už od pondelka. Od veľkej hospodárskej krízy v tridsiatych rokoch nastal doteraz najväčší kolaps americkej burzy.

Zrútenie domčeka z karát predznamenali významné udalosti. Pred dvadsiatimi šiestimi dňami ohromil finančný svet krach banky Lehman Brothers; jedna z najstarších a najváženejších inštitúcií vyhlásila bankrot. Ešte neuveriteľnejšie bolo, že vláda jej odmietla pomôcť, hoci pred pol rokom zachránila banku Bear Stearns, ktorú odkúpila JPMorgan Chase. Tesne pred historickým vyhlásením kolapsu Lehman Brothers oznámila Bank of America, najväčšia komerčná banka v USA, fúziu s poprednou bankou Merrill Lynch. Investičné banky a finančné inštitúcie na Wall Street sa potácali na vratkých nohách a niektoré menšie banky už zatvorili. Deň nato ako Lehman Brothers vyhlásila bankrot stratila najväčšia poisťovňa v krajine 95 percent svojej hodnoty a o šesť dní ju z indexu Dow Jones odstránili.

Finančný svet sa otriasal. Whitman Broadbank, investičná banka, v ktorej Peter McDowell dosiahol závratnú kariéru, vyhlásila bankrot. McDowell sa o tom dozvedel pred tromi dňami, keď začali akcie jeho banky na burze cenných papierov klesať. Nechápal to. Utrápene si položil hlavu na stôl. O šiestej popoludní vo Whitman Broadbank naposledy zavrú dvere. McDowellov raketový postup a preslávené riskantné investície s vynikajúcimi výsledkami zrazu nič neznamenali. Všetko, čo mu zostalo, ležalo v škatuliach. Manželke Alane a synom Ryanovi a Benovi to povedal len včera večer.

„Čo to znamená, ocko?“ spýtal sa Ryan a vystrašene naňho pozrel. Mal štrnásť rokov. Peter hneď nepriznal, že ich čakajú veľké zmeny k horšiemu a že budú musieť všetko predať. Banka sa potápala. Cenné papiere, ktoré uprednostňoval pred ziskom z výhodného obchodu a do ktorých vrážal podstatnú časť svojho platu, tvorili väčšinu jeho majetku. Teraz však boli bezcenné. Čakala ho rozlúčka s domom v Hamptonse, firemným lietadlom, podkrovným bytom na Piatej avenue, zabudnúť môže na súkromné školy pre chlapcov, kreditné karty, víkendové jazdy so synmi na ferrari, preč pôjde Alanino luxusné bentley a novučičký rolls-royce. Luxusné hračky a drahé rozmary boli symbolom jeho úspechu. Istoty a nákladný životný štýl sa rozplynuli ako dym. McDowellove peniaze a investície pochovala Whitman Broadbank. Burza krachla a Peter McDowell za posledných päť dní vyšiel na psí tridsiatok. To, čo mu zostalo, sa neoplatilo ani rátať. Okrem manželstva a detí nebola jediná oblasť jeho života, ktorú by nepriaznivá ekonomická situácia nepostihla. Keď rodine vysvetľoval, čo sa stalo, Alana naňho nechápavo hľadela. Ani on tomu úplne nerozumel a nebol sám. Deň predtým vyhlásil bankrot ostrovný štát Island a zatvoril burzu. Celý svet v panike sledoval prepad a kolaps americkej burzy.

McDowell neochotne odtrhol zrak od obrazovky. Asistentka odišla už ráno, na chodbe sa rozhostilo ticho. Kolegovia robili to isté, čo on; ukladali veci do škatúľ a vynášali ich z kancelárií. Všetci sa museli postaviť zoči-voči nepríjemnému faktu – jedna kapitola sa skončila a sám život sa od základu zmenil.

