Choď na obsah Choď na menu
 


Získa späť svoju princeznú?

prekliaty-princ.jpg
Milióny čitateliek na celom svete podľahli Royalovcom a hoci osudom druhých dielov býva sklamanie, prípadne pocit zbytočnosti, pri novinke Prekliaty princ sa nič také nekoná! Séria Royalovcov je návykové čítanie s množstvom wow efektov. Čítavý, pútavý a pohodový príbeh o túžbe a stratenej láske.

V prvej knihe Papierová princezná sme sa zoznámili s Ellou Harperovou, s ktorou sa život nemaznal. S prelietavou mamou sa sťahovala z miesta na miesto, zápasila s finančnými ťažkosťami, no verila, že jedného dňa sa z bahna dostane. Po matkinej smrti však ostala sama. Zarábala si pochybným spôsobom, nevhodným pre mladé dievča, vždy však s jediným cieľom: zmaturovať a dostať sa na vysokú školu...

Potom sa nasťahovala do sídla Royalovcov a ak tam vydrží, dostane za každý mesiac slušnú odmenu... Vydržala, hoci ju označovali za zlatokopku a hoci ju Reed Royal chcel vyštvať...

Reed Royal má všetko, na čo si spomenie – atraktívny vzhľad, spoločenské postavenie, peniaze. Dievčatá stoja v radoch, aby si s ním vyšli na rande, chalani mu závidia. Ale Reedovi nikdy nezáležalo na ničom okrem rodiny, kým sa v jeho živote neobjavila Ella Harperová.

To, čo sa pôvodne začalo ako prejav čírej nenávisti  k otcovej zverenkyni a plán, ako jej urobiť zo života peklo, sa postupne zmenilo na túžbu mať Ellu po svojom boku a chrániť ju. Stačila však jedna zbytočná chyba a Ella ušla z Reedovho náručia. U Royalovcov nastal zmätok. Reedov svet sa rozpadá, Ella ho odmieta a tvrdí, že sa navzájom ničia. A MOŽNO MÁ PRAVDU.

Srdce mi poskočí pri spomienke na to, ako všetky zranenia v mojom srdci hojil teplom a láskou, o ktorých som ani netušila, že ich tak veľmi potrebujem. Ale hlava mi neoblomne pripomína, že tento chlapec sa ku mne zachoval naozaj príšerne. Uznávam mu iba to, že ma varoval, ale ja som po ňom išla ako zaľúbená kača a presviedčala ho, že viem, že ma chce a že si to len musí priznať. Takže vina je na oboch stranách.
Povedal mi, aby som si od neho zachovala odstup.
Povedal mi, že sem nepatrím.
Kiežby som ho počúvala.

Tajomstvá. Zrada. Nepriatelia.
S ničím podobným sa Reed doposiaľ nestretol. Ale ak chce získať svoju princeznú späť, musí dokázať, že on za jej lásku stojí.

„Callum, ja len... nepatrím sem, jasné? Nie som nijaká bohatá princeznička, ktorá chodí na prestížnu strednú a k večeri si nalieva tisícdolárové šampanské. To nie som ja. Nie som ani bohatá, ani elegantná...“
„Ale si!“ preruší ma. „Si veľmi, veľmi bohatá, Ella, a už sa s tým zmier. Otec ti zanechal majetok a v najbližšom čase si sadneme s právnikmi a dohodneme sa, ako s peniazmi naložíš. Investície, správa majetku a podobné záležitosti. Okrem toho...“ vytiahne z vrecka koženú peňaženku a podá mi ju. „Tvoje mesačné vreckové, ako sme sa dohodli, a kreditná karta.“
Zakrúti sa mi hlava. Odkedy som odtiaľto odišla, riešila som iba Reeda s Brooke. Celkom som zabudla na dedičstvo po Stevovi.