Vstal a položil jednu zo škatúľ k dverám. Nevedel si predstaviť, kde sa teraz zamestná. Ľudia strácali prácu a stovky odborníkov sa uchádzali o pozície s nižšou kvalifikáciou, akoby všetci vo finančníctve hrali hru so stoličkami; hudba odrazu prestala hrať a tisíce ľudí skončili bez stoličky. Od týchto ľudí sa nijako nelíšil. Pred dvadsaťjeden rokmi nastúpil hneď po skončení ekonomickej univerzity do vlaku, ktorý ho vyviezol vo Whitman Broadbank až na samý vrchol. Teraz mal štyridsaťšesť, bol na mizine a bez práce tak ako všetci jeho známi, až na niekoľkých šťastlivcov, ktorí prílivovú vlnu v tomto mesiaci prežili. Peter nepoznal nikoho, koho by prúd nestiahol dolu.

V bankovníctve bol preslávený skvelými finančnými operáciami. Šťastie ho však opustilo a išiel ku dnu s ostatnými. Ani vo sne by mu nenapadlo, že tak tvrdo dopadne. Nesmie ho to zlomiť. Tak ľahko sa nevzdá. Bol pripravený urobiť čokoľvek, aby sa z tejto ošemetnej situácie dostal. Ak bude treba, utiahnu si opasok a prv či neskôr bude opäť v sedle. Ešte netušil, kedy to bude a ako sa mu to podarí. Alane a chlapcom zdôraznil, že ich čaká tŕnistá cesta. Hoci kríza zasiahla aj ceny nehnuteľností a ich hodnota prudko klesla, cez víkend ponúknu na predaj dom v Hamptonse a byt v New Yorku. McDowell bol rozhodnutý zobrať, čo mu navrhnú. Keď predajú luxusný byt, rozhodnú sa, v ktorej oblasti budú bývať. Vedel, že pokiaľ bude rodina držať spolu, zvládnu to.

Musia prekonať ťažké časy a podniknúť kroky, ktoré im pomôžu odraziť sa od dna. Azda sa mu podarí zamestnať v menšej miestnej banke niekde mimo New Yorku, a keď sa ekonomika opäť pozviecha, triumfálne sa vráti na Wall Street. McDowell vyrástol v malom mestečku v štáte Massachusetts. Teraz musí z New Yorku na nejaký čas odísť a začať opäť od nuly. Celý týždeň nezažmúril oka, premýšľal, ako ďalej. Jediné, čo vlastnil, boli bezcenné akcie a neveľká hotovosť.

Nesmeli premárniť už ani cent, preto trval na tom, aby pomocnica v domácnosti odišla aj s mužom už v ten týždeň. Manželia to chápali, mali niekoľko priateľov, ktorí sa ocitli v podobnej situácii. Sami boli natoľko obozretní, že si úspory uložili v banke ako likvidné aktíva. McDowell sa pousmial; ich pomocnica v domácnosti bola na tom finančne lepšie než oni. Kedysi sa snažil svojich zamestnancov presvedčiť, aby peniaze investovali, no ani jeden nedôveroval žiadnej banke ani investičnému fondu. Verili iba hotovosti. A tá bola teraz jedinou finančnou istotou.

Peter sa zviezol dolu výťahom s dvoma mladšími kolegami, jeden z nich mal slzy na krajíčku. Doterajší pracovný život zbalil do dvoch škatúľ. Ocitol sa na dlažbe. Spoločníci a zamestnanci – ešte pred pár mesiacmi stredobod vesmíru – boli na mizine. Akoby hrali spoločenskú hru Človeče, nehnevaj sa. Raz víťazne postupuješ a za okamih ťa tvrdo vykopnú. McDowellovi sa to stalo prvý raz v živote.

„Nevzdávaj to, Marshall,“ povedal rozrušenému kolegovi. „Jedného dňa sa vrátime.“

„Odchádzam do Ohia,“ vzdychol mladý muž, „budem pracovať v otcovej továrni. Do akcií v Broadbank som investoval celý majetok.“

Väčšina zamestnancov Whitman Broadbank sa ocitla v podobnej situácii a aj tí, ktorí mali akcie inde, vedeli, že sú bezcenné.

„Sme na jednej lodi,“ zdôraznil Peter s úmyslom dodať im všetkým odvahu, hoci sám niekoľko ráz počas bezsenných nocí podľahol beznádeji. Práve sa rútili z kopca, no na konci tunela predsa musí byť svetlo! Peter McDowell nepadne na kolená! Situácia je zlá, ale raz sa karta musí obrátiť!

Na prízemí Peter kolegom na rozlúčku krátko kývol hlavou. Auto parkovalo pred budovou. Uložil škatule na zadné sedadlá. Dnes si vzal volvo kombi, ktorým jazdila pomocnica s manželom na nákupy. Cez víkend zamýšľal odviezť svoje autá do bazára s luxusnými vozidlami, musí ich predať za akúkoľvek cenu, hoci trh nepochybne zaplaví množstvo drahých vozidiel. Tento týždeň dal na internet inzerát s ponukou ferrari. Keď oznámil Alane, že aj ona sa musí vzdať bentley, rozplakala sa. Na prepych nezostalo v ich živote miesto. Luxus si viac dovoliť nemohli.

Zniesol dolu ďalšie štyri škatule a naposledy prebehol pohľadom po pracovni. Ktovie, či sa ešte dakedy dočká takejto honosnej kancelárie? Možno už nikdy. Čo ak je všetkému naozaj koniec, ako sa všetci obávali? Padla naňho tieseň. Otočil sa a vyšiel na chodbu. Na okamih zastal. Zaazrel dvoch spoločníkov, ale každý, s kým sa chcel rozlúčiť, bol už preč. Ešte sa v najbližších týždňoch uvidia na poradách, budú musieť prerokovať konkurzné konanie, no v tejto chvíli všetci opúšťajú potápajúcu sa loď a zaoberajú sa vlastnými starosťami.

Naposledy sa mlčky zviezol výťahom. Vysoký muž s atletickou postavou pôsobil mladšie než v skutočnosti bol. Cez víkendy hrával tenis, v byte si zriadil posilňovňu a mal osobného trénera, čo sa pozitívne odrazilo na jeho kondícii. V pieskovosvetlých vlasoch mu presvitalo niekoľko sivých pramienkov. Celý život, no najmä v posledných rokoch si pestoval imidž dokonalého Američana. Peter McDowell bol stelesnením úspechu. Nie vždy to však bolo tak. V mladosti sa cítil ako stroskotanec, v rodine ho považovali za čiernu ovcu. Všetci s ním tak aj zaobchádzali a porovnávali ho s dokonalým bratom – jeho dvojča zbožňovali.

Peter bol nočnou morou všetkých rodičov – vnímavý pekný chlapec, ktorého však nebavila škola a mal povesť bitkára. Pre zlé správanie aj katastrofálne známky ho podmienečne vylúčili. Nik netušil, že má dyslexiu, a to mu takmer zničilo mladosť. Spolužiaci mu nadávali do truľov, učitelia ho nemohli vystáť a napokon ho odpísali. Ani rodičia, ani on sám nechápal, prečo mu učenie robí ťažkosti. Rodičia boli vzdelaní a inteligentní, Peter pôsobil ako bystrý chlapec, preto ho neprestajne obviňovali, že sa málo usiluje a je lenivý a trestali ho za nevypracované domáce úlohy. Nevedel im vysvetliť, prečo mu písmenká v učebnici a príkazy, ktoré má splniť, nedávajú zmysel. So spolužiakmi, čo sa mu posmievali, sa bil. Domov pravidelne prichádzal v roztrhanej košeli a so sinkou pod okom. Na strednej škole zakrýval pocit zlyhania a neschopnosti tým, že ku všetkému zaujal ľahostajný, nepriateľský, až arogantný postoj.