 

 

Prekliaty princ je young adult príbeh bez klišé a presladených romantických situácií. Výborne opísaný svet bohatstva, luxusu, ale aj intríg, vypočítavosti a nenávisti. Ale tiež lásky a vášne.
Čitateľky si pochvaľujú, že druhá kniha je rovnako dobrá ako prvá a našťastie, žiadne sklamanie neprišlo. „Prečítané za jediný deň, jednoducho nešlo prestať čítať....už teraz sa veľmi teším na tretí diel.“

 

Viac young adult príbehov nájdete na
www.YOLi.sk

 

Erin Wattová je pseudonymom dvoch  autoriek Elly Kennedyovej a Jen Frederickovej.
Elle Kennedyová svojou tvorbou bodovala v rebríčkoch New York Times, USA Today a Wall Street Journal. Píše najmä súčasné erotické romány.
Jen Fredericková je bestsellerovou autorkou v zozname USA Today. Aj ich spoločné dielo Papierová princezná, prvý diel série o bohatej rodine Royalovcov, sa ocitlo na zozname najlepších kníh.

 

Začítaj sa do novinky Prekliaty princ:

1.KAPITOLA
REED

V DOME VLÁDNE TMA A TICHO. Prechádzam cez kuchynský trakt. Takmer desaťtisíc štvorcových metrov a nikto tu nie je. Usmejem sa. Moji bratia sú každý niekde inde, domáca je preč, môj otec bohviekde. Royalovské sídlo máme s mojím dievčaťom sami pre seba.
            Bomba.
            Pridám do kroku, prebehnem cez kuchyňu a vybehnem po schodoch. Dúfam, že Ella ma čaká hore v posteli, krásna a sexi, v jednom z mojich starých tričiek, ktoré rada nosí ako pyžamo. Kiežby mala na sebe iba to... Zrýchlim, preletím okolo svojej izby, Eastonovej aj Gidovej a už som pri Elliných dverách. Ale na moje sklamanie sú zavreté. Zaklopem, no nikto sa nehlási. Zamračím sa, vytiahnem zo zadného vrecka telefón a pošlem jej správu.
Kde si, zlatko?
Neodpovedá. Poklepem si telefónom po stehne. Možno je vonku s kamarátkou Valeriou. To je vlastne aj fajn, aspoň sa stihnem osprchovať, kým sa uvidíme. Chalani dnes u Wada vyfajčili tonu trávy, tak nech ju Ella zo mňa nezacíti.
            Nový plán. Osprchovať sa, oholiť a vystopovať svoje dievča. Stiahnem si tričko, skrčím ho, otvorím dvere do izby, ale nezasvietim. Odkopnem topánky a prejdem po koberci do kúpeľne.
            Skôr ako niečo uvidím, zacítim vôňu.
            Čo to má...?!
            V nose ma pošteklí nepríjemný závan ruží a privedie ma k posteli. „Toto nie,“ zavrčím, pretože rozoznám tmavé obrysy tela na posteli.
            Zaplaví ma vlna odporu, vrátim sa a rozsvietim. Hneď to oľutujem, pretože zlatistá žiara lampy zaleje nielen izbu, ale aj krivky nahej ženy. Ženy, s ktorou nechcem mať nič spoločné.
            „Čo tu, preboha, robíš?“ vyšteknem na otcovu bývalú milenku.
            Brooke Davidsonová nahodí prefíkaný úsmev. „Chýbal si mi.“
            Spadne mi sánka. Naozaj to myslí vážne? Rýchlo vyzriem na chodbu, či Ella nie je nablízku. Vzápätí priskočím k posteli.
            „Vypadni,“ zavrčím a chytím ju za zápästie, aby som ju prinútil vstať z postele. Doriti, teraz musím vymeniť obliečky, lebo ak je na svete niečo, čo smrdí horšie než vlažné pivo a tráva, tak je to parfum Brooke Davidsonovej.