Brat Michael bol ukážkové dieťa, ale nevyzeral tak dobre ako Peter a chýbalo mu jeho čaro. Chlapec bol nižší, zavalitejší a tichší. Matka hovorievala, že keby sa Peter lepšie učil a správal, mohol by byť na špici. Michael bol spoľahlivý a slušný a učil sa na samé jednotky. S ním nemali žiadne starosti. Petrove prehry a zlyhania rodičov zarmucovali. Michael bol vždy na koni a rád rodičov podpichoval, Peter vraj nedokáže splniť, čo sa od neho očakáva a nevie sa ovládať. Keď sa nik nedíval, provokoval ho, aby brata rozzúril, a keď občas niečo sám vyparatil, zhodil vinu na dvojča. Učitelia aj rodičia ľahko uverili v Michaelovu nevinu a boli zo svojho druhého nepodareného syna zúfalí. Detské záchvaty hnevu prerástli v puberte do výbuchov zúrivosti, spôsobených neznesiteľnou frustráciou, s ktorou žil už osemnásť rokov. Keďže si nezískal uznanie rodičov, prestal sa usilovať. Z bratov sa stali zarytí nepriatelia; Peter v Michaelovi videl príčinu mnohého zla, ktoré ho sužovalo. Všetkých šokovalo, keď sa Peter dostal na univerzitu. Citlivý stredoškolský profesor mu napísal vynikajúce odporúčanie, presvedčivo zdôvodnil, že za zlým prospechom, pestrou minulosťou a zníženými známkami zo správania sa skrýva pozoruhodný, bystrý a zaujímavý mladý muž, ktorý jedného dňa prekoná všetky očakávania. Boli to tie najžičlivejšie slová, ktoré o ňom niekto povedal, a odporúčanie presvedčilo vedenie fakulty, že študent ich nesklame. Prijali ho.

Vysoká škola zmenila celý jeho život. Nový študent zaujal profesora angličtiny, ktorý vytušil, že mládencove zlé školské výsledky nespôsobila lenivosť a poslal ho na testy do pedagogicko-psychologickej poradne. Ako prízrak z hmly, nečakaný a dovtedy nerozpoznateľný, sa vynorila a diagnostikovala dyslexia, porucha, ktorá chlapcovi spôsobila toľko súženia. Profesor angličtiny sa študenta ujal a osobne ho štyri roky doučoval. Peter dosiahol také pozoruhodné výsledky, že ho to samého prekvapilo.

Viac než čokoľvek iné však túžil zapôsobiť na rodičov a získať si uznanie, ktoré toľké roky prejavovali iba bratovi. No po rokoch trápenia rodičia okrem úľavy, že sa chlapec upokojil, žiadnu pýchu nepocítili. Michael v obave, že ho bratove úspechy ohrozia, pohotovo vytiahol argument, že Petrove dobré výsledky na vysokej škole len potvrdzujú, aký lenivý bol predtým. Keď je schopný výborne študovať na univerzite, prečo nebol dobrý počas stredoškolských štúdií? Dyslexia v rannom detstve rodičov natoľko otupila, že už nevedeli zmeniť svoj postoj. Neboli o nič vrúcnejší či šťastnejší než predtým. Divoké agresívne správanie a časté prejavy zúrivosti v detstve spálili medzi Petrom a rodičmi všetky mosty. Nedôvera rodičov znásobila chlapcovo odhodlanie uspieť v živote aj po skončení vysokej školy a raz a navždy ich presvedčiť, že je schopný rovnako ako Michael. Zatúžil všetkým dokázať, že bude na špici, v čo jeho matka odjakživa verila.

Jeho ďalšie úspechy počas štúdií a závratná kariéra na Wall Street profesorov z univerzity neprekvapila. Videli, že mladík má v sebe nezdolnú motiváciu a elán. Ohromilo to jedine jeho dvojča a rodičov, ktorí sa správali tak, akoby čakali na okamih, keď z neho opäť bude starý Peter; ich dôveru si už nikdy nezískal. Peter bol hlboko presvedčený, že ich obavy rozdúchava Michael a zámerne im pripomína trápenie, ktoré im tak dlho spôsoboval. „Ľudia sa nemenia,“ presviedčal rodičov Michael, a hoci si mama a otec želali, aby sa synovi darilo, ich viera v Petra bola vážne naštrbená. Keď sa sťahoval do New Yorku, vzťahy boli opäť napäté. S Michaelom vychádzali skvele, jeho výchova bola oveľa jednoduchšia. Petra si zaškatuľkovali ako problémové dieťa a Michaela ako dokonalého syna. Peter nedokázal prelomiť ich mienku a postoj rodičov ho zraňoval. Keď pochopil, že si ich dôveru nezíska, chodieval domov čoraz zriedkavejšie. Vždy verili a budú veriť len Michaelovi a prečo by nemali? Dokonalý a poslušný chlapec urobil všetko, čo sa od neho očakávalo, na rozdiel od toho druhého, ktorého ustavične nechávali po škole a domov sa pravidelne vracal s krvácajúcim nosom. Navyše Michael v nich negatívny postoj k druhému synovi živil a zdôrazňoval im, že ľudia zostávajú stále rovnakí. Verili mu. Michaela spájala s rodičmi silná väzba aj v dospelosti a väčšmi sa im podobal. Vyštudoval medicínu, tento krok silné puto medzi ním a otcom lekárom len prehĺbil. Po krátkej praxi anestéziológa v Bostone vykročil v otcových šľapajach. Doktor Pat bol obľúbeným vidieckom lekárom a všetci si ho vážili. Michael sa vzdal svojho sna pracovať ako anestéziológ vo veľkomeste a vrátil sa do rodného mestečka. Pracoval bok po boku s otcom a napokon prevzal jeho prax. Stal sa rovnako rešpektovaným praktickým lekárom ako jeho otec, ktorý sa láskyplne staral o obyvateľov malého mestečka v Massachusetts. Táto úloha sa Michaelovi hodila. Pacienti ho zbožňovali ešte viac než jeho otca, vedel to s deťmi aj so starými ľuďmi, bol k nim nesmierne trpezlivý a vľúdny, uľahčoval pacientom starobu, ako sa len dalo.