            „Prečo? Predtým si sa nesťažoval.“ Oblizne si červené pery zrejme v domnienke, že je to sexi, ale mne sa z toho zdvíha žalúdok. Moja minulosť skrýva veľa tajomstiev, o ktorých Ella nič netuší. Z mnohých by jej prišlo zle. A žena, ktorú mám práve pred sebou, je jedným z nich.
            „Ak si dobre spomínam, povedal som ti, že tvojho zadku sa už nikdy nedotknem.“
            Brooke zamrzne úsmev na perách. „A ja som ti zasa povedala, aby si sa so mnou nerozprával takýmto tónom.“
            „Budem sa s tebou rozprávať, akýmkoľvek tónom sa mi zachce,“ odseknem. Opäť hodím pohľad na dvere. Začínam sa potiť. Ella tu za nič na svete nesmie Brooke nájsť.
            Ako by som jej to vysvetlil? Pohľadom skĺznem na jej šaty rozhádzané po zemi – minišaty, čipkovaná bielizeň, podväzky.
            Moje topánky zhodou okolností vedľa tých jej. Vyzerá to, akoby sme si tu pekne užívali.
            Hodím jej na posteľ lodičky. „Ponúkaj si, čo chceš, nemám záujem. Zmizni.“
            Hodí po mne topánky a jedným podpätkom ma zasiahne do hrude. „Prinúť ma.“
            Zatlačím si na zátylok. Premýšľam, aké mám možnosti, ak ju nechcem zdrapiť a vyraziť. Ako by som to vysvetlil, keby ma Ella pristihla, ako ťahám Brooke zo svojej izby?
            Ahoj, zlatko. Nevšímaj si ma. Len vynášam smeti. Vieš, párkrát som sa vyspal s otcovou milenkou a teraz, keď sa rozišli, sa mi zrejme snaží znova dostať do nohavíc. Ale nie je to choré. Neveríš? A potom sa vyšinuto zachechtám.
            Zatnem päste. Gideon mi vravieva, že mám sebadeštruktívne sklony, ale páni, toto je sebadeštrukcia na celkom novej úrovni. Toto mám na svedomí ja. Dovolil som, aby ma zúrivosť namierená proti otcovi vohnala do postele s touto sukou. Nahovoril som si, že potom, čo urobil mame, si zaslúži, aby som mu za chrbtom pretiahol frajerku.
            A teraz za ten vtip zaplatím ja.
            „Obleč sa,“ sykol som. „Koniec rozhovoru...“ Z chodby doľahnú kroky.
            Niekto ma zavolá po mene.
            Brooke zvedavo nakloní hlavu. Aj ona to počuje.
            Och, doriti. Doriti. Doriti.
            Ella je už pri dverách.
            „Ajaj, Ella je doma,“ poznamená Brooke a mne v ušiach hučí krv. „Mám novinky, o ktoré sa rada podelím s vami oboma.“
            Asi je to to najhlúpejšie, čo by som mohol urobiť, ale jediné, čo mi napadá, je, že to musím vyriešiť. Musím sa jej zbaviť.
            Vyrazím vpred. Schmatnem Brooke za zápästie a vytiahnem ju z postele, tá zmija ma však stiahne k sebe. Snažím sa vyhnúť kontaktu s jej nahým telom, ale stratím rovnováhu. Využije to a vytiahne sa mi na chrbát. Tlmene sa mi zasmeje do ucha a pritisne sa na mňa umelými prsami.
            V panike sa dívam, ako sa kľučka na dverách pomaly hýbe.
            Brooke zašepká: „Som tehotná a to dieťa je tvoje.“
            Čože?!
            Celý svet na okamih zastane.
            Dvere sa otvoria. Pred očami sa mi zjaví nádherná Ellina tvár. Jej radostný výraz sa mení na šok.
            „Reed?“
            Zamrzol som na mieste, ale mozog mi pracuje na plné obrátky a počíta, kedy som s Brooke naposledy spal. Bol Deň svätého Patrika. S Gidom sme sedeli pri bazéne. Opili sme sa. Strašne sa na niečo naštval. Otec, Sav, Dinah, Steve. Nerozumel som ničomu.
            Matne registrujem Brookin chichot. Dívam sa na Ellu, ale v skutočnosti ju nevnímam. Mal by som niečo povedať, ale mlčím. Nemám čas. Panikárim. Mysli. Mysli.
            Deň svätého Patrika. Odpotácal som sa do izby a zvalil sa na posteľ. Zobudil ma horúci a vlhký pocit. Niečo mi obopínalo vtáka. Nebola to Abby, lebo s ňou som sa rozišiel a navyše, nebola ten typ, čo by sa mi takto vkradol do izby. Ale prečo by som mal odmietnuť takto darovanú fajku?
            Ella otvorí ústa a hovorí. Nepočujem ju. Zmietam sa vo víre viny a preklínania seba a nedokážem sa z neho vymaniť. Nemo na ňu hľadím. Moje dievča. Najkrajšie dievča, aké som kedy videl. Nedokážem odtrhnúť zrak od záplavy zlatých vlasov, od veľkých modrých očí, ktoré sa dožadujú vysvetlenia.
            Povedz niečo, prikazujem hlasivkám, ktoré odmietajú spolupracovať. Rovnako ako pery. Na krku pocítim studený dotyk a strasie ma.
            Povedz niečo, preboha. Nedovoľ jej odísť...
            Neskoro. Ella vyletí z dverí.
            Preberie ma hlasné buchnutie. Takmer. Stále sa totiž nedokážem pohnúť. Takmer nedýcham.
            Deň svätého Patrika... To bolo pred vyše pol rokom. Neviem síce veľa o tehotných ženách, ale na Brooke nič nevidno. Neexistuje. V žiadnom prípade.
            Kdeže. V žiadnom prípade. To dieťa nie je moje.
            Vystrelím z postele, nevšímam si svoje roztrasené ruky, a vyrazím k dverám.
            „Ale čo?“ ozve sa Brooke pobavene. „Ideš za ňou? Zlatko, ako jej to chceš vysvetliť?“
            Zúrivo sa k nej obrátim. „Ak nevypadneš z mojej izby, prisahám, že ťa vlastnoručne vyhodím.“ Otec mi vždy hovoril, že chlap, ktorý zdvihne ruku na ženu, sa zníži k jej nohám. Nikdy som ženu neudrel. Nikdy som necítil takú potrebu, až kým som nepoznal Brooke Davidsonovú.
            Mojej hrozbe nevenuje pozornosť. Ďalej ma týra. „Akými lžami ju nakŕmiš? Že si sa ma nikdy nedotkol? Že si ma nikdy nechcel? Čo myslíš, ako zareaguje, keď jej povieš, že si preťahoval tatkovu frajerku? Myslíš, že ťa bude chcieť aj potom?“
            Pozriem sa na dvere. Z Ellinej izby vychádzajú tlmené zvuky. Chcem sa za ňou rozbehnúť, ale nemôžem. Nie, kým je v dome Brooke. Čo ak vybehne nahá a vykričí jej, že so mnou čaká dieťa? Ako to Elle vysvetlím? Ako ju prinútim, aby mi uverila? Brooke musí zmiznúť, skôr ako sa stretnem s Ellou.
            „Vypadni.“ Zacielim svoj hnev na Brooke.
            „Nechceš najskôr vedieť pohlavie dieťaťa?“
            „Nechcem.“ Zadívam sa jej na štíhle, nahé telo a všimnem si mierne vyduté brucho. V ústach pocítim horkosť. Brooke nie je typ, čo len tak priberie. Výzor je jej jediná zbraň. Takže neklame. Ale to dieťa nie je moje. Možno otcovo, ale som si absolútne istý, že nie moje.