V čase, keď sa Michael pridal k otcovi, z Petra sa stal úspešný finančník na Wall Street. Domov takmer nechodieval. Nenamáhal sa viac zmeniť názor rodičov a vzťah s bratom bol vopred prehraný boj. Michael mu veľmi ublížil, prežili spolu príliš veľa nepekného a Peter ho do veľkej miery obviňoval z ovplyvňovania rodičov. Michael využil všetky prostriedky, aby boj s bratom vyhral. Priepasť medzi Petrom a jeho rodinou bola hlboká, preto sa rozhodol sústrediť energiu inam. Zarábal peniaze a stal sa jednotkou na Wall Street. Presvedčil sám seba, že mu viac nezáleží na tom, čo si o ňom jeho blízki myslia. Bolesť maskoval ľahostajnosťou a čoraz zriedkavejšími návštevami. Keď občas zavítal domov, Michael ho zakaždým rozhneval, pretože sa tváril ublížene. Pravdou bolo, že Michael vždy zlízal smotanu a Petra nespravodlivo obvinili z každého lapajstva.

Jedna z najhorších škriepok v detstve, akú si pamätal, sa strhla, keď mali obaja dvanásť. Chlapci mali spoločného milovaného psa, chlpatého kríženca huskyho a zlatého retrívra. Scout bol takmer celý biely a pripomínal vlka. Bol to Petrov verný spoločník. Raz v lete vzali Scouta s priateľmi k rieke kempovať. Pes vošiel za Petrom do rieky a plával len kúsok od neho. Prúd ho však zrazu strhol a unášal preč. Michael sedel v malom nafukovacom člne a bol k psovi najbližšie. Peter na brata zakričal, aby Scouta schmatol za obojok a pomohol mu. Michael však nechal psa preplávať okolo člnka, bez toho, aby natiahol ruku. Scouta napriek Petrovým zúfalým, no márnym snahám dočiahnuť ho, zabil pád do vodopádu. Petrovi od žiaľu pukalo srdce. Keď sa vrátili domov, Michael zvalil vinu za to, že sa Scout utopil, na brata. Chlapec bol príliš otrasený, aby sa bránil obvineniam, alebo sa pokúsil vysvetliť, ako to bolo. Aj tak by ho nepočúvali, verili len Michaelovi. Peter to bratovi nikdy neodpustil. Pre rodičov táto udalosť znamenala len ďalšiu položku v zozname Petrových hriechov. Rodinného miláčika oplakávali celé mesiace a Peter už iného psa nechcel. Michael rodičom natáral všeličo, ale obaja chlapci poznali pravdu. Len ich rodičia žili v presvedčení, že Michael je anjel a Peter satan. Michael predstieral zármutok nad stratou psa, ale bol to Peter, čo skutočne celé mesiace žialil.
 

 

Náhľad fotografií zo zložky Danielle Steel