            Prudko otvorím dvere a vybehnem von. „Ella!“ skríknem. Neviem, čo jej poviem, ale čokoľvek bude lepšie, než nepovedať vôbec nič. Ešte stále si neviem odpustiť, že som ostal ako primrznutý. Panebože, som poriadny kretén.
            Zastavím pred jej dverami, ale v izbe nie je. Až potom začujem hlboké, tlmené dunenie štartujúceho motora športového auta. V prívale paniky sa rozbehnem po schodoch a Brooke sa chichoce ako halloweenska čarodejnica.
            Vrazím do vchodových dverí, zabudnem, že sú zamknuté, ale kým sa mi ich podarí otvoriť, po Elle už niet ani stopy. Odfrčala zrejme čo najrýchlejšie. Doriti!
            Kamene pod nohami mi pripomenú, že mám na sebe iba rifle. Vrátim sa nahor, schody beriem po troch. Do cesty mi vojde Brooke a ja prudko zastanem.
            „Neexistuje, aby to bolo moje dieťa,“ zavrčím. Keby bolo moje, Brooke by túto kartu vytiahla oveľa skôr, nešetrila by si ju doteraz. „A pochybujem aj o tom, že je otcovo, lebo inak by si sa nevyzliekla v mojej izbe ako nejaká lacná šľapka.“
            „Je toho, na koho ukážem,“ vysloví chladne.
            „Kde máš dôkaz?“
            „Nepotrebujem dôkazy. Je to moje slovo proti tvojmu, a kým prídu výsledky testov otcovstva, budem mať na ruke prsteň.“
            „Tak to ti prajem veľa šťastia.“
            Chcem okolo nej prejsť, ale ona ma chytí za plece. „Nepotrebujem šťastie. Mám teba.“
            „Na to zabudni. Nikdy si ma nemala.“ Strasiem ju. „Idem za Ellou. Ty tu môžeš ostať, ako dlho chceš, Brooke. Tvoje hry už nehrám.“
            Vyberiem sa do izby, ale zastaví ma jej ľadový hlas. „Prinúť Calluma, aby ma požiadal o ruku, a všetkým poviem, že to dieťa je jeho. Ak mi nepomôžeš, všetci sa dozvedia, že dieťa je tvoje.“
            Zastanem vo dverách. „Testy DNA dokážu, že nie je moje.“
            „Možno,“ zašvitorí, „ale potvrdia, že ide o Royala. Nerozlišujú medzi príbuznými, najmä ak ide o otca a syna. Postačí to na to, aby Ella o tebe pochybovala. Takže, Reed, chceš, aby som celému svetu a najmä Elle povedala, že budeš tatko? Lebo ja to urobím. Alebo sa dohodneme a nikto sa nič nedozvie.“
            Váham.
            „Tak čo, dohodli sme sa?“
            Zaškrípem zubami. „Ak to urobím, ak otca presvedčím na tento.... tento...“ hľadám správne slovo, „tento nápad, necháš Ellu na pokoji?“
            „A čo konkrétne máš na mysli?“
            Pomaly sa obrátim. „Mám tým na mysli, ty suka, že ju nikdy nezatiahneš do svojich podlostí. Neprehovoríš s ňou ani slovo, ani sa nepokúsiš vysvetliť, čo sa stalo...“ ukážem na ňu, už oblečenú. „Môžeš sa usmiať, pozdraviť, ale nič viac.“
            Nedôverujem jej, ale ak môžem niečo urobiť v prospech Elly aj seba... dobre, urobím to. Ako si otec ustlal, tak bude spať. A môže sa v tej špine vyváľať.
            „Dohodnuté. Popracuj na otcovi a s Ellou si potom môžeš šťastne nažívať až do smrti.“ Brooke sa so smiechom zohne po topánky. „Ak sa ti podarí presvedčiť ju, aby sa vrátila.“

Milan Buno, literárny publicista